Písal sa deň 21. augusta roku 2015. Muž menom Ayoub El Khazzani sa bez povšimnutia pohyboval v davoch na vlakovej stanici, kedy nastúpil do vlaku smerujúceho do Paríža. Nikto z ľudí naokolo však netušil, že je ozbrojený nožom, pištoľou a automatickou útočnou puškou, spolu s takmer 300 nábojmi. Jeho útok bol podľa všetkého inšpirovaný organizáciou ISIS. Skutok, ktorý jeho útoku zabránil, bol však inšpirovaný životom plným vytrvalosti a odhodlania. Traja americkí turisti v ten deň pred teroristom zachránili desiatky životov. Tento príbeh nám na filmovom plátne teraz predstavuje legendárny Clint Eastwood, ktorý do hlavných úloh obsadil troch skutočných hrdinov. Je výsledkom skvelý kino-zážitok?

15:17 paríž recenzia
Zdroj: inquirer.net

15:17 Paríž RECENZIA

Heroizmus troch Američanov, ktorí sa volajú Spencer Stone, Alek Skarlatos a Anthony Sadler, je v centre najnovšieho filmového príbehu Clinta Eastwooda. Počin 15:17 Paríž je dramatickou rekonštrukciou skutočných udalostí, ktoré viedli ku samotnému hrdinskému činu. Samozrejme, väčšinová časť tohto deja je prerozprávaná tak efektívne a realisticky, ako to len ide. Dôvodom je fakt, že film je úzko založený na knihe, ktorú napísali skutoční Stone, Skarlatos a Sadler – ktorí vo filme zároveň hrajú hlavné úlohy.


Obsadzovanie neprofesionálov do príbehov, ktoré sú prakticky len rekonštrukciou ich minulých zážitkov, má v kinematografii dlhú históriu. V Hollywoode je však niečo podobné dodnes veľmi zriedkavé. Väčšinou sa skutoční ľudia, ktorých sa príbeh týka, objavia len na konci filmu či pri titulkách po tom, ako sme sa dve hodiny pozerali na našich obľúbených hercov. Dalo by sa povedať, že práve v tom je čaro počinov inšpirovaných skutočnými udalosťami. Môžeme totižto byť svedkami, ako skúsení herci na plátne komunikujú odhodlanie a statočnosť “obyčajných” ľudí.

15:17 paríž recenzia
Zdroj: wmot.org

Prirodzenosť bez umeleckého nádychu

Čo sa dá na filme 15:17 Paríž obdivovať len z dôvodu, že ide o “takmer” životopisný príbeh, je akási celková atmosféra, ktorá sa nedá opísať ako filmová. Eastwood bez pochýb pokúša hranice minimalizmu a sám je zvedavý, aký jednoduchý dej sme ochotní sledovať. Čo tak v tomto prípade spravil? Jednoducho film vyplnil množstvom scén, ktoré len vyplňujú čas a neslúžia pre žiaden dramatický či psychologický efekt. Zdanlivo taktiež využíva fakt, že ide o skutočnú udalosť – takže emocionálnu hĺbku čerpá hlavne z toho, že ľudia si uvedomujú, že sa to naozaj stalo. Nebyť toho, absencia napätia a nejakej hĺbky by prekážala ešte viac.

Hlavnou náplňou filmu je dramatizácia životov týchto troch mužov pred tým, ako sa dostali k incidentu. Začína sa to neprirodzene delikventským detstvom troch kamarátov v meste Sacramento. Ďalej sa zameriava na trénovanie mladíkov pre prijatie do armády a konečne, v tretej časti sa dostávame ku dovolenke v Európe, ktorá ich náhodou zaviedla práve do tohto osudného vlaku.

15:17 paríž recenzia
Zdroj: variety.com

Od hrôzy k primerane príjemnému pozeraniu

Príbeh filmu začína v roku 2005 a vy si už po krátkej chvíľke želáte, aby sa scenár spamätal. Áno, samozrejme že ide o skutočné udalosti, ktoré jednoducho režisér ani samotní hrdinovia nechceli pozmeniť. To však neznamená, že museli byť natočené tak lenivo a nešikovne, ako sa nakoniec dostali na plátno. Prvá časť filmu, ktorá sa zameriava na detstvo hrdinskej trojice, bez pochýb patrí medzi to najhoršie, čo Eastwood natočil.

Ako sa však hýbeme vpred a na plátne sa konečne vo svojich starších verziách objavujú samotní hrdinovia, veci sa začnú zlepšovať. Nie každá scéna je očividne trápna a na príbeh sa pozerá o niečo lepšie. Vo výkonoch neprofesionálnych hercov je však značne cítiť, že nepredstavujú samých seba – miesto toho len hrajú svoje napodobeniny a neprirodzené verzie.

15:17 paríž recenzia
Zdroj: moviepilot.de

Podľa môjho názoru a očividne aj ostatných by bolo omnoho lepšie, keby Eastwood dal mladíkom šancu improvizovať a nenasledovať striktné inštrukcie. Bolo na to aj veľmi veľa šancí. Predsa len, prakticky celá tretia časť sa skladala len z dovolenky v Európe, na ktorú sa mohli neprofesionálni herci pokojne pozerať aj trocha inak – čo keby im namiesto scenáru bolo povedané, že teraz budú sedieť za stolom a rozprávať si hlúpe vtipy, miesto toho, aby im bol dodaný presný dialóg? Keď už sa teda Eastwood rozhodol, že do filmu chce obsadiť skutočných hrdinov, mohol im herectvo aspoň trocha zjednodušiť. Postavy by sa potom možno javili ľudskejšie.

Koho k tomu viedol osud?

Asi môj najväčší problém s filmom je fakt, že vezme vcelku náhodnú udalosť a snaží sa nás presvedčiť o tom, že životný príbeh troch mladíkov s tým súvisí, ba dokonca k tomu viedol. Snímka pritom pozostáva len z toho, že dvaja obyčajní kamaráti sa stretnú v Amsterdame a trochu oslavujú. Potom si to namieria do Nemecka, kde sa stretnú s ďalším kamarátom. Chvíľu sa rozhodujú, kam sa vydať ďalej, až si to nakoniec namieria do Paríža. Áno, je pravda, že SpencerSadlera obdaril rečou o tom, že cíti, ako ho život ženie vpred voči niečomu zmysluplnému. Znie to však len ako spôsob, ktorým zo skutočného príbehu spraviť príbeh filmový.

15:17 paríž recenzia
Zdroj: twincities.com

Vyvrcholenie príbehu je však naozaj skvelé. Vo vlaku sa Spencer Stone zachová absolútne hrdinsky a rozbehne sa oproti teroristovi, ktorý ma na neho namierenú zbraň. Spôsob, akým sa scéna odohráva, je naozaj prekvapujúci. Potešilo ma, že je zaujímavá a konečne zapríčinila, že sme sa ponorili do príbehu – aj keď stále bez napätia. Na suverenite udalosti dodal fakt, že surové mlátenie do krvi neprekrývala žiadna hudba. Finále nakoniec bolo presne také, ako som dúfal. Keď už teda nevyčnieva práca s kamerou ani hudobné spracovanie, aspoň toto som si zapamätal.

Zhrnutie

Film 15:17 Paríž je zaujímavým pokusom o vyrozprávanie skutočného príbehu štýlom, ktorý v Hollywoode často nevidíme. Neprofesionálnych hercov však mohol režisér Clint Eastwood lepšie usmerniť, keď už chcel, aby hlavné úlohy stvárnili skutoční hrdinovia. Film nám stále vraví, že k tomu, čo sa stalo na tom vlaku, mladíkov po celú dobu viedol život. Príbeh ani traja ľudia, ktorí ho na plátne rozprávajú, sa však nezdá byť úplne reálny. Ide len o kúsky reality, ktoré uviazli vo filme. Ani scenár nie je úplne prirodzený či prívetivý, no ako dej postupuje sa aspoň táto stránka snímky zlepšuje. Z mnohých dôvodov, ktoré ma sklamali, dostáva film 15:17 Paríž hodnotenie 5/10.



Pridaj komentár