Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #16

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 20 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Čokopoviedky #16

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné šestnáste okienko sa práve otvára:

Vianočné prekvapenie

„Jean Greyová, chodíme spolu už štyri roky. No už od chvíle, keď som ťa prvýkrát stretol, vedel som, že chcem s tebou stráviť celý svoj život. Si tá najúžasnejšia, najmúdrejšia a najláskavejšia žena, akú poznám. A preto sa ťa chcem spýtať: Vezmeš si ma?“

„Nie.“

„Chvalabohu,“ zasmial sa Scott a vstal zo zeme.

Scott, mutant so schopnosťou strieľať laserové paprsky z očí, si napravil okuliare a vrátil si puzdro s prsteňom do vrecka. Skúšal totižto na svojom kamarátovi žiadosť o ruku, ktorú chcel na Vianoce predniesť svojej priateľke. Mál ešte zhruba jeden deň, no už teraz bol nervózny.

„Ale neboj sa, Jean určite povie áno,“ uisťoval Scotta jeho kamarát Kurt, ktorý ležal na posteli. Kurt bol celý pokrytý modrými chlpmi a taktiež mal chvost. Jeho superschopnosťou bola teleportácia, ktorú využil aj na to, aby sa dostal z postele k Scottovi a potľapkal ho po ramene.

„Áno, pevne v to verím. Myslím si, že ma má rovnako rada ako ja ju. Neviem, či som ti to vravel, ale chcel by som ju požiadať počas vianočnej slávnosti u nás v škole. Rozprával som sa s Xavierom a on bol veľmi potešený a dovolil mi to.“

„Páni, kamarát, fakt ti to prajem. Len mi sľúb ešte jednu vec…“

„Akú?“ opýtal sa Kurta Scott.

„Že budem tvoj svedok na svadbe. Prosím, veľmi prosím.“

„Ehh, kamarát, prepáč. Už som sa rozprával s mojím bratom Alexom a on súhlasil. Ale ak sa náhodou budem ženiť ešte raz, svedok si ty,“ zasmial sa Scott a spolu s Kurtom vyšli z izby a išli do jedálne sa najesť.

Na chodbe sa však Kurt a Scott stretli s Kitty, mutantkou so schopnosťou prechádzať cez pevné objekty.

„Ahoj, Kitty,“ pozdravili sa jej.

Kitty sa na nich nervózne usmiala, odzdravila sa im a išla ďalej. Prešla však len pár metrov, keď sa otočila a zakričala na Scotta:

„Eh, Scott, prepáč, ale mohla by som sa s tebou porozprávať? Súkromne,“ dodala po tom, keď si uvedomila, že vedľa neho stojí Kurt.

„Áno, samozrejme. Čo keby sme išli von, tam budeme mať najviac súkromia,“ s úsmevom odvetil Scott, rozlúčil sa s Kurtom a povedal mu, že sa o chvíľu stretnú v jedálni. Išiel s Kitty a vyšli von zo školy do malej záhradky, v ktorej bolo menej snehu a tak tam nebola až taká veľká zima. Scott sa oprel o lavičku, ktorá bola jemne zmrznutá a pozrel na Kitty, ktorá zostala stáť neďaleko od neho.

„Tak, čo potrebuješ?“ opýtal sa jej s úsmevom.

„Nuž, mám taký menší problém…,“ začala Kitty.

„Zaplietla si sa s nejakou zlou partiou? Vyhráža sa ti niekto? Máš nejakú vážnu chorobu? Ušiel ti domáci maznáčik,“ skúsil pár nápadov Scott.

„Nie, nič až tak vážne,“ nervózne sa zasmiala Kitty. „Ide skôr o záležitosti… srdca a duše.“

„Uff. Tak to neviem či si si vybrala toho pravého, Kitty. Ja nie som veľmi dobrý ako vzťahový poradca. Skús ísť možno za nejakou ženou, možno Storm alebo Jean, tie by ti vedeli poradiť lepšie.“

„Nie, ide o to… že v tomto prípade by si bol najlepší ty. Vieš, mne sa totižto páči Kurt. Ale neviem ako ho mám osloviť alebo povedať mu, čo k nemu cítim. Vedel by si mi s tým pomôcť?“

Scotta to prekvapilo. Nikdy si nejako nevšimol, žeby Kitty prejavovala city ku Kurtovi, no vedel, že Kurt ju má rád. A možno aj viac rád než len ako kamarátku. Za skúšku to teda stálo.

„Nuž a teda čo čakáš odo mňa?“ opýtal sa jej.

„Nič, len mi prosím poraď ako by som sa mu mohla skúsiť prihovoriť a možno aj… zapáčiť.“

„To vlastne nie je také ťažké. Kurt pochádza z Nemecka a má veľmi rád typické nemecké jedlo. Keď sa mu ho pokúsiš urobiť, poprípade ho niekde zoženieš, bude nesmierne rád. Veď nie nadarmo sa hovorí, že láska prechádza cez žalúdok. A ak by si potrebovala nejaké témy na rozhovor, naštuduj si americký futbal. On to miluje, ja to nerád počúvam a konečne by mal niekoho, s kým by sa o tom vedel rozprávať.“

„Och, ďakujem ti, Scott! Ty si moja záchrana,“ vyhŕkla Kitty, priskočila k Scottovi a objala ho. Nanešťastie, Scott sa opieral o lavičku a pri tom, ako ho Kitty objala, sa z lavičky zošmykol a obaja spadli na zem, teda Scott spadol na zem a Kitty na neho. Pár sekúnd sa snažili vstrebať, čo sa deje, no potom sa rozosmiali. Chvíľu sa na tej zemi smiali, no potom im už začala byť zima a obaja preto vstali a išli dnu. Kitty celú cestu Scottovi ďakovala. Na prvej chodbovej križovatke sa rozdelili, Scott išiel do jedálne za Kurtom a Kitty šla do svojej izby nájsť na internete niečo o tradičných nemeckých jedlách.

Medzitým Jane, Scottova priateľka, sedela na posteli v izby jej priateľky Ororo zvanej aj Storm (pretože dokázala ovládať počasie), ktorá jej česala vlasy a robila zaujímavý účes. Jean tam celý čas sedela podozrivo ticho a Ororo sa jej preto spýtala, či ju niečo netrápi.

„Ach, to nič, je to len taká hlúposť. Len mám zo Scotta v posledných dňoch taký zvláštny pocit. Keď sa rozprávame, zdá sa mi byť občas mimo a tiež mám pocit, že sa správa tajnostkársky. Myslíš, že sa chce so mnou rozísť? Alebo ma podvádza?“ rozcitlivela sa Jean, čo malo za následok jemné roztrasenie sa predmetov na blízkom stolíku. Jej schopnosťou bola totiž telepatia a telekinéza.

„Nieee, ako poznám Scotta, nemyslím si, že by spravil jedno alebo druhé. Je to veľmi hrdý a odvážny muž, ktorý ťa nadovšetko miluje. Možno má teraz len ťažšie obdobie… v niečom. Možno kríza v rodine? Skús sa spýtať Alexa, on by ti mohol vedieť poradiť,“ povedala jej priateľka Ororo.

„Nie, on by to isto povedal Scottovi a nechcem, aby Scott vedel, že ho upodozrievam. Nechám to tak, snáď to po Vianociach prejde. Koniec koncov, tie sú už zajtra. Ozaj, to mi pripomína, máš už šaty na ten večierok?“

„Áno, bola som na nákupoch ešte minulý týždeň. A ty si na tom ako?“

„Nuž, ja ešte nič nemám. Plánovala som ísť teraz, keď mi dopletieš vlasy, do mesta a skúsiť tam niečo nájsť.“

„Nuž, to znie ako misia pre viac než jednu ženu. Nepotrebuješ parťáčku?“

„Ďakujem, Storm, nákupná partnerka sa mi určite zíde. Skočím si do izby pre kabelku, kabát, rukavice a kľúče od auta a môžeme ísť. Počkáme sa na parkovisku,“ povedala Jean a rezkým krokom sa vybrala do svojej izby.

Keď išla po chodbe, vykukla von z najbližšieho okna a to, čo uvidela, jej vyrazilo dych. Z tohto okna bolo totižto rovno vidno do záhrady, v ktorej sa rozprávali Scott s Kitty. Jean ich chvíľu pozorovala, keď zrazu z ničoho nič Kitty celá naradostená objala Scotta až tak, že obaja spadli na zem a začali sa smiať.

Jean sa na to už nemohla pozerať a rýchlo ušla do svojej izby. Tam si s hnevom a so slzami v očiach zobrala potrebné veci, hodila na seba kabát a pomerne rýchlo vyšla von na parkovisko, kde ju už čakala Storm. Tá, keď si všimla kamarátkin nešťastný výraz, k nej rýchlo pribehla.

„Čo sa stalo, Jean?“ spýtala sa priateľky. Jean jej len smutne pozrela do očí a sadla si do auta. Storm ju nasledovala a sadla si na miesto spolujazdca. Celú cestu nič neprehovorili. Jean sa rozrozprávala až potom, ako prišli na parkovisko do nákupného centra.

„Storm, predtým, ako sme odišli, som videla Scotta v záhradke s Kitty. Rozprávali sa, potom sa dokonca objali až tak, že spadli na zem a začali sa smiať. On ma teda nakoniec naozaj podvádza… ale s Kitty? To by som na nich dvoch nikdy nepovedala,“ povedala Jean a po lícach jej stekali slzy. Storm si odopla bezpečnostný pás a objala priateľku.

„Určite si to len zle pochopila. Scott by ti to nikdy nespravil a Kitty mi tiež neprišla, že by mala o Scotta záujem. Pevne verím, že sa to nejako vysvetlí. Uvidíš, mala by si sa s ním porozprávať,“ utešovala ju Storm.

„Viem, čo som videla. A ja sa s ním nebudem rozprávať! Zlomil mi srdce, Storm. Ale teraz poďme, prišli sme predsa nakupovať,“ utrela si Jean slzy a snažila sa usmiať. Storm sa na ňu chápavo usmiala a ešte jej skúsila s vreckovkou utrieť rozmazanú špirálu. Obe potom vyšli z auta a vybrali sa do obchodov s oblečením.

Po asi troch hodinách nakupovania vyšli Storm aj Jean ako víťazky, pretože okrem šiat pre Jean nakúpili kopec ďalšieho oblečenia, ktoré v podstate slúžilo ako náplasť na Jeanino srdce. Prišli domov, Jean so Storm vyšli z auta a vošli do budovy inštitútu. Keď išli po chodbe smerom k svojim izbám, stretli sa s Kurtom a Scottom, ktorí akurát išli spotení z telocvične. Scott sa na Jean usmial a zakýval jej, no ona sa na neho len zamračila a vošla do svojej izby. Scott zostal zarazený.

„Urobil som niečo?“ zmätene sa otočil Scott na Kurta.

„Netuším, ale že vôbec. Je to žena, pri nich nikdy nevieš, čo ich práve nahnevalo,“ zasmial sa Kurt a išli ďalej bez toho, aby sa nad tým nejako veľmi zamysleli.

Ani sa nenazdali a už bolo 24. decembra a začal sa vianočný večierok. Všetci, študenti aj učitelia, sa stretli v hlavnej sieni, kde boli pripravené stoly s jedlom, hrala tam muzika, niektorí tancovali, iní sa zas len príjemne rozprávali. Scott sa stretol s Kurtom, ktorý sa oblizoval a šťastne usmieval.

„Niekto nám tu je dne veselý,“ zasmial sa Scott.

„A mám byť prečo. Predstav si, ešte pred večierkom za mnou prišla Kitty s naším tradičným nemeckým jedlom. Názov ti nepoviem, aj tak nebudeš rozumieť. A bolo to skvelé! Pýtal som sa jej, že prečo, a ona, že vianočný darček. Ale vieš čo, mám taký pocit, že sa jej páčim,“ povedal nadšene Kurt.

„A čo ty? Tebe sa ona nepáči?“

„Hmm… áno, myslím že áno, Scott. Musím ju ísť nájsť,“ povedal Kurt a vyparil sa. Scott sa zasmial, no smiech ho rýchlo prešiel. Celý deň sa snažil porozprávať s Jean, no ona sa mu vyhýbala. Nechápal, čo jej sedí na nose. No veril, že aj napriek tejto nepríjemnosti mu na jeho životnú otázku povie áno.

Všimol si, že Jean (ktorá bola oblečená v krásnych čierno-bielych šatách) prišla so Storm práve do miestnosti a on sa k nej rýchlo rozbehol.

„Jean! Jean!“ zakričal na ňu.

Jean ho videla, no tvárila sa ako keby si ho vôbec nevšimla. Scott k nej pribehol a chytil ju za ruku. Jean na neho škaredo pozrela.

„Asi sa potrebujete porozprávať v súkromí,“ povedala Storm a odišla za profesorom Xavierom, ktorý práve rozprával nejaký vianočný vtip.

„Jean, povedz mi, čo sa deje? Od včera si nejaká čudná, vyhýbaš sa mi. Spravil som niečo?“

„Ešte sa pýtaš!“ nahnevane povedala Jean. „Podvádzaš ma za mojim chrbtom a namiesto toho, aby si mi to radšej povedal a rozišiel si sa so mnou pred Vianocami sa potajomky stretávaš s našou Kitty! Si sprostý, Scott, len aby si vedel!“

„Ale Jean, čo to vravíš…“

„Videla som vás dvoch včera v záhrade, ako ste sa na zemi objímali! Ako mi toto chceš vysvetliť?“

„Och, Jean, to si zle pochopila. Kitty sa na mňa vrhla od šťastia, pretože som jej poradil ako zbaliť Kurta, keďže sa jej páči. Kitty mám rád ako kamarátku, ale teba, Jean, teba ľúbim z celého srdca,“ povedal Scott. Jean na neho chvíľu pochybovačne hľadela, keď ich zvláštne ticho prerušil Kurt, ktorý sa zhmotnil vedľa Scotta.

„Kamarát, neuveríš, čo sa stalo! Bol som za Kitty, porozprávali sme sa a hádaj čo? Teraz spolu chodíme, no nie je to paráda? Akurát na Vianoce! Najlepší darček,“ povedal, schytil dva poháre s vianočným punčom a zmizol. Jean za ním nechápavo a jemne zahanbene pozerala.

„Scott, ja… prepáč mi. Nemala som na teba žiarliť. Vieš, myslela som… Scott, kam ideš?“ prekvapene pozerala Jean za Scottom, ktorý išiel k hlavnému pódiu, stíšil hudbu a vzal si do ruky mikrofón.

„Poprosím vás všetkých o pozornosť,“ povedal a všetci sa na neho pozreli a stíchli. „Viete, sú Vianoce a ja by som chcel dať darček osobe, ktorú milujem najviac na svete. Jean Greyová, keď som ťa prvýkrát videl, už vtedy som vedel, že s tebou chcem byť po celý svoj život. Si úžasná osoba, múdra, láskavá a lojálna, aj keď si občas jemne žiarlivá. Ale o to viac ťa milujem a tak mi dovoľ, aby som sa ťa niečo spýtal. Jean, urobíš mi tú radosť a staneš sa mojou ženou?“ opýtal sa Scott, kľakol si na jedno koleno a ukázal jej prsteň.

V celej sále bolo mŕtvolné ticho a všetci sa pozerali na zaskočenú Jean. Tá asi pol minúty nič nevravela, len si zakrývala rukami ústa a pozerala na prsteň. Potom sa však usmiala, rozbehla sa k Scottovi a pobozkala ho.

„Áno… ÁNO, beriem si ťa, Scott Summers,“ povedala so slzami šťastia v očiach a nechala si nasunúť prekrásny prsteň na ruku. Všetci prítomní začali pískať a tlieskať a utvorili kruh okolo zamilovaného páru, ktorý však dokázali v tom momente vnímať iba jeden druhého.

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Najnovší obsah