Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #19

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 20 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Čokopoviedky #19

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné devätnáste okienko sa práve otvára:

Vianoce budú také, aké si ich urobíš

Vought Tower, 24. decembra

Annie January, v médiách známa ako Starlight, vyšla zo svojej izby v budove Vought Tower, ktorá bola hlavným sídlom superhrdinského tímu The Seven. Boli Vianoce a tak spoločnosť usporiadala obrovský vianočný večierok. Na takýto druh večierkov sa tešila odmalička, no po čase, ktorý strávila v tejto budove, sa na takéto akcie tešila čím ďalej, tým menej. Ak by to pre ňu nebola povinnosť, pravdepodobne by pozvanie aj odmietla a neprišla by tam. No keďže nemala ma výber, obliekla si svoj kostým a išla na večierok.

Išla výťahom, pričom o poschodie nižšie k nej do výťahu pristúpila jej kolegyňa Queen Maeve.

„Ahoj,“ pozdravila sa jej Starlight.

„Nazdar,“ odvetila jej Maeve a postavila sa vedľa nej do výťahu.

„Tešíš sa na večierok?“ snažila sa rozprúdiť debatu Starlight. Maeve na ňu unavene pozrela, povzdychla si a odpovedala.

„Čo myslíš, Starlight? Niekoľko hodín postávania, pitia alkoholu a predstierania záujmu. Už teraz sa neviem dočkať, kedy odtiaľ budem môcť odísť,“ dopovedala Maeve a sklonila hlavu, no potom sa opýtala Stralight. „A ty?“

„Podobne. Vôbec nemám chuť tam ísť. Už teraz si viem predstaviť, ako sa bude s nami chcieť každý rozprávať a na tú istú otázku budem musieť odpovedať mnohokrát.“

Maeve iba prikývla a obe čakali, kým dôjdu s výťahom na poschodie, na ktorom sa mal konať večierok. Spolu potom prešli po chodbe až do obrovskej sály, v ktorej príjemne hrala vianočná klavírna hudba – za klavírom sedel superhrdina Black Noir s vianočnou čiapkou na hlave.

Bolo tam veľa ľudí poobliekaných v oblekoch a krásnych šatách, no občas bolo vidno aj nejaký superhrdinský oblek. Maeve sa od Starlight oddelila hneď na začiatku a išla za Homelanderom, ktorý sa rozprával so senátorom a smiali sa na nejakom vtipe. Starlight sa vybrala k baru, kde si objednala akýsi drink, ktorý potom začala popíjať.

„Taká pekná superhrdinka a sedí tu sama? Niečo asi nie je v poriadku,“ povedal s úsmevom nejaký muž, ktorý si prisadol k Starlight. Bol vysoký, mal dlhé tmavohnedé vlasy a zelené oči. Keď sa usmial, bolo vidno, že mu chýba jeden zub.

„Nie som sama. Som tu s barmanom,“ nasilu sa usmiala a hlavou kývla ku barmanovi.

„Tak to vám snáď nebude vadiť, ak vás doplním do trojice,“ opäť sa usmial a objednal si whiskey.

„Ako chcete,“ povedala mu Starlight a odchlipla si z nápoja.

„Inak, som Roberto,“ povedal a podával ruku Starlight. Tá mu ňou zo slušnosti potriasla.

„Starlight.“

„Vy ste superhrdinka, tá, ktorej svietia ruky, že?“

„Áno, teoreticky sa to dá povedať aj takto.“

„Ja pracujem pre výskum. Ale tiež mám superschopnosť.“

„Vážne? Akú?“ prekvapene sa spýtala Starlight.

„Som odolný voči všetkým jedom, vírusom, toxickým látkam, baktériám a tak podobne. Preto som sa nikdy nesnažil dostať ani len medzi superhrdinov, pretože nemám žiadnu úžasnú schopnosť. Tak som sa nechal zamestnať len v laboratóriách, kde to viem využiť. A nemusím nosiť ochranné pomôcky,“ žmurkol na Starlight.

„To je… naozaj zaujímavé“ povedala Starlight. „Hmm, a mám na vás jednu otázku. Prečo ste si ku mne prisadli, Roberto?“

„Nuž, len som myslel, že keď tu sedíte sama, možno by sa vám hodila spoločnosť. Vyzerala ste byť taká smutná…“

„No, neboli ste ďaleko od pravdy. Veľmi sa mi tu nechcelo byť.“

„Čo keby sme teda išli niekam viac do súkromia? Možno keby že vás vezmem do našich laboratórií?“

„No prečo nie, lepšie ako trčať tu,“ nervózne sa zasmiala Starlight.

Dopili teda drinky a opustili večierok. Spolu prišli k výťahu a spustili sa na ňom na poschodie, na ktorom sa nachádzali Robertove laboratória. Išli po chodbe okolo rôznych dverí, pričom pri jedných Roberto zastal, vložil do nich kľúče a vošiel dnu. Starlight ho nasledovala. Roberto za nimi zamkol dvere a zasvietil svetlo. Pred nimi sa z tmy pomaly vynorovali rôzne stoly, na ktorých sa nachádzali všelijaké chemikálie.

„Tak, tu teda pracujem,“ rukou ukázal Roberto. Starlight podišla bližšie k stolom a pozerala na rôzne kadičky, v ktorých sa nachádzali tekutiny všelijakých farieb.

„Je to naozaj úžasné, nikdy by som nepovedala, že,…“ zarazila sa Starlight uprostred vety po tom, ako sa otočila na Roberta. Roberto sa totižto začal vyzliekať a keď si všimol, že Starlight sa na neho pozerá, len v spodnej bielizni sa k nej začal približovať.

„Áno, odvádzam tu úžasnú prácu. No nie len v chémii som úžasný,“ žmurkol na Starlight a polonahý sa ju snažil pobozkať.

„Prestaň!“ skríkla Starlight a odstrčila ho od seba.

„Ale no tak, nerob hlúposti. Obaja vieme, že si chceš užiť. A ja som ochotný dať ti predčasný vianočný darček,“ povedal a začal si dávať dole svoje boxerky. To už Starlight nevydržala, rozžiarili sa jej oči aj ruky, z lámp, ktoré osvecovali miestnosť zobrala energiu a potom z jej rúk vyšli žiarivé lúče, ktoré odhodili Roberta. Ten chvíľu letel vzduchom, prevrátil jeden stôl a spadol na zem, kde omdlel. Vylievali sa na neho rôzne chemické látky, no žiadna z nich mu neublížila, len to po ňom stekalo na zem, kde sa z nich začalo dymiť.

V miestnosti k tomu všetkému ešte nastala tma, pretože sa Starlight podarilo puknúť žiarovky. Starlight stála na miestne, prudko dýchala a pozerala na ležiaceho Roberta. Potom sa ale zvrtla, pomocou svojej sily otvorila dvere a vyšla na chodbu. Ponáhľala sa k výťahu, ktorým sa odviezla na poschodie, na ktorom mala svoju izbu. Keď prišla do izby, zamkla za sebou dvere, ľahla si na posteľ a po lícach jej stekali slzy.

Neboli to slzy strachu alebo smútku. Starlight len neznášala ten tlak, ktorému musela každý deň čeliť a to, ako je táto práca v skutočnosti hrozná, no všetci ju prezentujú ako najlepšiu prácu na svete. Občas preto musela zo seba tie emócie ventilovať a najlepším spôsobom bol plač.

Keď ale doplakala, rýchlo sa prezliekla do civilného oblečenia. Obliekla si teplú bundu, na hlavu si nasadila bielu čapicu s bombuľkou, tajne vyšla z Vought Tower na ulicu a vybrala sa smerom k najbližšej zastávke metra.

Podzemná provizórna skrýša, 24. decembra

„MM! Butcher! Je tam niekto? Nevidím totižto, kde začínajú scho… AAAA,“ povedal Hughie a následne na to spadol. Snažil sa niesť po schodoch dole do ich skrýše veľký živý vianočný stromček, no podarilo sa mu zle stúpiť na schodoch a spolu so stromom sa z nich skotúľal.

„Hughie, si v poriadku?“ spýtal sa ho Frenchie, ktorý mu pribehol na pomoc a snažil sa z ležiaceho Hughieho dať dole stromček.

„Áno, našťastie som. Ďakujem za pomoc,“ mrzuto sa postavil Hughie, keď už z neho Frenchie dal dole stromček.

Z jednej z bočných miestností vyšla Kimiko, ktorá sa pomocou posunkovej reči niečo spýtala. Hughie jej nerozumel, no Frenchie mu to preložil.

„Kimiko sa pýta, prečo si sem dovliekol ten kus dreva.“

„Nuž, povedal som si, že už keď tu spolu trávime všetok čas a dnes sú Vianoce, že by sme si tu mohli vyrobiť vianočnú atmosféru,“ jemne sa usmial Hughie, na čo Kimiko a Frenchie zareagovali dvihnutým obočím.

„Čo sa deje?“ spýtal sa MM, ktorý spal na gauči neďaleko od nich a celá táto udalosť okolo vianočného stromčeka ho zobudila.

„Hughie nám priniesol vianočný stromček, pretože chce vytvoriť vianočnú atmosféru,“ vysvetlil v krátkosti Frenchie. MM si len povzdychol.

„Počúvaj, chlapče. Chápem, o čo sa tu snažíš, ale je to zbytočné. Sme ľudia na úteku a tí si nemôžu dovoliť taký luxus ako Vianoce. Musíš sa s tým zmieriť,“ povedal MM a vo vrecku mu začal zvoniť mobil. „To je Butcher, musím to zdvihnú. Čau kamoš, čo sa deje…?“

MM odišiel z miestnosti a opäť tam zostali len Kimiko, Frenchie a Hughie. Všetci traja na seba smutne hľadeli.

„Fakt si myslíte, že je to hlúposť?“ spýtal sa Hughie.

„No, vieš, MM má pravdu. Sme na úteku, bez domova. Máme iné problémy a toto nám len dá zbytočný pocit bezpečia. Musíme byť vždy v strehu, chápeš. Ale je to milé, Hughie,“ povedal Frenchie a pobúchal Hughieho po pleci. Medzitým MM dotelefonoval a vrátil sa k zvyšku partie.

„Volal Butcher, že máme ísť za ním. Ja s Frenchiem teda pôjdeme a Hughie, Kimiko, vy zostanete tu. Vraj ide o niečo prelomové.“

„Fakt musíme toto riešiť ešte aj na Vianoce?“ opýtal sa Hughie, no odpoveď mu už nikto nedal. Frenchie a MM si na seba rýchlo obliekli bundy a vybehli po schodoch hore. Zostal sám s Kimiko.

„Aj ty si myslíš, že je to hlúposť?“ opýtal sa Kimiko.

Tá sa na neho len smutne usmiala, prišla ku gauču, ľahla si naň a zapla si televíziu. Hughie si povzdychol a potiahol strom, ktorý priniesol, do rohu miestnosti. Ako ho tam postavil a viac-menej aj upevnil, zaplavila ho vlna odhodlania.

„Vieš čo, Kimiko?“ povedal a ona sa na neho pozrela. „Urobíme si tu Vianoce. Všetci to potrebujeme, aspoň na chvíľu si vydýchnuť. Je mi jedno, čo vraví Frenchie alebo MM a čo bude vravieť Butcher, keď príde. My si to tu vyzdobíme.“

Hughie s veľkým entuziazmom schytil svoju bundu, hodil Kimiko jej bundu a spolu vyšli po schodoch von z budovy.

Po asi troch hodinách sa vrátili s niekoľkými plnými taškami a úsmevom na perách. Tašky položili na stôl, dali zo seba dole bundy a potom z tých tašiek začali vyberať ozdoby. Najprv ozdobili stromček, na ktorý aj zavesili svetielka, vďaka čomu pekne svietil v ich tmavom „domove“. Po stromčeku sa vybrali do zdobenia celej ich hlavnej miestnosti, ktorá asi po dvadsiatich minútach práce vyzerala naozaj skvostne.

Hughie si to naozaj užíval a ako bolo vidno na Kimiko, tak aj ona. Obom úplne bodlo, že mohli myslieť na niečo iné než na porazenie Voughtu a The Seven.

Keď pripravili miestnosť a pod stromček dali darčeky, ktoré tiež kúpili, pustili sa do varenia a pečenia nejakého tradičného vianočného jedla, ktoré boli schopní pripraviť. Ešte počas toho, ako varili, sa do ich skrýše vrátili Frenchie, MM a Butcher.

„Čo to, *****, je?“ opýtal sa znechutene Butcher.

„Oh, čaute,“ vybehol z kuchynky Hughie zo zásterou a s plechom plným čerstvo upečených koláčov. „Viem, že ste vraveli, že je zbytočné niečo také oslavovať, ale no tak, chlapi, potrebujeme vypnúť. Aspoň na chvíľu. Nechajte ma hádať. Dnes ste opäť nič nezistili, vidno to na vašich tvárach. Takže teraz si dajte dole bundy  a sadnite si na gauč. O chvíľu vám donesieme s Kimiko jedlo, čo sme pripravili.“

Butcher, MM a Frenchie na seba pozreli, no urobili to, čo im povedal Hughie. Onedlho na to im Kimiko a Hughie priniesli na stôl rôzne pochúťky. Aj keď sa zvyšok party The Boys chcel na nich hnevať, že aj napriek všetkému zorganizovali Vianoce, pokúpili ozdoby, ktoré náhodou celkom pekne osvietili miestnosť, nemohli sa na nich hnevať. A k tomu všetkému, jedlo voňalo výborne a na počudovanie tak aj chutilo. Všetci piati sa do neho pustili a vianočné pochúťky rýchlo zmizli.

Hughie potom zapol cez dvd prehrávač na televízii akýsi starý čiernobiely vianočný film, všetci sa s plnými žalúdkami uložili buď na gauč alebo na zem a pozerali film. Všetci, dokonca aj Butcher, aspoň na chvíľu vypli hlavu a oddychovali. Hughie ešte chcel poodnášať špinavý riad do kuchyne, keď si všimol, že po schodoch k nim dole niekto kráča. Išiel preto k schodom a zistil, že to je Starlight a.k.a. Annie.

„Ahoj, Hughie,“ pozdravila ho.

„Čau, Annie. Čo ty tu robíš? Nemala si mať ten večierok?“ prekvapene sa spýtal Hughie.

„Áno, ale nejak sa to zvrtlo a bolo to tam celé zvláštne. Zatúžila som po mieste, kde sa cítim dobre. A ako vidím, to miesto ste si ešte aj vyzdobili,“ zasmiala sa.

„Áno, chalani nechceli oslavovať Vianoce, no ja som sa ich aj tak rozhodol zorganizovať. A pozri sa, vyzerajú byť po dlhej dobe všetci šťastní,“ povedal Hughie a ukázal rukou smerom k televízoru. Pred ním na zemi sedela a pozerala film Kimiko, na gauči MM so slzami v očiach pozeral romantickú scénu, Frenchie jedol vianočné perníky v tvare snehuliakov a Butcher ticho pochrapkával.

„Je to od teba úžasné, čo si urobil, Hughie. Máš veľké srdce,“ povedala Annie a pobozkala Hughieho na pery.

Ten od prekvapenia skoro pustil špinavý riad, no podarilo sa mu ho nakoniec udržať.

„Vese-veselé Vianoce,“ vykoktal zo seba Hughie a usmial sa.

„Šťastné a Veselé aj tebe. A poď, teraz ti pomôžem s tým riadom.“

Annie s Hughiem zobrali špinavý riad do kuchyne a potom prišli naspäť do hlavnej miestnosti. Spolu si sadli na zem pred televízor vedľa Kimiko, ktorá sa usmiala na Annie, Hughie s Annie sa objali a celá partia ticho pozerala vianočný film. Robili to, čo už dlhú dobu nie – oddychovali.

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Najnovší obsah