Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #20

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 23 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Najčítanejšie za 7 dní

Čokopoviedky #20

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné dvadsiate okienko sa práve otvára:

Priateľov si drž blízko, no nepriateľov ešte bližšie

Známy zloduch Doctor Doom sedel v Latvérii vo svojom paláci v jedálni a jedol svoju večeru. Za oknami silno fúkal vietor a zúrila snežná búrka. Jeho večera pozostávala z niekoľkých rôznych smoothies, ktoré sŕkal do seba cez otvor na svojej maske. Medzitým zatrpknuto sedel a rozmýšľal, aký ďalší diabolský plán urobí ako ďalší. Blížili sa Vianoce a ak pred nimi neurobí nič, budú si z neho potom ostatní zloduchovia robiť srandu.

Z premýšľania ho vytrhlo zaklopanie na dvere, ktoré sa ozývalo celým palácom. Doom dopil smoothie, utrel si otvor na maske a pomaly sa vybral k hlavným dverám. Keď už išiel po chodbe k vchodovým dverám, zakričal:

„Kto je tam?!“

Spoza dverí sa slabo ozval hlas.

„Je tu pošta.“

Doom prišiel teda k dverám, zo záujmu ich otvoril, keďže často poštu nedostával, a vďaka tomu sa mu naskytol pohľad na drobného poštára, ktorý sa triasol od zimy a od hnevu.

„To vám to ale trvalo! Myslíte si, že ste jediný, komu musím doručiť listy a balíky? Na, tu máte list, tu my to podpíšte a majte sa. Veselé Vianoce!“ mrzuto povedal poštár, odovzdal list Doomovi a rýchlo odišiel, aby čím skôr doručil všetku poštu.

Doom pod maskou prekrútil očami, zabuchol dvere a s listom v ruke sa vrátil do jedálne k večeri. Posadil sa, dal si k sebe bližšie ďalšie smoothie a otvoril list. Stálo v ňom toto:

Milý Victor von Doom,

čoskoro sú tu Vianoce. Vieme, že ich často, podobne ako ostatné sviatky, tráviš sám. Chceme to preto zmeniť. Vieme, že máme medzi sebou všelijaké spory, no rozhodli sme sa to hodiť za hlavu a pozvať ťa na našu vianočnú večeru, ktorá sa bude konať 23. decembra o 4.30 po obede. Daj nám, prosím ťa, vedieť, či prídeš. S pozdravom

Fantastická štvorka (Reed, Susan, Johnny a Ben)

Doom dočítal list a rozčertil sa. Schytil stôl a prevrátil ho so všetkými smoothies, ktoré boli položené na stole. Potom si znova prečítal list, opäť schytil už zvalený stôl a opäť ho odhodil, taký bol nahnevaný.

„Ako sa opovažujú?! Čo im to vôbec napadlo, že by som išiel na VIANOČNÚ VEČERU k svojim úhlavným nepriateľom! Už úplne zošaleli!“ nahnevane kričal po celej kuchyni Doom a kopal do všetkého, čo bolo v jeho blízkosti.

„Možno je to pasca. Čo ak má chcú zajať alebo dokonca ZABIŤ!? Nemôžem to spraviť, nepôjdem tam… ale môže to byť zasa príležitosť… kedy inokedy sa dostanem priamo do sídla Fantastickej štvorky? Musím to nejako využiť vo svoj prospech,“ premýšľal nahlas Doom a už o niečo pokojnejší sa prechádzal po jedálni.

„Pôjdem tam. Ale budem musieť byť veľmi opatrný. Všetko si pred tým pomaly premyslím, urobím si plány a keď bude príležitosť, zničím ich aj na tej večeri. Keď nie, obzriem si to tam a zničím ich neskôr. Geniálne!“ začal sa smiať Doom, otočil list a na druhú a napísal veľkým písmom, že príde. List potom dal do obálky, obliekol si teplú bundu a vyšiel von z paláca, aby list poslal na pošte.

Prešiel snehovou búrkou, vyčkal si dlhý rad na pošte („Čo sa tam tak flákate, pridajte!“), no nakoniec sa mu podarilo list odoslať. Následne na to sa vrátil späť do paláca a začal sa pripravovať na to, čo by sa na večeri mohlo stať.

Tých pár dní ubehlo ako voda a bol tu deň D. Doom si pripravil lietadlo, natankoval a nasadol do neho. Potom nastavil kurz základne Fantastickej štvorky a ľahol si spať. Autopilot v lietadle sa tak postaral o to, aby sa Doom dostal do Ameriky. Po pár hodinách letu sa dostali na miesto určenia. Tesne pred pristátím prevzal kontrolu nad lietadlom opäť Doom a ľahko pristál na trávniku pred základňou Fantastickej štvorky. Vyšiel z lietadla a na trávniku pri ňom ho už vítal Reed Richards.

„Zdravím ťa, môj milý priateľ,“ pozdravil ho Reed a podal Doomovi ruku. Ten ju nedôverčivo prijal a potriasol ňou.

„Nazdar, Richards. Ďakujem… eh, za pozvanie. Som tu prvý?“ opýtal sa podozrievavo Doom, keď si všimol, že žiadne iné dopravné prostriedky tu nie sú.

„Nie, nanešťastie si náš jediný hosť. Pozvali sme aj Galactusa a Silver Surfera, no keď sa obaja dozvedeli, že by tu mal byť ten druhý, obaja odmietli prísť. Takže si nakoniec jediný hosť,“ usmial sa na neho Reed.

„Aha. To je… dobré vedieť.“

„A teraz mi dovoľ zaviesť ťa do našej základne. Susan už prestrela na stole a Johnny čoskoro dorobí aj posledný chod večere,“ povedal Reed a vybral sa smerom k základni. Doom ho nasledoval.

Reed prišiel k základni, zadal kód od dverí (ktorý si Doom nenápadne odfotil so zariadením na jeho ruke) a dvere sa otvorili. Obaja vošli do veľkej miestnosti, ktorá bola pekne vianočne vyzdobená. Vyzerala ako spoločenská miestnosť, no Reed sa v nej nezastavil a išiel ďalej do vedľajšej miestnosti, ktorá bola jedáleň.

Jedáleň bola rovnako ako prvá miestnosť vyzdobená vianočne a jej dominantou bol veľký stôl, ktorý bol tiež vyzdobený v duchu Vianoc. Na stole už stála vianočná kapustnica, ktorej vôňa naplnila celú miestnosť.

Reed si sadol za vrch stola a rukou ukázal Doomovi, aby si sadol po jeho pravej ruke. Doom sa nadýchol a sadol si k stolu. Obaja tam sedeli v tichosti. Doomovi to však nevadilo, pretože zapol vo svojom obleku rôzne funkcie, vďaka čomu presondoval celú základňu a zistil možno aj pár hesiel.

„Ahoj, Victor,“ pozdravila Dooma Susan, ktorá práve vyšla z kuchyne v pekných červených šatách. Prišla k Doomovi, Doom sa postavil od stola a objali sa. Potom Susan prešla okolo manžela Reeda, dala mu pusu na líce a sadla si po Reedovej ľavici.

„Dáš si víno?“ opýtal sa Reed, ktorý sa snažil rozpútať debatu a zároveň pohostiť svojho hosťa.

„Veľmi rád,“ povedal Doom, no v duchu už rozmýšľal, ako vypiť to víno bez toho, aby ho prehltol. Bál sa, že by mohlo byť otrávené. Neveril ničomu, čo mu tam ponúkali, a keď chcel prežiť, musel byť naozaj opatrný.

Reed nalial do pohára Doomovi víno a dal mu do neho aj slamku, aby ho mohol piť cez svoju masku. Doom poďakoval, srkol si z pohára, no keď sa Reed ani Susan na neho nepozerali, vypľul ho na na zem vedľa seba.

Po chvíli ich konverzácie a pitia prišiel aj Ben, ktorý sa so svojím veľkým oranžovým telom ledva zmestil do dverí. Keď uvidel Dooma, zamračil sa, no kývol mu hlavou na pozdrav a sadol si vedľa Susan. Tiež sa zapojil do rozhovoru, ktorý viedla Susan s Reedom. Doom ich však nepočúval, celý čas striehol na nebezpečenstvo.

Po desiatich minútach, ktoré prišli Doomovi ako večnosť, prišiel do jedálne aj Johnny a niesol v rukách taniere a lyžice. Pred každého položil tanier a lyžicu, poslednému dal sebe. Medzi tým, ako roznášal, sa pozdravil s Doomom.

„Ako sa máme, Vicky? Niečo nové tam u vás?“ s veľkým úsmevom povedal Johnny. Doom sa zamračil, čo cez jeho masku ale nebolo vidno.

„Nie, nič nové.“

A bolo po debate. Johnny doroznášal taniere a potom si sadol vedľa Dooma. Reed potom chytil do ruky pohár s vínom a predniesol prípitok:

„Hmm, ahojte. Dovoľte mi povedať pár slov na začiatok ešte pred tým, ako začneme jesť. Som veľmi šťastný, že po roku tu máme opäť Vianoce a znovu sa môžeme stretnúť. Obzvlášť som šťastný za to, že tu dnes s nami môže sedieť náš dobrý priateľ Victor von Doom, ktorý prijal naše pozvanie a prišiel sa zúčastniť vianočnej večere. Tak na zdravie a na priateľov!“

„Na zdravie a na priateľov!“ zopakovali po ňom ostatní a napili sa z ich pohárov. Doom sa tváril, že pije, no pritom do seba ťahal iba vzduch, aby sa nemusel napiť toho vína.

Potom si naberali polievku. Doom si z nej nabral iba šťavu, aby ju mohol vypiť cez slamku. Tentokrát už ale nemohol vycúvať a musel ju vypiť normálne, pretože pri jedení sa na neho ostatní pozerali. Ben z neho dokonca skoro celý čas nespustil oči.

„Viktor, ako plánuješ oslavovať Vianoce?“ opýtala sa ho Susan po tom, čo dojedli a Johnny zatiaľ odnášal polievkové taniere do kuchyne.

„Nič zvláštne, budem doma, zotnem strom v lese, ozdobím ho a potom si pod neho dám darček.“

„Aha. A budeš počas Vianoc sám?“

„V lepšom prípade áno, v horšom prídu na návštevu moji príbuzní. Nemyslím si ale, že si na to trúfnu…,“ ticho dodal Doom.

Susan len s úsmevom prikývla a chystala sa opýtať niečo ďalšie, no prerušil ju Johnny, ktorý prinášal hlavný chod – mäso z morky a k tomu pečené zemiaky. Johnny myslel aj na Dooma, pretože jemu hlavné jedlo pripravil v podobe smoothie.

„To si mi do pohára rozmixoval moriaka so zemiakmi? Veď to bude chutiť hnusne!“ rozhorčoval sa nad svojou večerou Doom.

„Neboj sa, kamoš, rozmixoval som to tak, aby to malo príjemnú chuť rovnakú takej chuti, ako keby si to jedol normálne. Skús to, bude ti to chutiť,“ usmial sa a žmurkol na Dooma. Ten pregúľal očami a skúsil sa napiť svojho smootie z morky. Johnny mal pravdu, chutilo to výborne, čo v Doomovi akurát vyvolalo pochybnosti.

Čo chystajú? Nie je možné, aby to bolo namiešané tak, aby mi to chutilo. Musím si dať ešte väčší pozor a nesmiem poľaviť, pomyslel si Doom a pozorne sledoval každého člena Fantastickej štvorky. Ani jeden z nich však nevyzeral nervózne a ani sa nesprával zvláštne, všetci boli spokojní.

„Plánuješ na Vianoce urobiť nejakú neplechu?“ konečne prehovoril aj Ben. Doom na neho pozrel s nechuťou v tvári a odpovedal:

„Áno, určite niečo ešte vymyslím. Pravdepodobne svojím najväčším nepriateľom, ale ešte uvidím. Ale pauzu si teraz pred Vianocami a počas nich určite nedám.“

„To je dobré vedieť, Doom. V takom prípade len dúfaj, že sa nám naše cesty neskrížia.“

„O tom pochybujem, pán Pomaranč, keďže ty budeš určite doma sedieť pred kozubom a budeš vyvaľovať šunky.“

Ben škaredo zagánil na Dooma, no nič neurobil a nepovedal už ani slovko. Čo s ním je? Inokedy by ma už chytil pod krk, premýšľal v hlave Doom.

Po hlavnom jedle prišiel dezert. Johnny pred každého postavil kúsok teplého jablkového koláča. Okrem Dooma, tomu spravil špeciálne vianočné čučoriedkové smoothie. Všetci piati sa do toho s chuťou pustili. Doom si až po pár sekundách uvedomil, že zabudol na to, že toto smoothie by mohlo byť otrávené. Dávalo by to aj zmysel, veď ide o koniec večere. On sa však nechal oklamať tým, že všetky jedlá pred tým boli v poriadku. Preto čakal, kedy sa dostavia účinky jedu, no ani po pár minútach sa nič nedialo.

Dojedli večeru v poriadku, bez nejakých vážnych problémov a bez toho, aby sa Doom otrávil. Keď dojedli, Doom myslel, že už je koniec a bude môcť ísť domov. No nestalo sa tak. Reed ho zavolal k ním do spoločenskej miestnosti, v ktorej začala hrať príjemná vianočná hudba.

„Victor, sadni si k nám. Po takej večeri si treba trochu oddýchnuť,“ kývol na neho Reed, ktorý si sadol na gauč a práve zapínal televíziu. Doom sa pomaly priblížil ku gauču a sadol si vystreto na jeho kraj. Potom prišli aj ostatní členovia Fantastickej štvorky. Susan si sadla k Reedovi a objala ho, Ben si sadol do vlastného väčšieho kresla a Johnny si ľahol na zvyšok gauča, pričom nohami kopol do Dooma.

Ten chcel niečo povedať, no zahryzol si do jazyka a len zaťal ruky do pästí. Už chcel prehovoriť, že pôjde domov, keď Reed zapol na ich televízii akési fotky.

„Victor, u nás je každý rok zvykom, že na Vianoce si pozeráme fotografie z celého roka, ktorý sme prežili. Aha, pozri sa, tu sme boli ešte vo februári na lyžovačke v Alpách. Tu sme slávili veľkonočné sviatky… no nie je Ben v tom kostýme zajačika milý?“ zasmial sa Reed a pokračoval. „Nuž, tu sme oslavovali moje narodeniny, príjemné posedenie. Tu sme zachraňovali svet no… no pred tebou, ha-ha. Uh, a čo tu robia tieto moje fotky v plavkách…“

To už Doom viac nevydržal. Celý večer čaká, že mu niečo spravia, no uvedomil si, že celá večera bola jedovatá – potupovali ho, trápili, smiali sa, nechali ho v napätí a nakoniec ešte musí pozerať na nahého Reeda Richardsa. To bola posledná kvapka.

„Dosť! Dosť, prestaň! Toto je najhorší deň v mojom živote. Už vás a vašej vianočnej atmosféry mám plné zuby! Nechajte ma na pokoji!“ vykríkol, vyskočil z gauča a nahnevane sa vybral k dverám. Ako ich otváral, takmer ich vytrhol z pántov, pretože mu ich nešlo otvoriť. Potom sa rozbehol k svojmu lietadlu, do ktorého rýchlo nasadol, vyletel a nasmeroval si to domov.

„Už. Nikdy. Viac. Najhoršie Vianoce v mojom živote! Potrebujem pauzu, asi prídem domov a celé toto šialenstvo prespím,“ hovoril si sám pre seba cestou domov.

V základni Fantastickej štvorky sa Susan obrátila na Reeda.

„Tak, už nám povieš, prečo si sa rozhodol na Vianoce pozvať Dooma k nám? Vedel si, že to takto dopadne.“

„Áno, vedel. Chcel som mať pokojné Vianoce a Nový Rok, preto som ho k nám pozval. Došlo mi, že keď ho takto psychicky „vytrýznim“, dá si cez sviatky pauzu, lebo bude po takomto večierku potrebovať dobiť baterky. A my si vďaka tomu užijeme pekné Vianoce, hneď po tom, ako zmeníme heslá na všetkých bezpečnostných dverách,“ žmurkol na Susan, všetci štyria sa zasmiali a užívali si už konečne pokojné vianočné sviatky.

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -