Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #3

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 23 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Najčítanejšie za 7 dní

Čokopoviedky #3

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné tretie okienko sa práve otvára:

Sám doma a Deadpool

Letisko v New Yorku, ráno 23. decembra

„Rýchlejšie, Colossus, rýchlejšie. Ak nestihneme toto lietadlo, bude to problém!“

„Professor X, ak týchto ľudí na chvíľočku zmrazíte, dostaneme sa k lietadlu rýchlejšie. Popravde, tlačiť vás na vozíku, nosiť svoju aj vašu batožinu a ešte k tomu dávať pozor na študentov nie je vôbec jednoduché.“

„Si predsa nejaký superhrdina, Colossus. Vzmuž sa! Ja ich nemôžem zmraziť, oddnes čerpám dovolenku a to znamená, že nepracujem,“ dopovedal Charles Xavier, známy telepat a vedúci Xavierovej školy pre nadané deti. Colossus, jeden z jeho priateľov a pedagogický dozor, superhrdina so schopnosťou premeniť svoju kožu na kov, len dychčal a fučal popri tom, ako rátal, či majú každého.

„Professor X, sú tu určite všetci? Na nikoho sme nezabudli?“ opýtal sa Colossus.

„Neboj sa, ak sme ich neprerátali päťdesiatkrát, tak ani raz. Určite tu budú všetci. A nebuď taký nervózny, ideme predsa na dovolenku. Musíš sa ukľudniť. Máme tu všetkých.“

Xavierová škola pre nadané deti, poobede 23. decembra

„Juhú, všetci sú preč. Ako vidíte, milí čitatelia, alebo vo vašom prípade ako si to prečítate, som tu sám. Celá škola pre mňa. Neviem sa dočkať toho ticha, ničnerobenia a vozenia sa na Charlieho náhradných vozíkoch. Oh, vy ma nevidíte. Pardon. Do ****, ako som mohol zabudnúť? Som Deadpool. Áno, ten známy Deadpool, založil som X-Force, mimochodom. Že si nespomínate? Hanba vám. Ale nenechám sa tým vytočiť, veď sú Vianoce! Nuž čo, mám dôležitejšiu prácu než sa tu s vami naťahovať. Uvidíme sa neskôr.“

Deadpool dorozprával k čitateľom, zhodil zo seba oblečenie a začal behať nahý po celej škole. Na chvíľu sa zastavil pri obrovskom vianočnom stromčeku v predsieni, rýchlo z neho podával dole všetky ozdoby a miesto nich tam zavesil katany, granáty, pištole, pušky, jednu veľkú bazuku a nezabudol ani na nepriestrelnú vestu, ktorú zavesil namiesto hviezdy na vrchu stromčeka.

„Krása. Konečne to má nejaký šmrnc. Professorovi X nevravte, že som to bol ja. Chudák, vždy je taký nervózny, nerobí mu to dobre na hlavu. Na tej dovolenke by si mohol oddýchnuť. Vraj to tam bude mať na povel ten šrot Colossus.“

Deadpool pokračoval vo svojej nahej prehliadke školy. Občas sa zastavil v niektorej z izieb, vyvetral v nej…

„Nebudem predsa žiť v smrade, aj keď to nie je v mojej izbe. Je však v mojom dome! Chacha, veď ho mám teraz na starosti!“

… a pokračoval ďalej. V kuchyni urobil poriadny bordel, no nakoniec sa mu podarilo uvariť niečo, čo vyzeralo ako slané rizoto so škoricou a horkou čokoládou. S chuťou to zjedol, chvíľu len tak plný odpočíval na stoličke pri prázdnom taniere, no netrvalo dlho a už utekal na záchod. Jeho obed totižto nevyzeral len ako slané rizoto so škoricou a horkou čokoládou. To bolo slané rizoto so škoricou a horkou čokoládou.

Po ťažkom boji na záchode („Skoro my rozstrelilo črevá!“) sa Deadpool utiahol do obývacej izby, kde si na veľkej obrazovke pustil vianočnú romantiku. Na konci sa rozreval ako malé decko, pretože to samozrejme skončilo šťastne, ako všetky ostatné vianočné rozprávky, a ľahol si do postele. Nie však vo svojej izbe. Colossusova bola totižto väčšia.

Malá budova v Bronxe, neskoro večer 23. decembra

„Zajtra večer. Musí to prebehnúť čím skôr, pretože nikdy nevieme, kedy sa X-Meni vrátia domov.“

„Pietro, prečo to vlastne robíme? Aký to má význam, keď tam niet nikoho, koho by sme mohli zraziť dole?“

„Toad, ešte raz ma nazveš Pietro a nie Quicksilver, nacpem ti tvoj dlhý jazyk vieš kam. A čo sa týka tvojej blbej poznámky, k čomu by to bolo dobré? Zrazíš jedného k zemi, určite nejakého nováčika, a potom sa k tebe nahrnie celá elita X-Menov. Ide nám len o tajné informácie, ktoré by mohol Charles Xavier ukrývať.“

„Myslíš tebe, Quicksilver. Ty sa nimi chceš zavďačiť oteckovi a nám si pomaly ani nedal na výber, či do toho chceme ísť.“

„Stačilo!“ skríkol Quicksilver, vysoký štíhly mladík s bielymi vlasmi, a rýchlosťou blesku vrazil pravý hák Toadovi, škriatkovsky vyzerajúcemu mutantovi, ktorého tvár mala nápadité črty ropuchy.

„Vy ste s tým súhlasili, všetci traja! Vy máte predstavovať Bratstvo Mutantov? Ste úbožiaci! Schopte sa! Má s tým ešte niekto z vás zvyšných problém, ako a kedy akciu podnikneme?“ opýtal sa už nahnevaný Quicksilver, pričom sa obrátil na dve ďalšie postavy, ktoré stáli celý čas ticho v kúte miestnosti. Jeden z nich bol obrovský mutant, proporciami pripomínajúci sumo zápasníka. Volal sa Blob. Ten len mlčky prikývol a ďalej jedol svoj obrovský obložený sendvič. Druhý z nich bol o niečo nižší ako Quicksilver, s dlhšími rozcuchanými hnedými vlasmi a tmavými okuliarmi, ktorý sa celý čas hral so zapaľovačom. Volal sa Pyro. Ten len zvraštil obočie, no nič nepovedal a išiel pomôcť dobitému Toadovi.

„Som teda rád, že všetci súhlasíme. Zajtra večer sa tam teda vlúpeme.“

Xavierová škola pre nadané deti, ráno 24. decembra

Deadpool sa zobudil po výdatnom spánku. Vstal z Colossusovej postele, obliekol si Colossusov dlhý ružový župan a išiel si pripraviť ďalšie sladko-kyslo-horko-slané rizoto. Keď však otvoril chladničku, nič v nej nenašiel.

„Do ****. To som všetko včera zjedol? Aaaach, musím ísť do obchodu… teraz len zistiť, kde necháva Xavier nejaké peniaze.“

Deadpool prehľadal celý byt a nakoniec našiel nejaké peniaze v jednom saku Professora X. Rýchlo si obliekol nejaké teplé oblečenie, nasadil si mikulášsku čiapku a utekal do najbližšieho obchodu… dobre, tak nie. Objednal si taxík, ktorý ho odviezol do New Yorku, pretože tých peňazí bolo celkom dosť, a tak sa rozhodol kúpiť si nejaké darčeky. V New Yorku ho vysadil taxikár pred jedným veľkým obchodným centrom, v ktorom boli všetky druhy obchodov, aké si len viete predstaviť.

„Bingo. Ľudkovia, vidíte to?! To je úžasné! Aha, pardon. Vy to nevidíte. Ale tak aspoň si to predstavte, nech sa necítim tak blbo, že na to vyvaľujem oči takto sám. Ďakujem, máte to u mňa.“

Rýchlo vbehol do obchodu a ako prvú vec si kúpil veľké „mikulášske“ vrece na darčeky. Potom postupne prechádzal obchody, kupoval si darčeky z každej možnej oblasti, až nakoniec skončil v supermarkete.

„Teraz už len nájsť oddelenie s horkou čokoládou a ryžou.“

Keď si vyberal, či si má kúpiť ryžu basmaty alebo len nejakú dovezenú z Číny, započúval sa do zvláštneho rozhovoru dvoch mužov, ktorí si vedľa neho vyberali, akú fazuľu si kúpia.

„…nechápem načo nás posielal do obchodu až sem. Veď toto sa dá kúpiť všade.“

„Toad, ty sprostý žabiak, čo myslíš? Po včerajšku má na teba ťažké srdce.“

„A čo má proti tebe, Pyro?“

„Nič, ja som tu ako kontrola, aby si ty nič nezbabral.“

„Ako sa opovažuješ! Veď ty dnes večer uvidíš, keď sa vlúpeme do Xavierovej školy, ja ako prvý…“

Deadpool nachvíľu prestal počúvať a zamyslel sa. Hovoria o tej škole, v ktorej momentálne bývam? Nie je ich nejako viac alebo čo? Do ****, mám pocit, že to je len jedna. Veď koľko Xavierovcov až môže behať po svete… no ale potom dačo musím spraviť, veď to je nateraz moja škola. Parkhanti, toto sa vám nepodarí!

Rozbehol sa, rýchlo zaplatil ryžu a vletel do najbližšieho taxíku s plným vrecom darčekov a ryže. Taxikárovi zaplatil ešte o pár dolárov naviac, aby išiel rýchlejšie a ten ho za krátku chvíľku vyhodil pri inštitúte. Deadpool rýchlo vytiahol vrece z taxíka, zaplatil a uháňal do obrovskej budovy.

„Musím sa nejako vyzbrojiť. Alebo ešte lepšie, vyzbrojím celý dom,“ zasmial sa. „Avšak do večera mám čo robiť.“

Les pred Xavierovou školou pre nadané deti, večer 24. decembra

„Všetci vedia, čo majú robiť?“ opýtal sa Quicksilver. Všetci prikývli. „No keďže vám neverím, prejdeme si to ešte raz. Blob, ty s Pyrom sa dostanete do budovy hlavnými dverami. Toad však pred tým pôjde zozadu, nenápadne vkĺzne do domu cez okno, ako to urobíš je tvoja vec, a vypne alarm. Nechceme tu predsa žiadnych svedkov, tobôž nie policajtov. A nakoniec, keď Pyro a Blob prehľadajú celý dom a nájdu Xaierovu miestnosť s Cerebrom, kde skrýva všetky tajné údaje a listiny, pribehnem ja, otvorím miestnosť a všetko vezmeme. Ide sa na to, skúste to nepokaziť.“

Pomaly sa vydali smerom k budove, každý inou cestou, pričom Quicksilver čakal v lese a strážil, ak by okolo niekto išiel. Toad išiel rýchlejšie a ako prvý, preto sa najskôr dostal na svoje stanovište. Vyskočil vysoko, chytil sa parapety jedného okna a vyliezol na ňu. Odtiaľ vyskočil ešte raz, s jeho dlhým žabím jazykom sa zachytil strechy a vytiahol sa až na ňu hore. Prišiel k najväčšiemu komínu, s odporom sa pozrel do vnútra, zavrel oči a nakoniec skočil. Chvíľku padal a nakoniec dopadol do niečoho mäkkého. Prekvapene oči otvoril, pozrel pod seba a videl vankúše. Keď sa však pozrel pred seba, zistil, že do diery v kozube, cez ktorú chcel vyjsť von a cez ktorú sa zvyčajne kúri, niekto vložil plexisklo. Tak sa mu naskytol pohľad na Deadpoola v ružovom župane, ktorý stál pred kozubom a držal v ruke ovládač. Keď Deadpool videl výraz na Toadovej tvári, rozosmial sa a stlačil tlačidlo na ovládači. Nad Toadom sa uzavrel komín a mutant so žabími schopnosťami bol v pasci.

„Hahaa, ropuší ksicht, si v pasci. Nemôžeš používať Santov tajný vchod, veď to je ťažký zločin. Za trest zostaneš v tomto väzení,“ rozosmial sa, hodil ovládač na gauč, keďže krb bol v obývacej izbe a rozbehol sa pripraviť ďalšie pasce, ktorými chcel nachytať ostatných kumpánov.

Pyra a Bloba to čakanie pred dverami nebavilo. Toad im povedal, že mu to zaberie iba chvíľu, no neozval sa už dobrých dvadsať minút.

„Kašlem na neho, idem dnu,“ povedal nahnevane Blob.

„Počkaj ešte chvíľu, Quicksilver nás zabije, keď sa spustí alarm.“

„Kašlem na alarm, Bloba nikto zdržiavať nebude,“ nahnevane zakričal a vyrazil dvere. Alarm sa ihneď rozozvučal. Pyro iba pokrútil hlavou a pokračoval za Blobom dovnútra.

„Ja idem prehľadať pravú časť domu, ty choď doľava,“ povedal Blobovi.

Blob sa ako veľká vlna rozbehol doľava a rozbíjal všetko, čo mu prišlo pod ruku. Netrvalo dlho a narazil na jednu miestnosť, pri ktorej mu hneď zažiarili oči. Kuchyňu. Začal otvárať všetky poličky a zjedol každú surovinu a jedlo, ktoré našiel. Chlap jeho rozmerov má totižto veľký apetít. Keď otvoril chladničku, čakala ho tam čerešnička na torte. A to doslova. V chladničke sa nachádzala dvojposchodová torta s čerešňami na vrchu. Na vrchu torty bol ešte pekný nápis, ktorý prial každému Veselé Vianoce.

„Chech, Veselé Vianoce,“ zasmial sa Blob a tortu zjedol na dve zahryznutia. Chvíľku si ešte oblizoval prsty po takej dobre torte, no k pocitu plnosti sa pridal ešte jeden pocit. Mdloby. Blob sa ani nenazdal, stratil vedomie a dopadol na zem. Takú ranu bolo určite počuť aj kdesi v Číne. Dvere umývačky riadu sa otvorili a vyliezol z nej Deadpool (radšej sa nepýtajte, ako sa tam zmestil).

„No čo, Valibuk. Trochu prášku na spanie a si tuhý? Ty si bol ľahký oriešok. Vidíte, deti? Takto sa lovia zlí mutanti. Ale teraz už musím ísť, jeho kumpán bude už skoro v Xavierovej kancelárii,“ dopovedal Deadpool, odpojil (už) prázdnu chladničku od elektriny, vyložil si ju na chrbát a utekal po chodbe tak rýchlo, ako mu to len chladnička umožnila.

Po ťažkých siedmich minútach sa dostal do chodby, na ktorej konci akurát Pyro prezeral zvyšné miestnosti. Pyro si ho všimol, na chvíľku prekvapene vyvalil oči, no hneď vytiahol z rukáva zapaľovač, zažal ho a vyslal oheň na Deadpoola. Ten rýchlo uskočil, pustil medzitým chladničku a rozbehol sa k stene, na ktorej bol hasiaci prístroj. Pyro sa pripravoval na ďalšiu várku ohnivej salvy, no Deadpool bol rýchlejší. Odistil hasiaci prístroj, stlačil páku a vystrelil na Pyra hasiacu penu. Tá ho úplne obalila a zhasila jeho plameň. Deadpool nečakal, kým sa spod všetkej tej peny vyhrabe, zapojil chladničku do najbližšej zástrčky, vytiahol zmäteného Pyra z peny a strčil ho dnu. Potom chladničku obmotal reťazou, ktorú našiel v neďalekej Colossusovej izbe, a zamkol ho dnu.

„Teraz už nie si taký cool, Pyro, keď ti podmienky neprajú. Prídem ťa skontrolovať neskôr, musím ísť teraz opraviť dvere, ktoré ste vyvalili,“ dopovedal a odišiel.

Pri vstupe do školy sa len chytil za hlavu, pretože dvere boli úplne rozbité.

„Do ****, toto neopravím. Budem musieť ísť kúpiť nové dvere.“

„Dvere nie sú jediná vec, ktorú nezvládneš opraviť. Keď s tebou skončím, aj ty budeš rozmetaný na malé kúsky.“

Deadpool sa obzrel a za ním stál bielovlasý chalan, pokojne opierajúci sa o stenu.

„Ty budeš ten Magnetov synátor, všakže? Ako sa to voláš? Kváksalver?“

„Je to Quicksilver, ty hlupák. Zaplatíš za svoju drzosť. Najprv sa porátam s tebou a nakoniec si odtiaľ vezmem dokumenty, po ktoré som sem prišiel.“

Deadpool sa prichystal brániť, no nečakal to, čo prišlo. Quicksilver sa rozbehol, čas okolo neho sa spomalil, on sa zrýchlil, pribehol k Deadpoolovi a vrazil mu päsťou do brucha. Toho odhodilo na zem. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát, pričom Deadpool ani nestihol zareagovať, z ktorej strany prišiel útok.

„Popravde, čakal som od teba viac. Keď sa zotavíš, ty scvrknuté avokádo, môžeme si dať ešte jednu partiu. No zatiaľ musím bežať.“

„Do ****, to bolí. Nepodarí sa ti to, pretože ja som superhrdina. Mám aj superhrdinské pristátie a to už je čo povedať. Takže teraz ťa prosím, dvihni ma, posaď ma na gauč a vybehni z tejto budovy.“

„Ani mi nenapadne. A nezdržiavaj ma tu, mám dôležité…,“ nedopovedal vetu a spadol tvárou na podlahu, neďaleko od Deadpoolovho dochrámaného tela. Toho to prekvapilo.

„Fíha, žeby odpadol z môjho rečníckeho prejavu?“

„Nemyslím, že to bolo tým, priateľu,“ ozval sa od vchodu do budovy známy hlas.

V diere, ktorá zostala po vylomených dverách, sedel Charles Xavier na vozíčku, za ním sa v celej svojej výške črtal Colossus a za ním vykúkali prekvapené tváre niekoľkých študentov.

„Trošku som sa mu dostal do hlavy a presvedčil ho, nech si pospí. No ale toto budeme riešiť potom. Chceme sa ti v prvom rade ospravedlniť, Deadpool. Šli sme na dovolenku a vôbec sme si neuvedomili, že jeden člen našej rodiny chýba. Napadlo nám to až na ďalší deň ráno, a tak sme chytili prvé lietadlo do New Yorku a prišli za tebou. Nikto predsa nemôže byť na Vianoce sám. A v druhom rade, ďakujem, že si zachránil budovu školy… teda aspoň jej väčšinu,“ zasmial sa Professor X.

„V pohodke, Professor, nejak som si ani nevšimol, že ste boli preč. A Colossus, požičal som si nejaké tvoje veci, čoskoro ich vrátim, ale teraz mi tu pomôžte rýchlo poupratovať, za chvíľu začínajú Tri oriešky pre Popelku.“

Po hodnej chvíli sa im podarilo upratať školu, odovzdať páchateľov polícii a nakoniec si všetci sadli pred televízor a pozerali vianočnú klasiku.

„Viete, niektorí by ste možno povedali, že som mal super Vianoce, kým tu neboli, no opak je pravdou. Nikto by nemal byť na Vianoce sám, a to ani vtedy, keď je vaša rodina takáto extrazvláštna a extradotieravá. Cha. No rodinu si nevyberáme. Majte ešte pekné sviatky, čitatelia, a šťastný nový rok plný Deadpoola!“

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -