Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #5

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 21 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Čokopoviedky #5

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné piate okienko sa práve otvára:

Ako Gamora ukradla Vianoce

Vesmírna loď Milano sa vznášala vo vesmíre. Zvonku vyzerala prázdna a tichá, no vo vnútri bola atmosféra úplne iná. Po stropoch boli povešané vianočné svetielka, z lodnej kuchyne sa šírila príjemná vôňa vianočných medovníkov a z prednej paluby bolo zas možné počuť najlepšie vianočné pesničky 80. rokov minulého storočia. Všetci jej obyvatelia boli šťastní a tešili sa na Vianoce plné pokoja, radosti… a darčekov.

„Už sa nemôžem dočkať, čo dostanem od teba, Drax. Dúfam, že to bude niečo normálne a nie taká hlúposť ako minulý rok,“ povedal Rocket Draxovi popri tom, ako opravoval nefunkčnú žiarovku na peknom vianočnom stromčeku.

„Hej, zajac, prestaň. Inak si z teba urobím rohožku ku posteli. Všetci predsa vedia, že darčeky nosí Santa Claus. Tak to predsa povedal Quill,“ zasmial sa Drax a podal Rocketovi novú žiarovku, ktorú nakoniec musel vymeniť za tú starú a nefunkčnú.

Mantis s Petrom Quillom zatiaľ v kuchynke pripravovali vianočné dobroty. Quill robil medovníky podľa receptu svojej mamy, ktorý si zobral zo Zeme. Mantis sa snažila pripraviť podľa Quillových inštrukcií vianočný puding, no veľmi jej to nešlo.

„Quill, niečo je zle. Nevyzerá to ako na obrázku. Čo mám robiť? Zničila som to?“

„Nie, je to v pohode. Len tam ešte musíš pridať toto. Tak, a je to v pohode.“

„Vďaka,“ povedala Mantis a usmiala sa.

Tínedžer Groot sedel v kresle v kokpite pred predným zrkadlom a mal dávať pozor na nejaké vesmírne hrozby, no celý čas hral hru na svojej hracej konzole.

„Ja som Groot,“ zanadával, keď prehral, no aj tak sa nevzdával a hral ďalej.

Jediný, ktorý sa zrejme z blížiacich Vianoc netešil, bola Gamora. Tá ležala v svojej kajute na posteli a pozerala do stropu. Občas sa zamračila, pozrela sa smerom na zavreté dvere, spoza ktorých sa ozývala vianočná hudba, a aby ju nemusela počúvať, tak si vankúšom prikryla uši. Vianoce boli pre Gamoru najhorší sviatok v roku a neznášala ich už odmalička.

Všetko sa to začalo ešte v časoch, keď si ju adoptoval Thanos po tom, ako zaútočil na jej rodnú planétu. Gamora to tam prvých pár mesiacov strašne nenávidela, no veľmi sa tešila na Vianoce. Myslela si totižto, že aspoň tie trochu oživia temné obydlie, v ktorom žila s otcom Thanosom. Preto ju na jej prvé Vianoce s Thanosom prekvapilo to, že sa nič nedialo.

„Otec, čo sa deje?“ opýtala sa malá Gamora potom, ako prešla celý dom a nikde nenašla ani jednu vianočnú ozdobu, vianočný stromček alebo darčeky.

„Čo by sa malo diať, maličká?“ odpovedal jej otázkou Thanos.

„Sú predsa Vianoce. Prečo tu nemáme žiadne ozdoby, stromček a ani darčeky? Veď to predsa k Vianociam patrí.“

„Gamora, nemám čas riešiť takéto hlúposti. Vianoce len ľudí odťahujú od povinností. Nedávno sme zistili polohu Kameňa mysle a teraz robím všetko pre to, aby sme sa za ním mohli vydať.“

„Takže… žiadne darčeky?“

„Nie! Ako som už raz povedal, tieto hlúpe sviatky sa tu oslavovať nebudú. Darček dostaneš na narodeniny, dovtedy s tým daj pokoj,“ dopovedal Thanos a odišiel si obliecť bojovú výzbroj.

Gamora si to zapamätala a už nikdy Vianoce pred Thanosom nespomenula. Srdce jej však po tých rokoch zatvrdlo ako Thanosovi a začala Vianoce priam nenávidieť. Každé Vianoce v nej preto vianočné koledy, koláče alebo obrázky Santa Clausa vyvolávali iba veľký hnev a sviatky zvyčajne prežila niekde zalezená, aby sa toho nemusela zúčastnovať. Zvyšok Strážcov Galaxie si ale všimol, že s Gamorou na Vianoce niečo nie je v poriadku a chceli jej pomôcť.

„Ľudia, čo budeme robiť s Gamorou? V poslednom čase je nejaká mĺkva a nahnevaná,“ povedal Quill.

„Vždy bola taká, Quill, ak si si nevšimol,“ oponoval mu Rocket.

„Áno, ale teraz to je iné. Je to ešte viac… je to horšie než to, na čo sme všetci zvyknutí.“

„Možno už dlho nikoho nezabila a teraz má abstinenčné príznaky,“ ozval sa Drax.

„Alebo si možno v sebe nesie nejakú trauma. Kebyže sa jej pozriem do hlavy, viem to zistiť a pomôcť jej,“ pridala sa so svojím názorom Mantis.

„To vlastne… nie je až taký zlý nápad. Ten tvoj , Mantis, nie ten tvoj, Drax. Tvoj bol totálne hlúpy,“ povedal Quill, čo vyčarilo Draxovi na tvári nahnevaný výraz. „Takže banda, musíme nejako Gamoru vylákať z izby a zabaviť ju natoľko, aby z nej dokázala Mantis niečo prečítať. Ide o ťažkú úlohu, nič ťažšie sme doteraz nerobili. No my sme Strážcovia Galaxie, zvládneme to. Teraz sa musíme dohodnúť na pláne.“

Radili sa hodnú chvíľu, čo spôsobilo aj pripálenie jednej várky vianočných koláčov, no nakoniec sa dohodli na pláne, ktorý nebol nutne samovražedný, no bolo možné, že pri ňom príde niekto o končatinu. Tím bol však odhodlaný a tak Quill išiel a započal ich plán zaklopaním na Gamorine dvere.

„Čo chceš?!“ opýtala sa ho nie veľmi prívetivo Gamora po tom, ako otvorila dvere.

„Čau. Tiež ťa rád vidím. Potrebujeme, aby si vystriedala Groota a dávala pozor na možné hrozby. Mohla… mohla by si ísť, prosím ťa?“

„Fajn,“ povedala Gamora, zavrela dvere do izby a cestou do kokpitu narazila plecom do Quilla. Ten sa v duchu pousmial. Všetko ide podľa plánu.

Gamora si sadla do kresla, vyložila nohy na palubnú dosku a zachmúrene pozerala von oknom. Zvyšok tímu čakal na svojich pozíciách a čakal, kým Gamorina pozornosť trošku poľaví. Po asi 15 minútach dal Quill znamenie a všetci naraz skočili na Gamoru. Drax ju chytil za pravú nohu, Groot za ľavú nohu, Rocket za pravú ruku a Peter Quill za ľavú ruku. Mantis k nej priskočila zozadu a rukami sa jej dotkla hlavy. Okamžite ňou prebehli Gamorine nahnevané emócie, no jediné, čo cítila, bol obrovský hnev.

„Pustite ma, hlupáci! Prestaňte, nechajte ma!“ kričala Gamora a snažila sa dostať z ich zovretia. Nahnevanú Gamoru však bolo ťažké udržať a ako prvý to nezvládol Rocket, ktorého Gamora odhodila do predného skla a on sa od neho odrazil na zem. S jednou voľnou rukou sa jej podarilo od seba odhodiť aj zmätenú Mantis, vďaka čomu sa jej prečistila hlava. Zbaviť sa Draxa a Quilla už potom zvládla pomerne jednoducho a narobila im toľko modrín, že si to budú ešte dlho pamätať. Groot to následne na to vzdal, pustil ju a tak ho Gamora nechala utiecť do jeho izby, kde si z toľkého stresu musel zapnúť videohru.

„Hlupáci, o čo ste sa snažili?! Už mi nikdy nelezte do hlavy!“ zakričala na nich, otočila sa a vbehla do svojej izby, v ktorej sa následne na to zamkla. Mantis, Drax, Rocket a Quill sa ubolene postavili a poupratovali neporiadok, ktorý po ich menšom boji vznikol. Následne na to pozhasínali celú loď až na vianočný stromček, aby Santa vedel, kam položiť darčeky, a každý odišiel do svojej izby. Po istej chvíli všetci zaspali. Hore zostala len Gamora, ktorá nahnevaná ležala na posteli, pozerala na dvere a rozmýšľala. Rozmýšľala dlho do noci, až kým nedošla k tejto myšlienke:

Neznášam ich! Prečo sa mi vôbec snažili dostať do hlavy? Dotieravé muchy! Pekný príklad toho, čo so slušnými tvormi spravia Vianoce. Tak hnusné, nepotrebné sviatky. Dá sa predsa žiť aj bez nich. Musím ich to naučiť. 

Gamora sa s entuziazmom postavila z postele, prešla k dverám, potichu ich odomkla a otvorila. Všade bolo ticho, iba z Draxovej izby sa ozývalo chrápanie. Gamora sa po špičkách vybrala do hlavnej miestnosti, kde bol postavený vianočný stromček… pod ktorým bolo veľa darčekov!

„Takže Santa nezaháľal, ako môžem vidieť,“ povedala si v tichosti Gamora a škodoradostne sa zasmiala. Pribehla k darčekom a po jednom až dvoch ich začala nosiť do svojej izby. Keď ich tam doniesla všetky, pozrela sa na vianočný stromček.

„Teraz si na rade ty.“

Vytiahla zo zásuvky vianočné svetielka, ktoré boli omotané okolo stromčeka, a stromček prestal svietiť. Zhodila ho na zem, aby sa dal ľahšie odtiahnuť, a ťahala ho do kajuty. Trvalo jej to hodnú chvíľu, keďže to robila pomaly. Na stromčeku bolo totižto veľa zvončekov a vianočných gulí a keď nechcela zobudiť ostatných, tak to musela robiť pomalšie, než by možno chcela. Nakoniec ten stromček ale našiel svoj nový domov v jej izbe, kde ho postavila do rohu k posteli.

Niekto by si pomyslel, že jej to na zrušenie Vianoc stačilo, no Gamora nehodlala prestať. Ak im chce poriadne ukázať život bez Vianoc, bude im musieť zobrať VŠETKO. A tak opäť vyšla z izby a brala všetko, čo jej pripomínalo Vianoce – povešané stropové vianočné svetielka, vianočné ozdoby, imelá a tiež zobrala kazetu s vianočnými pesničkami. Všetko to, ako predtým darčeky, odniesla do svojej izby.

Ďalšou položkou na jej zozname bolo jedlo. Vkradla sa do kuchyne a pozbierala z nej všetko jedlo, ktoré súviselo s Vianocami. Vianočný puding, medovníky alebo koláče. Nechala tam len obyčajné každodenné jedlo, pretože zas nechcela, aby jej priatelia umreli hladom. Keď však do svojej izby doniesla všetko to jedlo, bolo tam tak málo priestoru, že sa Gamora nedostala ani k posteli. Ledva sa jej aspoň za sebou podarilo zavrieť dvere, o ktoré sa potom oprela a cítila sa radostne, pretože z lode zobrala všetko, čo by im mohlo pripomínať Vianoce. S pocitom šťastia zaspala.

Ráno celá posádka vesmírnej lode Milano vstala s radosťou. Ako prvý vyskočil z postele Groot, ktorý sa rovno rozbehol k vianočnému stromčeku, aby si otvoril svoje darčeky. Aké bolo jeho prekvapenie, keď zistil, že pod stromčekom nie sú žiadne darčeky. Vlastne, nebol tam ani stromček. Nebolo tam vôbec nič.

„Ja som Groot!“ zakričal. V ostatných izbách sa pozobúdzali ostatní Strážcovia Galaxie, ktorí nechápali, čo Groot myslí tým, že tam nič nie je.

Po Grootovi sa do miestnosti, v ktorej býval stromček, dostal ako prvý Quill. Prišiel tam rozospatý ešte vo vianočnom pyžame, no keď si uvedomil, že tam reálne nič nie je, ihneď sa prebral.

„Ľudia, Groot má pravdu, naozaj tu nič nie je!“ zakričal Quill ešte raz túto zlú správu.

Mantis, Drax a Rocket prekvapene prišli za Quillom a Grootom a rovnako ako oni nechápali, čo sa mohlo stať.

„Vykradli nás?“ opýtala sa vystrašene Mantis.

„Ja… netuším. Kto by si to dovolil? Alebo žeby to bol Santa? Boli sme natoľko zlí, že nám všetko zobral? To si nemyslím…,“ zmätene bľabotal Rocket, pretože mu nejako nesedeli súvislosti.

„Musíme nájsť toho, kto to spravil, a pomstiť sa. Veď nám ukradol Vianoce!“ skríkol Drax.

„Je to zbytočné. Ten, kto to urobil, je určite už ďaleko. Ani nevieme, ktorým smerom išiel,“ povedal Quill. Všetci si uvedomili, že má pravdu, následne na čo sklonili hlavy a ticho spolu prežívali smútok. Grootovi dokonca z oka vypadla nejedna slza.

Gamora sa zobudila na Grootovo kričanie a celý ich smutný rozhovor si vypočula spoza dverí svojej izby. Keď počula ich reakcie na to, že im niekto ukradol všetky vianočné veci, len sa potichu rozosmiala.

Teraz vidíte, aké to je. Vianoce bez vianočných vecí už pre vás neexistujú. Je to taký istý deň ako všetky ostatné, ničím to nie je výnimočné. Nemáte zač, aspoň máte jeden deň naviac a môžete robiť niečo zmysluplné, pomyslela si s radosťou.

Na druhej strane dverí však ostatní Gamorinu radosť z nového pracovného dňa nezdieľali. Všetci sa cítili veľmi skleslí, veď na tento deň sa tešili dlho. Prípravy ich stáli tiež veľa času a teraz to všetko bolo zbytočné. Nečakane si však Quill uvedomil jednu vec.

„Prečo sme vlastne smutní? Haló, počúvajte, to, že nám niekto zobral jedlo, výzdobu a darčeky, ak sme nejaké dostali, ešte nič neznamená. Vianoce predsa nie sú o tom všetkom. Podstatné je, že sme všetci spolu a máme sa radi. V rámci možností. A teraz… čo keby sme si spolu zaspievali „Rolničky“? Nech si tú vianočnú atmosféru znova nahodíme.“

Všetci s radosťou súhlasili. Spolu začali spievať, najprv trochu opatrne, no ku koncu pesničky už všetci spievali nahlas a falošne, pričom sa im vrátila naspäť ich vianočná nálada. Dobrá nálada však opustila Gamoru po tom, keď počula, že sa ostatní znova začali tešiť.

„Prečo spievajú? Majú byť predsa smutní a ísť robiť to, čo robia každý deň. Oni nemajú spievať!“ rozčúlene povedala Gamora a vybehla zo svojej izby. Nasledovala spev až k jeho zdroju. Všetkých našla v kuchyni, kde spoločne spievali a snažili sa urobiť si niečo na raňajky.

„Prečo spievate? Prečo ste šťastní? Veď som vám všetko zobrala! Prečo ste šťastní, do frasa?!“ rozkričala sa na zvyšných Strážcov Galaxie. Hneď prestali spievať.

„Takže to si bola ty?! Ihneď nám vráť…,“ hneď sa do Gamory pustil Drax, no Quill ho zastavil.

„Vieš, Gamora, Vianoce nie sú o ozdobách, dobrom jedle a darčekoch. Áno, určite to dorobí atmosféru, no nie je to to hlavné. Hlavné je, že sme na Vianoce všetci spolu a radujeme sa,“ povedal Gamore. Tá na neho neveriacky pozerala. Bola strašne zmätená, ničomu nerozumela, mala v sebe veľa pocitov a už nevedela, ako ich dostať von, a tak sa rozplakala.

Pre Quilla a ostatných to bola novinka, pretože Gamora nikdy neprejavovala tento druh emócie. Dokonca ani nevedeli, či ho naozaj má. Quill však k plačúcej Gamore jemne pristúpil a opatrne ju objal. Očakával, že na neho zaútočí a zbije ho, no ona mu objatie opätovala.

„Prečo si všetky veci zobrala, Gamora?“ potichu sa jej opýtal. Gamora mu a ostatným rozpovedala príbeh z jej detstva, ako milovala Vianoce, no jej otec ich nepovažoval za dôležité, a tak aj ona ich prestala mať rada a začala ich nenávidieť. Keď sa to dopočuli ostatní, prišli ku Gamore a Quillovi a vytvorili skupinové objatie. Gamora sa nikdy necítila viac milovaná a bola svojím spoločníkom vďačná za to, že ju majú radi aj napriek tomu, čo spravila.

Do hodiny už boli všetky vianočné ozdoby na svojom pôvodnom mieste, jedlo opäť voňalo z kuchyne a Gamora ešte ukladala posledné darčeky pod stromček. Po výdatných vianočných raňajkách sa pustili Strážcovia Galaxie do rozbaľovania darčekov. Nejaké sa ušli aj Gamore, čo ju prekvapilo, no aj veľmi potešilo. Z týchto Vianoc však bolo jej najlepším darčekom to, že pochopila, že Vianoce nie sú o darčekoch alebo o jedle. Vianoce sú o ľuďoch, ktorých milujeme a o spoločnom čase, ktorí spolu môžeme cez Vianoce stráviť.

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -