Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #9

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 20 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Čokopoviedky #9

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné deviate okienko sa práve otvára:

Wakandské Vianoce

„Vitaj, drahý priateľu,“ privítal svojho amerického priateľa kráľ T’Challa.

„Ďakujem za privítanie a rovnako aj za pozvanie. Rád ťa vidím,“ odzdravil sa kráľovi jeho priateľ a člen CIA, Everett Ross. „Zdravím aj vás, kráľovná matka, a aj teba, Shuri.“

„Vitaj u nás,“ privítala ho kráľovná matka Ramonda.

„Nazdar,“ zakývala mu Shuri.

„Naozaj sme radi, že si sa k nám rozhodol pripojiť cez tieto sviatky, Ross. Tvojej rodine nevadilo, že odchádzaš na Vianoce do Afriky?“ opýtal sa T’Challa.

„No, nejak ani nie. Vlastne som sa vyhovoril na to, že cez Vianoce pracujem, aby som nemusel ísť k rodičom do Arizony. Mal tam prísť aj brat s manželkou a šiestimi deťmi a taktiež druhý brat s troma deťmi. Bude to tam hotové šialenstvo, takže som vlastne vďačný, že ste ma pred tým zachránili.“

„To sme teda radi, že sme ti mohli pomôcť. Teraz ti Okoye ukáže tvoju izbu. Zabývaj sa a večer sa stretneme na večeri,“ povedal T’Challa a kývol svojej vrchnej veliteľke Okoye. Tá sa zamračila a rukou naznačila Rossovi, aby ju nasledoval. Ten si vzal do ruky svoj neveľký kufor a išiel za ňou.

Okoye ho zaviedla do podlhovastej budovy postavenej vo wakandskom štýle. Budova bola súčasťou paláca a Ross s Okoye dostal informáciu, že ide o časť paláca, v ktorej sú bežne ubytovaní hostia. Budova mala dve poschodia a vedelo sa v nej ubytovať tristo hostí. Okoye ho zaviedla na prvé poschodie priamo k dverám, na ktorých bolo napísané číslo 124. Podala mu kľúče od dverí.

„Toto bude počas tvojho pobytu tvoja izba. Ubytuj sa, večera je o siedmej. O 18:45 po teba príde jedná zo strážkyň a zavedie ťa do kráľovskej jedálne,“ povedala, kývla mu na pozdrav a odišla.

Ross sa za ňou pozeral, kým nezabočila za roh. Jej odmeranosť bola zvláštna, no neprekvapila ho. Okoye taká bola stále. Kľúče, ktoré mu dala Okoye, vlastne ani neboli kľúče, bola to len karta. Priložil ju pod kľučku na dverách, priestor pod ňou zasvietil nafialovo a dvere sa otvorili. Ross vošiel do neveľkej klasickej hotelovej izby, zariadenej v štýle Wakandy. Všetko bolo v čiernych a fialových farbách a na stenách viseli obrazy divokých zvierat. Po ľavej ruke mal malú kúpeľňu, inak zvyšok izby tvorila len skriňa, jedna veľká posteľ, pracovný stôl a stolička a zvyšné doplnky ako lampa a podobne.

Ross vošiel dovnútra, zatvoril za sebou dvere a hodil sa na posteľ. Medzi Wakandou a USA bolo veľa časových pásem, čo u neho spôsobilo pásmovú chorobu. To znamenalo aj istú dávku únavy. Netrvalo dlho a zaspal. Zobudil ho až buchot na dvere.

Ross sa strhol, zoskočil z postele a rozospatý otvoril dvere. V nich stála holohlavá černoška oblečená v červenom wakandskom brnení – sľúbený doprovod na večeru. Ross si pretrel oči a povedal:

„Zdravím, vy budete asi tá, ktorá ma odprevadí do jedálne, však? Dajte mi ešte dve minútky, nech na seba hodím niečo lepšie,“ dopovedal a chcel zavrieť dvere, no strážkyňa do nich vložila nohu.

„V skrini máte odev prichystaný presne na takúto príležitosť. Oblečte si ho, prosím,“ povedala bezchybnou angličtinou s africkým prízvukom.

Ross sa jej poďakoval za informáciu a zatvoril dvere. Rýchlo si otvoril kufor, vybral z neho zubnú kefku a pastu a utekal si aspoň umyť zuby. Potom zo seba zhodil oblečenie, v ktorom cestoval a otvoril skriňu. V nej uvidel pekný tmavomodrý oblek a k nemu tmavomodrú košeľu. Sako bolo ešte poprešívané zlatou niťou, ktorá vytvárala nádherné ornamenty – zrejme tiež wakandské. Ross si ho rýchlo obliekol a ani sa nestihol začudovať, ako boli schopní trafiť jeho veľkosť, pretože sa už ponáhľal na večeru. Vzal si kartu, otvoril dvere a povedal strážkyni, že môžu ísť. Tá sa teda vybrala po chodbe smerom k jedálni a Ross ju nasledoval.

Jedáleň sa nenachádzala ďaleko od Rossovej izby a tak sa tam dostali pomerne rýchlo. Vošli dnu do malej miestnosti, ktorej dominantou bol dlhý zlatý stôl. Okolo stola sedeli vysoko postavení predstavitelia Wakandy, všetci oblečení v podobnom oblečení ako on, a za vrchom stola sedel kráľ T’Challa. Jediné miesto, ktoré bolo voľné, bolo po jeho ľavej strane. Strážkyňa k nemu zaviedla Rossa a povedal mu, aby si sadol.

„T’Challa, to môžem sedieť takto blízko teba? Nemal by tu sedieť nejaký váš poradca alebo niekto?“

„Neboj sa, agent Ross, tu nesedíme podľa nejakých hodností, ale proste tak, ako chceme. A chcel som ťa mať blízko pri sebe, aby sme sa mohli porozprávať. Nevideli sme sa dlho,“ povedal mu T’Challa, pričom dal znamenie čašníkom, aby začali nosiť večeru na stôl. Prvým chodom bolo nejaké predjedlo, ktoré vyzeralo ako uvarené vajce.

„Toto je začiatok našej tradičnej štedrovečernej večere, nazývame to Purabraka, čo vo vašej reči znamená vajce z ohnivého vtáka. Vajce pochádza z druhu vtáka podobného sliepke, ktorého vajce keď sa dobré uvarí, je to naozaj delikatesa. Veď ochutnaj.“

Ross nedôverčivo zjedol kúsok, no naozaj musel uznať, že to chutí vynikajúco. Rovnako dobrý bol aj zvyšok večere, ktorý tvorila polievka z antilopy, krokodílie mäso a k tomu africké uvarené zemiaky a zavŕšilo sa to dezertom z lesného wakandského ovocia. Počas celej večere T’Challa rozprával a vysvetľoval Rossovi mnohé ich tradičné zvyklosti, pričom jedná z nich Rossa naozaj prekvapila.

„… a 25. decembra ráno si nájdeme pod ozdobeným baobabom darčeky, ktoré nám cez noc doniesli duše našich predkov v podobe panterov…“

„Prepáč, že ti skáčem do reči, ale čo si to povedal? Že vám nosia darčeky panterí duchovia?“

„Áno, je to tak. Oni presne vedia, po čom ich žijúca rodina najviac túži a preto nás dokážu najlepšie obdarovať.“

„Ale ide len o povesť, legendu, že? Takou ako je Santa Claus, však?“

„Nie, Ross, panteri sú skutočné. Prídu do našich príbytkov po tom, ako zaspíme, a nechajú nám tam darčeky.“

„Aha, jasné,“ pritakal Ross, no reálne tomu neveril. Určite ide o báchorky, pomyslel si. Ešte chvíľu sa takto spolu rozprávali, no potom T’Challa večeru nechal ukončiť a poslal všetkých spať, aby „panteri mali pokoj pri nosení darčekov“. Ross sa s každým rozlúčil a sám sa vybral do svojej izby. Našiel ju sám a za pomerne krátky čas, otvoril ju a vošiel. Vo vnútri zo seba zhodil oblek, navliekol si pyžamo a potom si zvyšok svojho oblečenia z kufra vyložil a následne vložil do skrine. Chystal sa potom ísť spať, no keď si ľahol do postele, nevedel zaspať. Spal totižto poobede a teraz si to vybralo svoju daň.

Po asi dvoch hodinách prevaľovania sa v posteli vstal, obliekol si na seba športový úbor a rozhodol sa prejsť po čerstvom vzduchu. Vyšiel z izby a cestou, ktorou predtým prišiel s Okoye, vyšiel von z budovy. Všade bolo ticho a nikde sa nesvietilo. Nie len celý palác bol tichý, ale rovnako tak celé mesto. Aj keď to vyzeralo strašidelne, Rossa to aj celkom potešilo, pretože mal aspoň počas svojej prechádzky pokoj a nikto sa nečudoval, čo robí beloch uprostred noci vo Wakande.

Ako sa tak prechádzal, z ničoho nič sa rozfúkalo. Vytiahol si zips na bunde až ku krku a začal si šúchať ruky o seba, aby sa zahrial. Popri tom, ako sa prechádzal a snažil sa zahriať, všimol si zvláštny tieň na dome, ktorý bol neďaleko neho. Keď sa však k nemu priblížil, tieň zmizol.

„Hmm, čudné,“ potichu si povedal sám pre seba. Pohol sa opäť ďalej. Po asi siedmych minútach ďalšej chôdze a nepriazni počasia si povedal, že už má prechádzky dosť a že ide naspäť do izby. Otočil sa a chystal sa ísť nazad, keď si všimol, že cestu mu zatarasil čierny panter. Nie T’Challa vo svojom obleku, ale reálne zviera so zubami a pazúrmi. Ross sťažka preglgol.

„Ná, cici, ná. To je v poriadku,“ snažil sa ju upokojiť, pričom od nej pomaly cúval dozadu. Zviera to však neupokojilo, skôr naopak, a vyštartovalo. Bolo ohromne rýchle a Ross ani nestihol zareagovať a už na neho panter skočil. Jediné, čo Ross urobil, bolo, že zavrel oči. Chvíľu len tak čakal, no nič sa nedialo. Keď ich otvoril, zistil, že zviera okolo neho pobehuje, seká po ňom pazúrmi, no jemu to nijak neubližuje. Totižto zakaždým, keď panter sekol, jeho laba prešla cez Rossovo telo.

„Ty si…. ty si duch… si ako ten, o ktorom mi hovoril T’Challa? Predok niekoho z Wakandy? Prišiel si mu doniesť darček, však?“

Panter prestal sekať po Rossovi, sadol si oproti nemu a pozrel na neho. Ross mal pocit, že sa pozerá prekvapeným pohľadom. Zrejme preto, že nečakal, že Ross bude vedieť, kto alebo čo je. Dlho tam však takto neobsedel. Keď zistil, že Ross nepredstavuje pre jeho potomkov hrozbu, pobral sa k domu, na ktorom videl Ross ten zvláštny tieň (ktorý bol zrejme jeden z duchov). Ross ho z bezpečnej vzdialenosti nasledoval.

Dom bol jeden z nižších domov. Bol hnedý, len jednoposchodový dom s oknami položenými dosť nízko. Panter cez jedno otvorené skočil dnu. Ross k oknu pristúpil, na rozdiel od pantera ale neskočil dnu, len sa pozeral do vnútra cez okno.

Panter vo vnútri sa nachádzal v obývacej izbe. Napravo z Rossovho pohľadu bol moderný gauč, oproti gauču bola moderná televízna zostava a vedľa nej ozdobený baobab. Panter išiel popod stromček a začal si naháňať vlastný chvost. Rossovi to prišlo vtipné, no panter začal behať rýchlejšie a rýchlejšie, až kým z neho nebola len čierna šmuha. V takejto superrýchlosti krúžil pod baobabom niekoľko sekúnd, potom začal spomaľovať, až sa vrátil do svojej pôvodnej podoby. Čo sa však zmenilo bol priestor pod baobabom. Už ho netvorilo prázdno, ale nachádzala sa tam kôpka pekne zabalených darčekov. Ross zostal v nemom úžase.

Panter sa pozrel na počin, ktorý vytvoril, a rozhodol sa odísť. Ross si to všimol a rýchlo sa otočil od okna a oprel o stenu, aby si ho pri východe panter nevšimol. Panter vyskočil cez okno ladne ako vánok, pristál na zemi a rozbehol sa k ďalšiemu domu, zrejme aby potešil ďalšieho potomka. Keď panterí duch vošiel do ďalšieho domu, Ross sa rozbehol smerom k palácovej budove, v ktorej mal svoju izbu. Cestou sa snažil vyhýbať ďalším panterom, ktorých bolo prekvapivo všade veľa.

Už bol takmer pred spomínanou palácovou budovou, keď sa pred nim z ničoho nič zjavil jeden z ďalších panterov. Ross nestihol zastaviť a tak cez neho omylom prebehol. Panter sa na chvíľu zamihotal, nahnevane sa pozrel na Rossa a začal okolo neho behať podobne ako panter, ktorého videl Ross behať v dome pod baobabom. Ross sa snažil z tohto „panterieho tornáda“ dostať, no keď sa dotkol čierneho víru, v ruke ho zabolelo a musel ju stiahnuť. Bol v tom uväznený.

„Duch, pusti ma!“ zakričal. „To, že som cez teba prebehol, to nebolo… nebolo naschvál.“

Duch však nereagoval a točil sa okolo neho rýchlejšie a rýchlejšie. Ross nechápal, o čo sa duch pokúša, kým sa nepozrel hore. Nad ním sa už nečrtala hviezdna obloha, ale čosi fialovomodré, pripomínalo to polárnu žiaru. Rossa to k tej polárnej žiare začalo ťahať a začal sa pomaly vznášať. Ross nevedel, čo má robiť. Už si myslel, že je koniec, že jeho život skončí tu, vo Wakande, alebo že ho presunú duchovia niekam úplne mimo túto dimenziu. Keď sa už kompletne vzdal nádeje, čo bolo vlastne dosť rýchlo, chytila ho za nohu čierna ruka s pazúrmi a vytiahla ho z panterieho víru.

Ross sa dostal mimo vír a spadol na zem. Duch medzi tým spomalil, vrátil sa naspäť do svojej podoby pantera, zavrčal na Rossa a zmizol. Ross, celý zadychčaný, sa pozrel na svojho záchrancu, a rozosmial sa.

„Kto iný sa dokáže postaviť čiernemu panterovi? No predsa len iný Čierny panter,“ povedal a podal ruku svojmu záchrancovi, ktorý ho postavil na nohy.

„Stále ti to pripadá ako mýtus?“ opýtal sa so smiechom v hlase T’Challa oblečený vo svojom superhrdinskom obleku.

„Nie, nie. Už ti verím. Naozaj je to tak, ako si hovoril. Ale čakal by som, že vaši „Santa Clausovia“ budú viac milší.“

„Tiež by si bol nahnevaný, keby ti niekto zavadzal pri práci. A s duchmi nie je dobre sa zahrávať, Ross, tak si nabudúce dávaj pozor a radšej zostaň v izbe.“

„Vďaka za radu. Ako si však vedel, že potrebujem pomôcť? A ako si ma vlastne dokázal vytiahnuť von?“

„Vedel som, že všetci Wakanďania pôjdu v túto noc skoro spať práve preto, aby nechali duchov pracovať. Potom som si však uvedomil, že tieto Vianoce tú máme aj jedného Američana, a tak som ťa celú noc sledoval. Videl som, že si sa s duchmi stretol, ale nečakal som, že ich dokážeš naštvať natoľko, že ťa chceli vtiahnuť do sveta duchov,“ povedal T’Challa a Rossovi prebehol po chrbte mráz.

„Fúha, tak to som mal šťastie, že si tu bol.“

„To naozaj máš. A dokázal som ťa vytiahnuť z toho víru, pretože mám ako Čierny Panter isté spojenie aj s duchovným svetom. A tiež mi Shuri urobila kvalitný oblek,“ povedal T’Challa a usmial sa.

„Vďaka ešte raz za záchranu, T’Challa. A teraz, ak by ti to nevadilo, myslím, že na jednu noc bolo týchto afrických vianočných tradícií príliš veľa. A ak by ti to nevadilo, odprevadil by si ma do izby?“

T’Challa sa len zasmial a odprevadil Rossa až k jeho izbe. Ak by to bol iný deň v roku, asi by sa mu nechcelo, no veľmi dobre si uvedomoval pohľady duchov – panterov. Tí ich z diaľky sledovali a T’Challa nechcel riskovať život svojho hosťa. Potom, keď sa ubezpečil, že Ross išiel do svojej izby a už naozaj zaspal, vrátil sa na miesto, na ktorom duch napadol Rossa.

Ako T’Challa čakal, duch – panter sa tam opäť objavil a čakal tam na neho. Presne tak, ako T’Challa dúfal.

„Ospravedlňujem sa za priateľa, je tu nový,“ nervózne sa T’Challa prihovoril duchovi.

„To nevadí. Ale ak by si sa neukázal, naozaj by skončil na mieste, odkiaľ už niet návratu,“ odpovedal mu panter, pričom sa začal meniť. Vzpriamil sa, stratil srsť a premenil sa na človeka. Duch – človek pristúpil k T’Challovi, pozrel sa mu do očí a objal ho. T’Challa mu objatie opätoval.

„Veselé Vianoce, T’Challa.“

„Veselé Vianoce, otec.“

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Najnovší obsah