Prečo to nefungovalo? | Biomutant RECENZIA

Nenechajte si ujsť

Róbert Herda
Ahoj, ako si si už mohol prečítať, volám sa Róbert. Videohrám, knihám a hlavne kinematografii ako médiám, ktoré sú určené na rozprávanie príbehov, sa venujem už nejakú tú dekádu (ak si dobre pamätám, tak vlastne od dôb, čo som začal registrovať okolie). Najmä preto sa snažím všetko, čo z týchto oblastí prichádza skúmať a nezriedka analyzovať. Momentálne pracujem aj na vlastnej tvorbe a popritom sprostredkúvam čitateľom rôzne novinky, dojmy a recenzie z týchto oblastí.

Biomutant RECENZIA

Recenzovaná verzia: PC

Áno, titul Biomutant je tu s nami už pomerne dlhú dobu, no v období jeho originálneho vydania mi prišiel skutočne generický, nezaujímavý a osobne som nemal pocit, že by moja subjektívna recenzia prišla s nejakým prevratným názorom. Ani by neprišla, ak mám byť úprimný. Dokonca som si sám myslel, že vlastne nemám čím prispieť. Tešil som sa na ten titul? Určite áno, vlastne som ho očakával celé roky, avšak takto spätne mi príde, že je priam dokonalou ukážkou prehnaných ambícií a open world syndrómu súčasného obdobia, respektíve terajšej hernej generácie. Prečo? Práve to si povieme a prezradíme v nadchádzajúcich riadkoch.

Spomínam si na rok 2017 (áno, je to už tak dlho), kedy som po prvýkrát videl ukážku na dnes preberaný počin Biomutant. Môjmu sedemnásťročnému ja prišla vtedajšia novinka fantastická a to najmä z dôvodu, že mi pripomínala absolútne klasiky herného detstva ako Ratchet and Clank alebo dnes už zabudnuté dynamic duo Jak and Daxter. Filmová ukážka obsahovala aj štipku hrateľnosti, pričom by som rád zdôraznil, že tvorcovia pomerne efektne skrývali celkovú prezentáciu naratívnej línie. I keď je samozrejme otázne, či vtedy nedisponovali iba základným jadrom hrateľnosti. Tak či onak, nepôsobilo na mňa štýlom, že by malo ísť o veľký open world.

Hra ma však natoľko uchvátila, že som si v ten rok (prípadne ďalšie kalendárne obdobie, už si nie som celkom istý) objednal zberateľskú edíciu dúfajúc, že sa mi podarí prehovoriť rodičov k jej následnému zakúpeniu. Každopádne, to sem úplne nepatrí. Biomutant stelesňoval proporcie adekvátnej akčnej fantázie, ktorá (aspoň v ukážkach) hravo balansovala na pomedzí drsného sveta a milej záležitosti pre všetky vekové kategórie. Ostatne, presne ako už vyššie zmienené herné série z produkcie japonského Sony.

Zostarol som a Biomutant tiež

Následné roky ale prišiel informačný útlm a mám pocit, že som na projekt štúdia Experiment 101 (vývojári) úplne zabudol. Z výstav a mnohých herných portálov celkom zmizol. Asi to bolo logické. V priebehu každého roka vyjdú desiatky hier a v prípade, že sa im venujete profesionálne, jednoducho vám pri dlhšej absencii tituly z hlavy vyšumia. Tak to dopadlo aj s touto konkrétnou hrou, ktorú mi pripomenul až kratučký release date trailer. Presne tak, ide o tú ukážku z minulého roka, ktorá sa mierne inšpirovala trailerom na doteraz poslednú (tragickú) epizódu ságy Star Wars.

Už tu bolo možné badať isté známky nie príliš honosného rozpočtu (prípadne príliš nákladného vývoja), keďže trailer nepôsobil zrovna profesionálne. Dokonca i strih vyznieva nadmieru laicky a zdalo sa, že autori nemajú čo ukázať alebo čím sa pochváliť. A v konečnom dôsledku to aj bola pravda. Biomutant totiž v priebehu svojho vývoja katastrofálne zostarol, čo by možno nebol najtragickejší kameň úrazu, no jeho ambície ho definitívne pochovali a odsúdili na zabudnutie.

Pýtate sa prečo? Nuž, momentálne môžem povedať snáď len to, že kvalitatívny potenciál tu bol. A rozhodne slušný kvalitatívny potenciál, ktorý by dokázal sprostredkovať zaujímavý herný zážitok. Občas vás ale ambícia a vehementné nasledovanie herných trendov privedie na nesprávnu cestu. A presne to sa stalo Experiment 101 i THQ Nordic (vydavateľstvo).

It’s Elementary

Vo svojej základnej podobe je pritom Biomutant efektne namiešaný, o čom vás zrejme doterajšia recenzia príliš nepresvedčila. Každopádne, akčná zložka v zásade funguje, pričom mnohé ťaží z pestrosti oblastí, dynamiky i možností vzájomných súbojových stretov. Nezriedka do akčnej zložky tvorcovia pridávajú akýsi „gimmick“, ktorý zamieša pravidlá a ohne doposiaľ známy koncept, čím ho adekvátne ozvláštni. Zbraní je relatívne dosť a jednotlivé triedy hrdinov (volené pri začiatku) sú diametrálne odlišné a inak pristupujú k bojovaniu s rôznorodými sokmi.

Taktiež, svet je relatívne pekný a rozličný, nemá problém vyčarovať krásnu scenériu, no treba upozorniť, že maximum ťaží zo štylistického stvárnenia. Okrem iného mu sekunduje i environmentálny presah tlačiaci do popredia aktuálne ekologické myšlienky (podobne ako remake FF7). Tie sú mimochodom prezentované jednoduchým spôsobom, aby zasiahli najmä mladých hráčov. Ako asi tušíte, pomyselným zloduchom v lore prezentovaného sveta sme my, teda ľudia. Takže hrateľný svet v istom zmysle priamo vychádza z toho nášho.

Titul nezriedka dokáže nájsť efektný balans medzi sympatickou adventúrou, v ktorej skáčete, preskúmavate lokácie a komunikujete s prítomnými postavičkami a rýdzo akčnou hrou. Je pritom pravdou, že takmer na žiadnom mieste sa príliš dlho nezdržíte, takže hranie príjemne odsýpa a nechýba mu adekvátne tempo. Ako to ale býva, takmer všetko má svoj argumentačný protipól.

Na všetko existuje ale

Obťažnosti nie sú dobre namiešané. Naozaj ma zaráža ako v súčasnej hernej scéne takmer nikto nedokáže prísť s náročnosťou, ktorá by bola fér. Ani remake origináleho titulu Mafia, ani velebený God of War a ani žiadne Call of Duty (výnimkou nie je ani nedávny Vanguard). Obťažnosť je kritickým neduhom enormne veľkého množstva projektov a Biomutant je ich súčasťou, bohužiaľ. Počin rovnako obsahuje určité epické scény a veľké bojiská, no (zásluhou nízkeho rozpočtu) pôsobia skôr komicky, príliš segmentovane. Vlastne celkom odstrihnuto od zvyšku sveta, ktorý je inak prekvapivým spôsobom koherentný.

Svet samozrejme pekný je, avšak pôsobí neuveriteľne prázdne. Áno, open world syndróm je problém, obzvlášť pre malé autorské štúdia. Tie majú z nejakého dôvodu pocit, že pokiaľ nejde o otvorené prostredie, nejde ani o dobrú hru. Pravda je však niekde úplne ale úplne inde. Osobne si radšej zahrám lineárnu akčnú hru, ktorá všetko hravo zvláda v rámci svojich možností, než sa pustiť do generického a nie najlepšie prevedeného open worldu (prosím, robte si poznámky vývojári).

A preberané ekologické myšlienky? Osobne som za ne rád. Myslím si, že je dôležité hovoriť aj o súčasných problémoch zábavnou formou. Túto časť autorské zoskupenie zvláda dobre. Asi najlepšie spomedzi zvyšných aspektov. Aj keď ich názory a myšlienky sú nezriedka archetypálne a v podstate čierno-biele. Problémom je ale filmová prezentácia, respektíve jej absencia. Asi ste sa už stretli s RPG hrami, ktoré obsahovali veľké množstvo postáv a tým pádom aj mnoho dabérov. Postáv vo svete hry Biomutant síce je veľa, no okrem ústredného rozprávača tu niet dabingových hercov.

Biomutant
Zdroj: Róbert Herda, Biomutant recenzia

Veľké ALE

Nejde teraz o žiadne zosmiešňovanie, prípadne hyperbolu, skôr o holý fakt. Zvieracie karikatúry nerozprávajú, komunikujú iba v otravných citoslovciach, ktoré im uberajú všetok charakter a očakávanú vážnosť. Čo na tom, že sa rozprávajú o zaujímavých veciach a dôležitých udalostiach, keď vy ako hráč musíte dobré dve minúty civieť na dlhé titulky. Tie sú ešte k tomu zvláštne nalepené na obrazovke bez výraznejšieho osekávania a logických úprav. Akoby to ale nestačilo, v ušiach vám škrípu pomerne iritujúce zvuky, ktoré jednoducho ani zďaleka nepripomínajú dialóg. A prezentácia rozsiahlych slovných výmen? Kamera posadená na jedno miesto sa ani raz pri dialógu nepohne. V takejto forme som sa až pozastavil a samého seba sa spýtal. Bolo takéto košatenie vôbec nutné? Ja osobne si myslím, že nie, keďže umelecký dojem to skôr zráža.

Z celkového výsledku som ešte vynechal žalostný technický stav počítačovej verzie a cenovku, ktorá už od pôvodného vydania výrazne spadla. Každopádne, problémy optimalizačného charakteru boli sčasti opravené, takže môžete byť pokojný. Chcieť ale za titul ako Biomutant šesťdesiat eur je scestné. Dostať však obdobný projekt za tretinovú cenu s vedomím, že ide o počin s istými kvalitami, no premárneným potenciálom? V takom prípade môžete povedať áno. Minimálne sa vyhnete sklamaniu a zbytočne utrateným peňažným prostriedkom. A keďže na Steame práve prebiehajú zľavy k lunárnemu novému roku, viete sa k akčnej adventúre dostať za zvýhodnenú ponuku. Tá za to rozhodne stojí.

Mutantie dobrodružstvá…

Osobne by som veľmi chcel disponovať láskou k titulu Biomutant, čo potvrdzuje i komplexnejšia a analytickejšia recenzia videná s istým časovým odstupom. Ostatne, titul pre mňa symbolizuje jeden veľký detský sen v podobe klasického akčného titulu s očakávanou dávkou infantilnosti. Tým aj projekt štúdia Experiment 101 v konkrétnych bodoch je. Akcia vďaka štylizácii a dynamike nezriedka zaujme, poteší rozmanitosťou oblastí i kombináciou kontaktných stretov s gigantickým mečom a streleckých bitiek na diaľku. Fauna sveta je pozoruhodná a dizajnovo zaujímavá. Lenže medzi tými výbornými momentami (ktorým ale chýba rozpočet) je obrovská prázdna výplň. A tá sa volá otvorený svet. Alebo, ak chcete, zbytočný otvorený svet bez relevantného opodstatnenia.

V takomto stvárnení ide o typický príklad trendového projektu, ktorý chce byť otvoreným svetom, avšak nemá na to žiaden dôvod prospešný pre koncového hráča. Relatívne otvorené prostredie po apokalypse sa dá imitovať aj inak ako doslovným nalepením rozľahlého a maximálne mdlého prostredia. Z neho bude snáď vždy trčať generickosť na všetky smery. Stačí sa pozrieť na The Last of Us Part II, ktoré je v istých smeroch štylisticky podobné, avšak celkový dojem z hrania je úplne iný. Omnoho lepší, zaujímavejší a súdržnejší.

Biomutant (2)
Zdroj: Róbert Herda, Biomutant recenzia

končia so slzami

Ja chápem, že THQ Nordic nedalo autorom také peniaze ako spoločnosť Sony štúdiu Naughty Dog, ale istá dizajnová neskúsenosť mohla byť nahradená práve komiksovým vizuálom, ktorý rozhodne je pekný. Biomutant pritom má množstvo nápadov, nechýba mu pestrosť, akcia ma bavila, aj keď sú vyššie obťažnosti miestami takmer nehrateľné. Kameň úrazu tkvie v tom, že každý jeden aspekt trpí tým, že ide o nudný otvorený svet. Na záver si preto neodpustím niekoľko kľúčových otázok.

Z akého dôvodu musia mať autori vo svojom projekte veľké množstvo postáv a banálne rozhodovanie, keď v konečnom dôsledku nejde o plnohodnotné príbehové RPG a charakterom chýba tradičný dabing? Prečo mať otvorený svet a nie niekoľko sekvenčných lokácií, keď je prítomné prostredie neuveriteľne prázdne, nezaujímavé a bezradné? Prečo tie zbytočne veľké ambície? Veď by bezproblémovo stačila lineárna akčná adventúra, pokojne s identickou premisou, ktorá funguje. Experiment 101 mal k dispozícii chutný recept, no pridal doň zbytočné prísady. Množstvo zbytočných prísad, ktoré výsledné jedlo kazia. A tieto prísady ho optikou záverečného hodnotenia drasticky zrážajú k priemeru. Biomutant tak odchádza s hodnotením 5/10 a síce som si konkrétne pasáže nadmieru užil, je to počin dnes už starej doby, ktorý neobstojí. Bohužiaľ. Veľmi by som totiž chcel, aby bol niečím viac. Lenže nie je a nikdy ani nebude.

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -