Ďalšia oscarovka si k nám našla cestu, naša Lion recenzia je tu!
Nenápadný, na prvý pohľad nezaujímavý film, ktorý na tohtoročných Oscaroch pôsobí ako do počtu. Ani ja som až do zverejnenia nominácií netušil, že takýto film vlastne existuje. Vidím však, že potenciál príbeh má a Dev Patel je predsa sympaťák. Dal som tomu šancu a rovno teraz prosím aj vás, dajte ju filmu aj vy.
To čo zažijete tie dve hodiny v kine vám v hlave ostane ešte pár dní. Nejedná sa pritom o žiaden, svojím spôsobom výnimočný dej. Bolo tu už veľa takých, aj keď vôbec nie rovnako zaujímavých a rovnako dobrých. Tento film však dokázal priniesť do žánru niečo svoje. Nenútené emócie a realizmus. Nie, nie je to prvý film čo sa takto rozhodol ukázať príbeh, no je to jeden z mála, kde to aj fungovalo.
Príbeh je založený podľa skutočných udalostí, zaznamenaných v knihe A Long Way Home, napísanej našim hlavným hrdinom, Saroom Brierleyom. Tak ako ste už možno niektorí v mojich recenziách zvyknutí, vyzrádzať ho nebudem. Malý Saroo sa stratil, vlak ho odniesol ďaleko od domova. V chudobnej Indii, malému chlapcovi neostáva nič iné, ako nájsť tú správnu cestu domov. Osud sa však zahráva s hocikým, s dospelým, no aj s dieťaťom.
Prvá pochvala pre tento film ide rovno réžii. Dôvodu, prečo film pôsobil tak dobre ako mal. Dej je totižto vyrozprávaný chronologicky. Prečo by vás to malo zaujímať? Je to totižto moje vysvetlenie pre vás, ak sa pýtate, že prečo je Dev Patel nominovaný vo vedľajšej roli, keď hrá hlavného hrdinu. Ten sa totiž na plátne objaví až v priebehu druhej polovici. Dovtedy vo filme sledujeme malého päťročného Sarooho (ospravedlňujem sa za skloňovanie), ktorého si strihol Sunny Pawar!
A poviem to rovno teraz. Sunny Pawar dokázal nie len úžasne utiahnuť celú hodinu niečo filmu, on nám ukázal, že neskutoční detskí herci sa rodia všade. Sunny Pawar pre mňa vo filme podal jeden z najlepších detských výkonov, aké som mal doteraz možnosť vidieť. Hrá všetko presne ako má, no každá jeho scéna vyniká tým, že do nej vždy pridá trošku svojho šarmu. A to som si myslel, že Jacob Tremblay z Room bol vlani výnimka výnimiek. Ak výjdete z filmu a nebudete chcieť vidieť týchto dvoch spolu hrať, netuším čo vlastne chcete.
No a Pawar ma teda privádza k ďalšiemu dôvodu, prečo film okrem réžie tak skvelo funguje. Brilantné herecké zoskupenie, a pritom sa ani nejedná o tohtoročné najlepšie. Nikto totižto nepreháňa, no ani neoddychuje. Nedočkáme sa takzvaných „Oscarových scén“, no dočkáme sa mnoho krásnych živelných výkonov. Najsilnejším zo strany Patela a najslabším (prekvapivo), zo strany Nicole Kidman.
Tej síce taktiež svieti nominácia, no aspoň podľa môjho názoru nezaslúžená. Nevravím tým, že Kidman bola zlá, no bolo jej málo na to, aby som o nej vravel ako o ďalšom svetlom momente filmu. Najkrajší ženský výkon v tomto snímku jednoznačne podala Rooney Mara, ktorej prirodzenosť bola pre film krásnym prínosom. Patel a Pawar je však dvojica, ktorá si všetky scény kradne pre seba. Patel totižto dokázal zahrať aj tú jemnú jedinečnosť zo strany Pawara, takže skutočne pôsobili ako tá istá osoba. Jeho nominácia je teda ozaj zaslúžená a prajem mu, nech ju premení.
Toľko k hercom. O scenári sa baviť taktiež netreba. Adaptácia z knihy bola spracovaná krásne, aspoň podľa ohlasov čitateľov. Film sa však môže ďalej pochváliť krásnou kamerou a hudbou. Greigova Fraserova kamera nám okrem nádherných záberov na Indiu, ponúka čistý pohľad aj na najroztrasenejších a najrušnejších miestach. Je naozaj úchvatné, čo všetko stihli filmári zachytiť na kameru. Jedná sa teda o ďalšiu zaslúženú nomináciu.
V prípade skladateľa Dustina O’Hallorena to platí rovnako. Ten priniesol do filmu nádhernú tému, ktorá utkvela v pamäti a zároveň jednu z najlepších hudobných kompozícií roka! Jednou kratšou vetou, dokázal príbeh vyrozprávať svojou hudbou, keďže ju vo filme počujeme neustále. No a týmto by som moju recenziu aj pomalinky uzavrel.
Krásne vyrozprávanie smutného príbehu jednoducho funguje najlepšie. Prvá polovica vám nedá vydýchnuť, druhá načrtne viac do duše opusteného človeka a odhalí vám emócie. Povedať teda, že nevyjdete z filmu sklamaní je ozaj málo. Čaká vás emocionálny zážitok, pre ktorý však nemusíte extrémne namáhať mozgové bunky (La La Land a Silence), aby ste si ho vychutnali. A síce to nebude veľký víťaz na Oscaroch, vaše srdce sa mu vyhrať určite podarí. 9/10
