Vivarium RECENZIA
Film Vivarium je veľmi zvláštny. Dovolil by som si povedať až abstraktný. Je dosť pravdepodobné, že jeho význam bude každý chápať inak. Režisér Lorcan Finnegan vytvoril dielo, ktoré sa zaoberá silnými metaforami o rodine, domove a výchove detí.
So svojim minimalistickým prístupom má ambíciu byť na takom istom rebríčku, ako úspešný španielsky The Platform. Ak ale hľadáte mysteriózny sci-fi film, ktorý vám ukáže nové poznatky o živote, smrti a spoločnosti, tak môžete hľadať ďalej. Vivarium to nebude.
Začiatok vás nabudí a zaujme
Úvodný obraz začína výchovou a kŕmením vtáčích mláďat v hniezde. To je myšlienka, ktorú sa film Vivarium snaží uplatniť aj v jeho neskorších fázach, kde je ale až príliš komplikovane zakódovaná. Hlavné postavy – pár Tom (Jesse Eisenberg) a Gemma (Imogen Poots), sa rozhodujú nájsť si nové bývanie.
Navštívia marketingovú spoločnosť Yonder, kde im naozaj veľmi čudný predajca Martin ponúkne exkurziu do nového susedstva, postaveného do suburbánneho komplexu, kde sú si všetci rovní. Nie len každý dom tu je vizuálne rovnaký, ale aj ulice, cesty, dokonca obloha vyzerá ako vytvorená amatérom vo Photoshope. Martin im predstaví ich možný budúci domov, kde je už všetko pripravené na nasťahovanie.
Pár sa k celej situácii stavia dosť skepticky a berú ju iba ako premrhaný čas. Keď sa rozhodnú naozaj zvláštnu exkurziu ukončiť, zistia, že Martina už nikde niet. Zo zeleného susedského komplexu Yarnet sa snažia dostať preč, ale ich cesty vedú stále iba do kruhov a opakujúcich sa slučiek.
Prichádza čoraz väčšie zmätenie
Dookola sa objavujú pri dome, od ktorého niet úniku. Keď im v aute dôjde benzín, nemajú inú možnosť, iba niekde cez noc prespať. Postupom času sa im pred dvorom na ceste začnú objavovať krabice, v ktorých sú buď zásoby jedla, prostriedky na domácnosť, alebo v jeden mrazivý moment, aj malé batoľa.
Pre oboch sa týmto začína nechcený život na mieste, ktoré z nich postupne vysáva dušu. Ich nočnou morou sa nestáva iba nekonečný priestor labyrintu kde sa nachádzajú, ale aj postupne starnúci chlapec, ktorý je to najotravnejšie dieťa, aké ste kedy v živote videli.
Tu musím pripomenúť, ako starostlivá Gemmy (pracujúca v materskej škôlke), sa proste pýta svojho partnera, čo robiť s deckom, ktoré sa nevie spratať do vlastnej kože. Za to všetko si ale herec malého chlapca za jeho výkon zaslúži veľkú poklonu. Charakter to bol vo filme najkomplikovanejší.
Dôležité je ale nestratiť zdravý rozum
Po čase pochopíte, že Vivarium nie je možné brať ako logický, normálny príbeh. Čo by ale nebol až taký problém. Filmov s alegóriou alebo podobenstvom namiesto príbehu je veľa, a tie najlepšie potvrdzujú svoje kvality. V tomto prípade je ale autorova úvaha až príliš vzdialená bežným divákom.
Veľmi som sa snažil, sústredil sa najviac ako to len ide, ale čím viac, tým som sa skôr smial, ako bol pohltený vážnou témou. Ak sa už aj niektoré filmy pohybujú na latke podobenstva, musia tam existovať isté pravidlá, ktoré sú pochopiteľné pre nás všetkých. Symboly, ktoré vieme rozlíšiť a uchopiť. Vivarium ale ponúka interpretácie bez možnosti chytenia sa záchranného lana.
Pri mnohých situáciách si poviete: „Ako je možné, že sa toto stalo?“, Chápem, nefunguje tu okolitý priestor tak, ako v bežnom živote. Dobre chápem, nefunguje tu čas, ako normálne. Ľudia tu starnú inak ako v bežnom svete. Čo sa ale medzi tým časovým vákuom (ktorý nevidíme) hlavným postavám stalo, je nesmierne dôležité pre divákove pochopenie ich motivácií.
Filmu akoby chýbali aspoň 5-10 minútové medzi scény pri dôležitých rozhodnutiach, ktoré by dovysvetľovali ako, ale hlavne prečo, tento svet tak funguje.
Technická stránka
Vivarium najviac ťahajú kvalitní herci. Charizmatická Imogan Poots vyjadruje svoje zmätenie a zúfalstvo presvedčivo a Jesse Eisenberg okrem kopania diery, dlhého a neustáleho kopania, taktiež drží svoj výkon nad priemerom, aj keď jeho tvár veľmi nie je stavaná na emócie. Sekunduje hudobná zložka, ktorá dodáva ozaj nepríjemne hororové tóny.
Potom sa ale dostaneme k réžií a scenáru. Mám rád komplikované a náročné kúsky, ale Vivarium mi nedal žiadnu možnosť, aby som ho bral ako skutočný film, a nie iba zlátaninu snových nápadov. Najviac mi ale vadí, že z šikovného námetu vznikla podivuhodná kaša, ktorá robí z divákov hlupákov, pretože ju nepochopili.
Záver ponúka veľa otázok. Chcete ale vôbec poznať ich odpovede?
Film Vivarium je zvláštny. A nie práve v pozitívnom slova zmysle. Pokiaľ máte radi horory, alebo hlboké myšlienky o podobenstve, nechoďte do toho. Nie je to ani jedno. Aj keď sú v ňom určité náznaky snahy, tie ale spľasnú ešte skôr, ako u vás vytvoria nejaký silnejší pocit emócie. Od sľubného úvodu a predstavenia postáv, už nedokáže nič viac ponúknuť, čo by mohlo zaujať.
Ak máte radi hercov Eisenberga a Poots, možno ešte aj podivné filmy, ktoré vlastne nevedia, čím chcú byť, tak dobre, dajte tomu šancu. Možno vo vás Vivarium vyvolá aj iný pocit, ako iba zvláštnu komédiu o škriekajúcom chlapcovi a paralelných vesmíroch pod chodníkom. Možno vás niečím zaujme a porozumiete mu po svojom. Pravdepodobne ale nie. Ohodnotil by som ho teda 4/10.
