História vo filmoch – Pianista a Pelíšky

Nenechajte si ujsť

Nikola Mikšová
Milá, mladá, pekná, usmievavá :)

Filmy ktoré vám priblížia život ľudí v období druhej svetovej vojny, socializmu, komunizmu, otrokárstva… Mnohokrát Vás chytnú za srdce a prinútia zamyslieť sa, ale oboznámia vás aj trošku s históriou ak nie ste práve najväčší fanúšik dejepisu. Pripomenieme si filmy Pianista a Pelíšky.

Pianista (2002)

Snímok bol natočený podľa knižnej predlohy Pianista od Wladyslawa Szpilmana. Spomienka pianistu na jednu z najväčších kríz v dejinách sa začína vo Varšave v našom susednom Poľsku, kde práve zaútočili Nemci. Pre mladého Wladyslawa Szpilmana a jeho rodinu židovského vyznania začne veľmi náročné obdobie. Postupné tolerovanie ponižovania, zakázaných vychádzok do reštaurácií, kaviarní, či parkov. Povinné nosenie značenia v tvare Davidovej hviezdy a nakoniec aj premiestnenie do židovskej štvrte – Ghetta. Samozrejme, toto je len začiatok.
pianista
Film je zaujímavý už len tým, že sám režisér Roman Polanski zažil nemecké prenasledovanie Židov na vlastnej koži. V koncentračných táboroch stratil takmer celú rodinu. Dielo je teda často označované za veľmi autentické či už kostýmami, prostredím alebo výkonmi hercov. Film okrem dojímavých a zároveň drastických scén nadchne aj svojím soundtrackom. Myslím, že milovníci piána budú nadšení a o to viac ich to zblíži s hlavnou postavou. Koho zaujal obsah nech neváha a pozrie si trailer k filmu. Niečo také sa naozaj oplatí vidieť.

 


Z drámy prejdeme na komédiu

Zo smutnejšieho prechádzame k niečomu veselšiemu, plnému humoru a pre niektorých, asi tých starších, spomienok na isté veci, ktoré sa za vtedajšieho režimu naozaj diali.


 

Pelíšky (1999)

Veľmi nadčasové dielo, ktoré aspoň trošku poznáte, už len z princípu, že v telke ho môžete vidieť rovnako často ako aj Mrázika.

V komédii Pelíšky sa ocitneme na konci šesťdesiatych rokov. V snímku sa prelína niekoľko dejových línií rôznych rodín. Napríklad slobodná matka hľadajúca otca pre svojho syna, ktorý je tak trochu viac ako náročný. Štvorčlenná rodina s nešťastne zamilovaným synom a jeho otcom, zarytým komunistom. Ich život vidíme vyobrazený po dobu necelého roku. V jednom z bytov v pražskej vilovej štvrti nájdeme moju obľúbenú postavu.

Otec Kraus – Jiří Kodet

Jiří Kodet

Otec Kraus je hašterivý, výbušný vojak na dôchodku, ktorý prísne vychováva svoju násťročnú dcéru. Postavu stvárnil fakt nenapodobiteľne od hlášky „Bolševikovi dávam rok. Maximálne dva.“ až po hádky s dcérou, manželkou alebo susedmi.

A taktiež nesmieme zabudnúť na našich výskumníkov z NDR. Neviete kto to je, pretože ste film ešte nevideli? Tak rýchlo šup pred telku, notebook, stolový počítač, mobil, tablet. Ak nič takéto doma nemáte, počkajte si do Vianoc a budete to môcť vidieť u susedov cez okno.

Mohlo by sa ti páčiť

Pridaj komentár

Najnovší obsah