Gran Turismo 7 RECENZIA
Recenzovaná verzia: PlayStation 5
Gran Turismo. Slovné spojenie, ktoré vyvoláva okamžitú dávku nostalgie. Hra, ktorá zmenila herný priemysel a navždy sa zapísala do pamäte miliónom hráčov po celom svete. Nesporným vrcholom bol práve štvrtý diel, na ktorý dodnes mnohí s láskou spomíname. Odvtedy sa Gran Turismo trošku hľadá a posledným plnohodnotným dielom bola šestka, ktorá vyšla celkom nešťastne na konci životného cyklu PlayStation 3. Na PlayStation 4 sme dostali medzistupeň menom Sport, ktorý sa zameriaval na online hru, ale na siedmy diel sme si museli počkať deväť rokov. A dnes tu je Gran Turismo 7. Hra, ktorá sa spirituálne vracia práve k milovanému Gran Turismo 4. Bohužiaľ dokazuje, že nostalgia je občas príliš rúžová.
Prehľadnosť menu
Po nádhernom úvodnom filme, ktorý si naozaj vychutnajte, pretože dáva jasne na znamenie, že túto hru vytvárali milovníci áut, vás čaká vstup do „mapy sveta“. Áno, veľký návrat hlási rozloženie menu Gran Turismo, aké poznáme z ikonického štvrtého dielu. Nájdeme tu však hneď niekoľko zmien. Okrem kozmetických aj tých v usporiadaní. V Gran Turismo 4 ste mali okruhy rozdelené do samostatných kategóriií a k nim priliehajúcim ikonám. Taktiež eventy boli rozdelené do amatérsky, profesionálnych a extrémnych. Teraz sú všetky tieto kategórie spojené do „svetových okruhov“. To má síce výhodu, že sa menej nachodíte s kurzorom po obrazovke, ale zároveň to mohli vývojári dotiahnuť do dokonalosti.
Prečo sa musíme preklikávať medzi mapami Ázie, Európy a Ameriky, keď sme mohli mať jednoduchú celú mapu sveta. A taktiež je tu otravné neplynulé preskakovanie medzi pretekmi, kde sa po dokončení musíte odkliknúť z vyhratého eventu, nájsť okruh, kde sa jazdí ďalší a znova sa preklikať až ku spusteniu pretekov. Maličkosť, ale od Gran Turisma čakáme dokonalosť. A pri menu ma zarazila ešte jedna ďalšia vec, ktorá v minulosti patrila k najsilnejším stránkam Gran Turisma. Posledný diel Sport som si bol schopný zapnúť len kvôli hudbe v menu, pretože tam bol „banger“ za „bangerom“. V sedmičke sa veľmi často opakuje dosť zlá skladba, ktorá pripomína zvuk prdiacej žaby. Dobre, neviem ako znie prdiaca žaba, ale predstavujem si to presne podľa tejto skladby.
Lásku k autám najlepšie ukazuje režim Café. Na rozdiel od štvrtého dielu, v ktorom režim Café predstavoval ekvivalent vŕtania do vlastného kolena, tu bude verný svojmu názvu. Príjemná atmosféra, v ktorej budete môcť skúmať svet Gran Turismo. Samozrejme, podobne ako káva s kamarátom zo strednej, ani táto kávička nebude len tak. K dispozícii budú knižočky menu, kde si miesto latté budete „vychutnávať“ preteky a v nich vyhrávať autá. Prečo je vychutnávať v úvodzovkách? Pretože práve tento režim, ako stavebný pilier singleplayer zážitku, vás veľmi rýchlo prestane baviť.
Gameplay
Získať tri autá, odjazdiť nevyrovnané a pomerne nudné preteky, preskočiť reč o nich a ísť znovu na tento proces, len tentokrát zbierať autá od inej značky. Pred vydaním sa vývojári netajili tým, že táto hra bude snom pre zberateľov áut. Lenže ten zber áut v GT7 neprináša žiadnu satisfakciu. Všetci zarytí fanúšikovia sa určite tešili na to, ako začnú s hybridným nevýkonným hatchbackom a s ním sa prehryzú cez rôzne šampionáty a postupne ho budú vylepšovať. Tu nie. Progres v GT7 je na začiatku až absurdne rýchly.
Do hodiny ste schopný mať prvých 100 000 kreditov vo virtuálnej peňaženke a plnú garáž áut, ktoré ani nemáte kde využiť. A to nemyslím teraz tradičné „podvádzanie“ a to síce dokončiť všetky licencie na zlatú a získať autá a kredity takto. Keď dokončíte hlavnú pasáž v režime Café, ostanú vám dve možnosti: grindovať kredity, aby ste si kúpili niektoré absurdne drahé autá alebo využiť skratku v podobe mikrotransakcií. Mikrotransakcie sú ale teraz omnoho drahšie. To, čo v GT Sport stálo štyri eurá, teraz stojí štyridsať. Mimochodom, licencie sú rovnako zábavné a frustrujúce, ako tomu bolo v minulosti, takže za toto má GT7 pochvalu.
Späť ku kariére. V režime Café jednoducho zbierate jedno auto za druhým a po chvíľke z toho prestanete mať radosť. Doslova sa z vás stráca život a so zármutkom sledujete, ako sa opakuje stále rovnaký princíp pretekov, len kolá a čas potrebný na ich dokončenie sa neustále navyšuje. Všetky preteky majú rovnaký zastaralý princíp, ktorý v nich zabíja všetok zážitok z tesných súbojov, na aké sme v dnešných simulátoroch zvyknutí. Vždy štartujete posledný, pričom jazdec na prvom mieste má náskok približne 20 sekúnd.
Autá pred vami majú akoby predprogramované súboje. Vždy sa strieda skupinka a jeden samotár, pričom sa ale vzájomne ani nijako divoko nepredbiehajú. Tento vláčik dokážete zväčša prekonať do troch kôl a potom už iba krúžiť a želať si, aby ste čo najskôr zarobili na milión a kúpili si Super Formulu, s ktorou tieto preteky zvládnete čo najrýchlejšie.
Ďalším zabijakom akcie v pretekoch je ich nedostatočné obmedzenie. Gran Turismo 7 predstavilo indikátor výkonu, teda IV. Ten obmedzuje autá, ktoré sa môžu pretekov zúčastniť. Škoda len, že je častokrát jediným obmedzením. Pokojne sa môže na štart postaviť s autom Gr.3 s výkonom cez 700 koní a vaši súperi budú mať Toyotu GR Yaris. Hra s tým nebude mať žiaden problém. Pritom GT7 nie je úplne stratené, čo sa týka súbojov s AI.
Každý okruh ponúka aj preteky mimo hlavnej dejovej linky. Ak narazíte na preteky určené výhradne pre autá kategórie Gr.4 alebo Gr.3, kde máte všetci vyrovnané karty, dokážete si ich celkom užiť a zistiť, že AI už nie sú iba pojazdné prekážky. Celkovo sa GT7 správa najlepšie práve s autami týchto kategórií, s ktorými sa jazdia aj preteky FIA. V hre som zatiaľ strávil viac než 24 hodín a cez 1 500 najazdených kilometrov, ale až príliš často som sa cítil, že hrám akoby nasilu a nie preto, že by som sa tak bavil. A za to nemôže len príliš jednoduchý postup.
Jazdný model
Už je to dávno, kedy bol slogan Gran Turisma skutočne pravdivý. Real Driving Simulator už musíte hľadať inde. Najväčšou výhodou série GT je to, že na konzole nemá takú konkurenciu ako na počítačoch. Každopádne, Gran Turismo podobne ako Forza celkom úspešne dlhé roky balansujú medzi arkádou a simulátorom. Diel GT Sport sa ovládal mimoriadne príjemne a aj keď to nebolo realistické, dokázali ste sa s jazdným modelom zžiť a poznať jeho limity. Nepoznám veľa fascinujúcejších zážitkov, ako letieť po slávnom Nürburgringu s formulou a tlačiť ju na maximum, alebo sa s kompaktnou zadnokolkou zabávať na úzkom okruhu Willow Springs. S týmto očakávaním som prichádzal aj do sveta GT7. Predsa len, okruhy aj množstvo áut sú rovnaké. Napriek tomu ten pocit súzvuku medzi hráčom a hrou som tu nikdy nezažil.
Neustále som bol v kŕči, kedy sa auto odtrhne a priľnavosť bola mimoriadne nekonzistentná pri všetkých druhoch áut. Musíte byť až neskutočne opatrní s pridávaním plynu, čo sa ukázalo aj v novinárskych online pretekoch. Do jedných sme mohli nastúpiť s vlastným autom z garáže a ja som si vybral kompaktnú Yarisku s pohonom všetkých štyroch kolies. Zvyšok štartového poľa mal prevažne autá so zadným pohonom. Preteky som vyhral s náskokom siedmych sekúnd, pretože zvyšok roštu mal jednoducho obrovské problémy s trakciou. Určite ma neberte ako človeka, ktorý očakáva, že môže dať na výjazde zo zákruty plný plyn a auto bude držať. Ale aby ste neustále jazdili ako na ihlách so strachom, kedy sa auto z ničoho nič odtrhne, bez šance na záchranu, tak si naozaj nepredstavujem príjemný hráčsky zážitok. A môžem vám povedať, že ak nejazdíte ako totálny blbec, nedeje sa to ani v realite.
Existujú autá, ktorým porozumiete a nájdete šoférsku nirvánu. Napríklad GR Yaris s pohonom všetkých štyroch kolies sa ovládal nádherne. Ale potom je tu nespočetné množstvo áut, ktoré vás naplnia frustráciou. Na margo spätnej odozvy, GT7 som hral na gamepade a aj na volante Logitech G29. Na gamepade bol markantný práve nekonzistentný grip (priľnavosť), kedy potom, ako sa dostanete do šmyku, jednoducho niet cesty späť. Ak nemáte skúsenosti s GT Sport, budete tráviť dlhé hodiny nastavovaním optimálnej senzitivity. Moje nastavenia nájdete v obrázku nižšie.
Pochváliť musím nádhernú haptickú odozvu na všetko, čo sa deje. Najviac ma fascinovala simulácia dilatácií na japonskej diaľnici. Každý jeden prechod cez ne ste cítili aj v ovládači. Na aktívny odpor od trigerov si viete zvyknúť tak rýchlo, že ich prestanete vnímať ako niečo výnimočné. Na margo zážitku na volante, je to určite „must have“, ak chcete hru jazdiť na tom najťažšom nastavení. Určite na svete existujú majstri gamepadu, ktorí by to zvládli aj na ňom, ale predsa len skrz volant dokážete auto oveľa lepšie kontrolovať. Škoda, že spätná odozva, ktorú doň dostávate, nie je až tak komunikatívna a skôr musíte odhadovať, čo sa s autom deje. Nepomohli ani početné nastavovania senzitivity a tuhosti riadenia.
Nedokázal som sa jednoducho ubrániť pocitu, že vo fyzike jazdy urobilo Gran Turismo 7 krok späť. GT Sport trpelo naopak prílišným gripom, kedy ste autá v podstate nedokázali dostať do šmyku. V GT7 táto vlastnosť ostala iba pri spomínaných autách Gr.4 a 3, ale pri ostatných to vývojári akoby až prehnali s pretáčavosťou. Real Driving Simulator je to tak skôr Real Photo Simulator. Režim Scapes je totiž úchvatný. Pri pretekárskej hre je ale problém, ak si autá chcete radšej fotiť, než s nimi jazdiť.
Dynamické počasie áno, ale nie všade
Veľký návrat hlási dynamické počasie. Je tu však jedno veľké ale. Nedostanete ho totiž na väčšine okruhov. To isté platí aj pre dynamické zmeny počasia. Tie taktiež zažijete iba na určitých okruhoch. To v čase, kedy niektoré hry dokážu simulovať aj štyri ročné obdobia, jednoducho nestačí. Polyphony Digital uvádza, že sa sústredili na čo najpresnejší zážitok z jazdy v rôznych podmienkach. Autentické mláky, aj sušenie okruhu. Ak by som mal byť celkom úprimný, drastický rozdiel oproti aktuálnemu simulačnému kráľovi, Assetto Corsa Competizione, je minimálny. Pritom ACC dokáže simulovať zmeny počasia na všetkých okruhoch.
V čom jednoznačne GT7 dominuje, je spracovanie tmy. Nikdy v živote som nevidel krajšie stvárnenie jazdy v nočných hodinách, kedy vidíte iba to, čo vám osvetlia vaše svetlomety, prípadne osvetlenie okolo trate. Oveľa viac vyniknú plamene z výfukov, červené brzdy a úplne šialeným detailom je tieňovanie áut pred vami. Vaše svetlá vykresľujú presný tieň vášho súpera pred vami. Taktiež nebo vyzerá fenomenálne a doslova cítite vôňu dažďa, ktorý sa na vás valí v čiernom oblaku. Veľmi zaujímavým doplnkom na HUD je ukazovateľ radarových snímkov. Viete tak mať dokonalý prehľad o tom, aké počasie bude panovať na okruhu v nasledujúcich minútach. A potom je tu ešte fyzika dymu od pneumatík, ktorá taktiež iba ťažko hľadá konkurenciu.
Nadpis tohto odseku dokonale vystihuje aj ponuku áut a okruhov. Tá je takmer totožná s Gran Turismo Sport v oboch prípadoch. Máme štyri nové okruhy. Daytonu a fiktívne trate Trial Mountain, High Speed Ring a Deep Forest. Inak je zvyšok totožný s GT Sport. Pravoverných fanúšikov určite sklame, že tu nie je viac okruhov, ktoré sú pre sériu ikonické. Takmer úplne absentujú mestské okruhy, pričom diaľnicu nad Tokiom do tejto kategórie môžeme zaradiť iba ťažko. Okruhy, ktoré v hre nájdeme, sú samozrejme spracované nádherne, ale po stránke pestrosti ponúka GT7 príliš podobný zážitok, ako posledné vydanie.
Autá z bazáru
A prichádzame na ďalší zásadný problém. Ponuka áut. 400 áut na začiatok vôbec nie je zlé číslo, hlavne ak uvážime, že všetky sú spracované do najmenšieho detailu. Lenže ich ponuka je nelogická. 80 % ponuky je z Gran Turismo Sport, čo je pochopiteľné. Ale všetci by sme očakávali, že sa vývojári zamerajú na to, aby nám priniesli aktuálne novinky, ktoré si všetci chceme vyskúšať vo virtuálnej realite. Tak si počkajte na sklamanie a neveriacky pohľad, keď otvoríte napríklad ponuku Volkswagenu a novinkou tam je Volkswagen Polo GTI. Z roku 2014. A takýchto áut, ktoré by už mali patriť do bazáru, tu nájdeme hneď niekoľko. V ponuke McLarenu budete hľadať aktuálne modely iba márne. Nové BMW M4? Zabudnite.
Taktiež tu absentuje čaro, ktoré so sebou niesli staršie vydania Gran Turisma. Jeden typ auta, ale v rôznych špeciálnych verziách, ako napríklad Mitsubishi EVO na plechových diskoch za nižšiu cenu ako štandard, alebo Nissan GTR R34 v špeciálnej edícii s krásnou perleťou. Toto GT7 neponúka. Celkovo je ponuka áut pomerne nudná a iba minimum môžeme považovať za aktuálnu. Autá v bazáre kvôli príliš jednoduchému zbieraniu áut v režime Café v podstate úplne ignorujete. Záchranné koleso je tuning, ktorý tu je konečne taký, ako ho poznáme. Nie len výkonnostné vylepšenia, ale aj celkom podrobné úpravy vzhľadu. Škoda len, že menu tuningu je pomerne nelogicky rozmiestnené a občas stratíte prehľad o tom, ktorý upgrade je vlastne ten lepší, alebo horší. Staršie usporiadanie, kde ste mali všetky súčiastky a ich typy pri sebe, bolo jednoducho intuitívnejšie. Hlavne pre hráčov, ktorí sa do áut príliš nevyznajú.
Naopak je pre nich skvelé, že pri nastavovaní auta majú krásne vysvetlené. Netušíte, čo robia odklony kolies? Ako funguje tuhosť tlmičov? Nemajte strach, hra vám to vysvetlí a budete sa cítiť, ako keby ste doštudovali STU. A celé to zavŕši bezkonkurenčný livery editor, ktorý pochádza síce taktiež z GT Sport, ale je prosto skvelý. Môžete teraz maľovať aj po oknách auta a taktiež si vybrať farby priamo z palety automobiliek. Takže sem s ibalginovou farbou Porsche.
Multiplayer
Všetko ostáva rovnaké, ako bolo. Online režim GT Sport bol jeden z tých najlepších na svete a nemali ste problém zažiť fantastické preteky s úplne cudzími hráčmi. Vývojári preto nemenili v podstate nič. Po prvých online pretekoch je jasné, že systém penalizácií bude potrebovať ďalšie úpravy, pretože ma v jedných pretekoch zavraždil pretekár za mnou a nič za tento akt agresie nedostal. Veľmi zaujímavé sú preteky, kde môžete nastúpiť s autom z vašej garáže. Tu funguje obmedzenie IV na jednotku a bolo veľmi zaujímavé sa rozhodovať, či mať auto vyladené na výkon na rovinkách, alebo rýchlosť v zákrutách. Viete sa tak dostať do súbojov, ktoré vás budú zabávať na dlhé hodiny. Práve online bude výkladnou skriňou Gran Turismo 7.
Gran Turismo 7 RECENZIA – Záver
Nedokážem sa zbaviť pocitu istého sklamania z GT7. Očakávania boli vybičované na maximum, ale už veci ako maximálne 30 FPS a duálne vydanie s PlayStation 4 dávali najavo, že siedmy diel nebude taký významný skok. Bohužiaľ, pri jeho vydaní ponúka minimum noviniek, ktoré by zlepšili hráčsky zážitok a po opadnutí prvotnej nostalgie sa dostaví pocit monotónnosti, hraničiaci až s nudou. Zachraňuje to krásna grafika, špičkový livery editor, fotorežim a hlavne online mód, ktorý na PlayStation nájde iba ťažko konkurenciu.
GT7 je skôr encyklopédia ako simulátor. Ak vás autá doteraz zaujímali iba okrajovo, ale chcete sa dozvedieť viac, toto je hra pre vás. O niektorých modeloch vám povie niečo aj priamo tvorca daného vozidla a viete stráviť hodiny v obsiahlych múzeách. Ak už toto všetko viete a túžite po realistickom jazdnom zážitku, musíte hľadať inde a možno aj na inej platforme. GT7 je na PlayStation unikátom, takže tu jeho pozícia ohrozená nie je. Otázne je, ako to bude s jeho pozíciou v srdciach hráčov. Zároveň bude vyvíjaný obrovský tlak na pravidelné neplatené DLC, ktoré by mohli napraviť hneď niekoľko výčitiek, ktoré máme ku GT7 pri vydaní. Aktuálne je to skôr poriadne drahé singleplayer DLC ku GT Sport. 7/10
