Jan Žižka RECENZIA – Po vyše 65 rokoch sme sa dočkali vynoveného spracovania príbehu o legendárnom a neporazenom vojvodcovi Janovi Žižkovi z Trocnova. Tentokrát sa ale film zameriava na zrod a vývoj bojovníka, kým Otakar Vávra rozprával o jeho počinoch počas Husitských vojen. Za vznikom novodobej podobizne stojí režisér, scenárista a kaskadér Petr Jákl (Kajínek, Ghoul).
Podarilo sa mu zoskupiť skupinku celosvetovo známych hercov, samotného Žižku si zahral Ben Foster. Vo filme sa, taktiež, objavili aj dvojnásobný držiteľ Oscara Michael Caine ako Lord Boreš a Til Schweigner stvárnil postavu Lorda Rosenberga. K nim sa pridali ďalší dobre známi zahraniční či domáci herci. Cena filmu sa tak vyšplhala na astronomických 500 miliónov českých korún a vďaka nej sa stal Jan Žižka najdrahším českým filmom všetkých čias.
Chaos a krutosť stredoveku
Rok 1402 bol pre České kráľovstvo náročný. Po smrti Karola IV. zasadol na trón jeho syn, Václav IV. (Karel Roden). Ten nezdedil vládnuce gény po svojom výnimočnom otcovi, a tak začalo kráľovstvo upadať. Iba Václavova korunovácia za cisára Rímskej ríše môže opäť stmeliť politické vzťahy a vyriešiť pápežskú schizmu (jeden pápež v Ríme, druhý v Avignone). Nastali, avšak, dva problémy. Totižto, kráľ na korunovačnú cestu nemal peniaze a šľachtici spoločne s jeho nevlastným bratom Žigmundom I. (Matthew Goode) ho nechceli vidieť vládnuť. Jediný, kto Václavovi pomáhal, bol Lord Boreš (Michael Caine). Práve on naverboval Jana Žižku (Ben Foster) a jeho bandu, aby uniesli snúbenicu Lorda Rosenberga (Til Schweigner) a donútili ho tak prispieť na kráľovu cestu do Ríma.
Nášmu hlavnému hrdinovi sa podarí zlapiť Katarínu (Sophie Lowe) a skryť ju pred jej snúbencom. Lord Rosenberg stráca trpezlivosť, spolčí sa so Žigmundom a rozpútajú politickú hru, plnú krviprelievania a intríg, s cieľom uväzniť kráľa Václava. Povolávajú Toraka (Rolland Møller), ktorý zmobilizuje jednotku žoldnierov a vydávajú sa získať Katarínu späť do Rosenbergových rúk. Nasleduje hra mačky s myšou, vidíme vzájomné strety oboch bánd a Žižkov bojový a strategický um. Katarína sa ocitá raz na jednej a neskôr na druhej strane, no začína si uvedomovať krutosť svojho nastávajúceho a jej postavenie v tomto spore. V srdci jej splanie láska k Žižkovi, a tá rozhodne rozkol záverečnej bitky.
Brutalita je viac než kvalitný dialóg
Jan Žižka obsahuje nespočetne veľa bojových scén, a treba pochváliť ich fantastické spracovanie. Cítiť pri nich skúsenosti Petra Jákla, ktorý presne vie, čo oko diváka upúta. Striekajúca krv, neskreslené odsekávanie končatín, pomliaždené kosti. To všetko nechýba počas akciou nabitých súbojov, a aj takýmto spôsobom si viete predstaviť dobovú krutosť a nemilosrdnosť hry medzi životom a smrťou. Po tejto stránke prekonali rozhovory medzi postavami a platí, že brutalita je viac než kvalitný dialóg.
Výmeny replík pôsobia na plátne veľmi kostrbato, jednoducho, a kvôli ich nie najvyššej kvalite strácate miestami pojem o tom, čo sa vo filme deje. Objavuje sa v nich veľa klišé momentov, hlavne pri milostnej linke filmu, ale aj v súboji Toraka proti Žižkovi. Dialógy vás sklamú aj pri intrigách. Tie nepôsobia tak dobre ako napríklad v Hre o tróny, sú nedotiahnuté, ako keby boli odsunuté na druhú koľaj. Pritom v nich tkvel obrovský nevyužitý potenciál a aj záverečná časť filmu by pri ich doladení pôsobila zmysluplnejšie.
Herci splnili očakávania
Stredobodom pozornosti je, samozrejme, Ben Foster. Ako Žižka vás presvedčí o jeho nesmiernej odvahe, bojových zručnostiach, ale aj o jeho rozvahe či prerode z obyčajného žoldniera na významnú osobnosť českých dejín. Sem-tam mu ale nohy podlamuje samotný scenár. City ku Kataríne vo vás nevyvolajú žiadanú emóciu, neviete sa s ich láskou stopercentne stotožniť, keďže ich spoločné scény pôsobia na plátne veľmi fádne. Benovi skvele sekundovali jeho kolegovia z brandže. Treba vypichnúť parádny výkon Rollanda Møllera. Stvárnenie nepríjemného vojaka mu neskutočne sadlo, prináša do filmu temnú energiu. Práve jeho vnímate ako hlavného Žižkovho nepriateľa, aj keď sú nimi vznešení páni Rosenberg a Žigmund.
Michael Caine sa vo filme nemihol tak často, ako sme očakávali. Žijúca herecká legenda ale zapadla do filmu, Lorda Boreša si obľúbite hlavne pri výmene názorov s Tilom Schweignerom. Jeden z iniciátorov únosu kráľa Václava hrá veľmi špinavú hru a Til ju zobrazil vierohodne, no ako sme už vyššie spomenuli, potenciál tandemu Rosenberg a Žigmund bol oveľa väčší. Menším negatívnym prekvapením je výkon hlavnej ženskej postavy. Sophie Lowe ako Katarína nepresvedčila, jej postava je zberným dvorom pre všetky možné scenáristické klišé. Aj z tohto dôvodu sa jej herecký talent zobrazuje vo filme okresane.
Technické spracovanie potešilo
Dôvodom na radosť je samotná technická stránka filmu. Dobre minuté peniaze vynikajú najmä v bojových scénach. Efekty sú v nich zvládnuté perfektne, kamerové zábery ostré a rýchly strih vám vyrazí dych. Pochvalu si zaslúžia aj maskéri a kostyméri, ich skvelá práca zaujme oko diváka. Výzbroj vojakov je autentická, rovnako hodnoverné je aj dobové oblečenie poddaných. Vynikajú aj jazvy a rany na tvári Žižku či smrteľné zranenia jeho obetí. Príbeh o Janovi Žižkovi úžasne dopĺňa aj hudba, ktorá dokresľuje celkovú atmosféru filmu.
Jan Žižka RECENZIA – Zhrnutie
Ani samotný legendami opradený vojvodca Jan Žižka by sa za najnovšie spracovanie jeho príbehu nemusel hanbiť. Prináša fúziu napätých súbojov, pri ktorých rinčí železo o železo, zobrazuje stredovek v neprifarbenom svetle a pri tej všetkej akcii vyzerá na striebornom plátne okulahodiaco. Čo sa nepodarilo zvládnuť, sú vnútropolitické podrazy, pri nich musí divák prižmúriť oko a pospájať si okolnosti sám z vlastných dejepisných znalostí. S ich nezvládnutím ide ruka v ruke miestami nekvalitný scenár a poloprázdne dialógy. Diváci tešiaci sa na Michaela Caina, odídu s mierne pokriveným úsmevom, keďže sa vo filme neobjavuje často, no priaznivci Rollanda Møllera budú šťastím bez seba. Zhrnuté, podčiarknuté. Najdrahší český film si od nás vyslúžil 7/10.
