Poriadna dávka kozmického hororu | Kabinet kuriozít Guillerma del Tora RECENZIA

Kabinet kuriozít Guillerma del Tora RECENZIA – Netflix spojil sily so známym režisérom Guillermom del Torom a spoločne vytvorili osemdielnu antológiu hodinu dlhých hororových príbehov. Prizvali si mená, ktoré v danom žánri niečo znamenajú a dali im voľnosť vyšantiť sa. V ansámbli režisérov sú napríklad David Prior (Empty Man), Vincenzo Natali (In the Tall Grass), Panos Cosmatos (Mandy) a ďalší.

Na túto sériu som sa vyslovene tešil, pretože viem, že Guillermo je veľký fanúšik H.P. Lovecrafta, autora špecifického žánru hororu – kozmický horor. Je to druh hororu, ktorý kladie veľký dôraz na strach z nepoznaného a nepochopiteľného. Lovecraftove diela boli vždy náročným orieškom pre filmárov snažiacich sa o ich adaptáciu. Tvorcovia sa väčšinou snažili zopakovať atmosféru a horor vychádzajúci z Lovecraftových poviedok, avšak nie je veľa dobre vydarených filmov, ktoré sú ich priamou adaptáciou.

Kabinet kuriozít ponúka hneď dve priame adaptácie a niekoľko príbehov s atmosférou a mysterióznou mytológiou akoby zobratou z pera pána kozmického hororu. Niektoré ale išli inou cestou a dve boli dokonca napísané samotným Guillermom del Torom. Ako teda fungovali jednotlivé príbehy, ako to pôsobilo ako celok a bol by Lovecraft aspoň trochu hrdý?

Kabinet kuriozít Guillerma del Tora RECENZIA

Každá epizóda začína príhovorom Guillerma, ktorý prichádza k obrovskému kabinetu naplnenému záhadným predmetmi a predkladá nám krátku, ale vždy údernú metaforu na príbeh, ktorého budeme svedkami. Pôsobí to až rituálne a vsádza nás to do pozície mne pripomínajúcej malé dieťa chystajúce sa na rozprávku. Samozrejme, toto nie sú rozprávky, ale ako milovník hororu a fanúšik Lovecrafta som sa vždy počas prepínania jednotlivých epizód prichytil pri tom, ako sa teším na toho oblého Mexičana a jeho príhovor.

Každý z ôsmych epizód je adaptácia poviedky a hneď prvý príbeh bol napísaný Guillermom. Je to dobré predjedlo s veľmi dobrým nápadom. Určite poznáte ten seriál o aukciách opustených skladov – tu sa odohráva aj prvý príbeh. Rasistický a veľmi nevďačný čudák odkúpi sklad, nájde tam nejaké starožitnosti, no jeho pozornosť zaujmú okultistické knihy patriace mŕtvemu Nemcovi, čo po druhej svetovej vojne ušiel do Ameriky.

Neudeje sa tam nič špeciálne a ani záver, ktorý je v tejto antológii vždy najdôležitejšou časťou, nie je nejak výnimočný. Poteší napojenie na nacistov, okultizmus a sympatická postava odborníka na démonológiu. Ako hovorím, je to veľmi slušne natočené, no je to iba predjedlo.

Krysy, Murray Abraham a vyčnievajúci krém

Ďalšou epizódou je príbeh o chudobnom vykrádačovi hrobov, ktorý sa vydá do tunelov pod cintorínom. Tam sa stretne s hordami krýs a naďabí aj na pozostatky istého chrámu starých božstiev. Je tu silný závan Lovecraftovského hororu a taktiež je to zasadené do viktoriánskeho Anglicka. Epizóda sa z väčšiny odohráva pod zemou a kto má strach z krýs a k tomu má ešte klaustrofóbiu, tomu neodporúčam tento diel pozerať. Inak ďalšie predjedlo.

Keď som sa dopočul, že v antológii je aj epizóda, kde hlavnú rolu hrá Murray Abraham, vyskočil som od šťastia. Od jeho výkonu vo filme Amadeus je jedným z mojich obľúbených hercov a tak som od epizódy s ním mal veľké očakávania. Tu sa antológia konečne začína meniť na riadne hororové hody.

Abraham hrá súdneho lekára, ktorý po záhadnej explózii v bani musí zistiť, čo vlastne baníkov zabilo. Druhá polovica epizódy pozostáva z jeho interakcie s mŕtvymi telami a antagonistickou entitou. Záverečná konfrontácia je pútavo napísaná, zahratá a bola aj jedna z mála scén, ktoré ma fyzicky znepokojili. Veľmi dobré, mňam.

Keď sa už zdalo, že úroveň kvality a hrôzy už bude iba stúpať, prišla štvrtá epizóda. Objektívne je znova dobre natočená, hlavná postava je jedna dobre zahratá kôpka nešťastia, no epizóda nefungovala ako horor, ale skôr ako satira na moderné ženy – „pipky“. V jednej pasáži to dokonca pripomínalo Cronenbergov Videodrome. Dievča nezapadá do spoločnosti a začne užívať krém, ktorý jej má priniesť krásu. Veci sa čoskoro zvrtnú a ona eventuálne upadá pod nadvládu produktu. Slabšie.

Pickman’s Model vyšiel

Pickman’s Model a Dreams in the Witch House. To sú názvy dvoch Lovecraftových poviedok a už názvy prezrádzajú, o čom asi sú. Pickman’s Model sleduje mladého maliara, ktorý sa zoznámi s čudákom Pickmanom. Ten má talent na maľbu démonických obrazov so zlovestnou atmosférou schopnou posadnúť kohokoľvek, kto sa na nich pozerá pridlho.

Maliar sa s Pickmanom zblíži, začne blúzniť a eventuálne prichádza na to, že Pickmanove maľby nie sú iba z jeho hlavy, ale z reality. Táto epizóda má asi najkrutejší záver a všeobecne funguje zo všetkých stránok. Lovecraftovský horor pracuje na sto percent a môžem prehlásiť, že sa im podarila veľmi slušná adaptácia.

Dreams in the Witch House a The Murmuring až tak nie

Na druhej strane tu máme Dreams in the Witch House. Tu je to trocha zložitejšie, pretože tu máme veľmi dobrý vizuál a atmosféru plynúcu z tematiky bosoráctva, ktorú Lovecraft zbožňoval. Máme tu dokonca aj Ruperta Grinta známeho zo série Harry Potter. Ten hrá muža posadnutého hľadaním jeho stratenej sestry. Tá bola za mlada premenená na ducha a unesená do inej dimenzie. Grint sa po mnohých iných pokusoch nasťahuje do bosoráckeho domu, ktorý má vraj schopnosť otvoriť bránu medzi dimenziami.

V tom dome ale kedysi žila známa bosorka Keziah Mason. Tu sa dej zamotáva a prichádzajú isté nedostatky. Dej nemá dostatočný ťah ako Pickman’s Model a bosorkyne machinácie nie sú až tak hrozivé, ako by mohli byť. Príbeh taktiež trpí tonálnou nerovnováhou. Začiatok i koniec je hraný v nadnesenom, až humoristickom tóne a všetko medzi tým je smrteľne seriózne. Zmena tónu sa odohrá veľmi rýchlo a divák ani nemá čas vstrebať informácie, ktoré mu boli podané.

Nie je to na zahodenie, avšak Pickman’s Model funguje oveľa lepšie. Preskočíme nasledujúcu epizódu a pozrieme sa na poslednú, ôsmu, ktorá je adaptáciou ďalšej poviedky od Guillerma del Tora. The Murmuring.

The Murmuring sleduje dvojicu odborníkov na vtáctvo, ako prichádzajú k veľkému opustenému domu pri jazere a študujú tam správanie kŕdlov. Čoskoro sa spania neschopnej žene začnú „prihovárať“ duchovia mladého chlapca a uškriekanej zúrivej matky. Podobne ako epizóda s krémom, aj tento príbeh vyčnieva, pretože je to vlastne iba obyčajná duchárčina. Musím sa priznať, prepáč Guillermo, toto bola asi najslabšia epizóda.

Panos Cosmatos vládne!

Ak by sa adaptácie Lovecrafta nepodarili, bol tu jeden človek, na ktorého som sa mohol tešiť tak či tak. Bolo jasné, že Panos Cosmatos prinesie do tejto antológie svoj originálny rukopis. Jeho filmy Beyond the Black Rainbow a Mandy sú vizuálne hody. Jeho kamera je naraz pestrofarebná a temná. Atmosféra je retro a sci-fi zároveň. Filmová hudba sa skladá zo syntetizátorov a rocku. Drogy a mystika sú hlavnými témami.

Dej je jednoduchý. Mysteriózny boháč pozve do svojho luxusného sídla partiu známych ľudí z rozličných odvetví. Vedkyňa, ezoterik, spisovateľ a hudobník. Samozrejme, všetci sa spoločne nadrogujú a boháč zanedlho odhalí, prečo sú vlastne tu.

Chce im ukázať korunný kúsok jeho kolekcie – obrovský mimozemský kameň. Veci sa veľmi rýchlo vyvinú zlým smerom a do akcie sa dostane skutočná a obludná podoba záhadnej skaly. Boháča hrá fantastický Peter Weller, ktorý stvárnil aj originálneho robocopa.

Cosmatosova epizóda je asi najkomornejší, no za to najpôsobivejší príbeh. Má v sebe mysterióznosť, mystiku a drogové podfarbenie, ktoré dúfam, že od tohto neskutočne sľubného režiséra zažijeme ešte veľakrát. Bezkonkurenčné. Aj keď, ako to pri týchto autorských dielach väčšinou býva, nemusí to sadnúť každému.

Kabinet kuriozít Guillerma del Tora RECENZIA – Zhrnutie

Netflix ma potešil. Nemôžem povedať, že všetky epizódy boli na rovnakej úrovni, avšak môžem prehlásiť, že minimálne tri by si zaslúžili buď celovečerný, alebo seriálový formát. Streamovacia platforma si takto do svojej knižnice môže rovno vedľa Love, Death & Robots uložiť ďalšiu slušnú antológiu.

Do zlého svetla je antológia ťahaná iba kvôli dvom, prinajhoršom trom epizódam, ktoré vyčnievajú svojim nemiestnym žánrovým ladením, alebo jednoducho, svojou nezaujímavosťou v porovnaní s ostatnými.

Guillermovi sa však podarilo zvolať do služby veľmi schopnú skupinu tvorcov a ak bude takto pokračovať, môžeme sa tešiť aj na ďalšie kvalitné adaptácie Lovecraftových poviedok a iných originálnych hororov. Panos Cosmatos to pre mňa suverénne vyhral (dal by som mu 10/10) a preto dávam antológii kabinetu kuriozít hodnotenie 7,5/10.