Necromunda: Hired Gun RECENZIA
Recenzovaná verzia: PC
Nedávno som sa spätne pozrel na starší projekt menom Biomutant. Ten mi už pri svojom pôvodnom vydaní v nemalej miere pripomínal titul Necromunda: Hired Gun, na ktorý sa pozrie dnešná recenzia. V istom zmysle ide o identicky priemerné projekty, ktoré boli, nanešťastie, odsúdené na zabudnutie. Prvý prípad doplatil na zbytočné ambície. Druhý namiešal karty a jednotlivé ingrediencie podstate lepšie, no v kľúčovom aspekte nedokázal splniť súčasné očakávania a žánrové potreby. Necromunda je teda dokonalou ukážkou toho ako môže jadro hrateľnosti zraziť ostatné prvky a výsledok v podobe hry poslať k hlbinám priemernosti.
Svet Warhammer mám rád. Nepovažujem sa za veľkého fanúšika, ktorý by mal načítané, nahrané a napozerané všetky príbehy, no istú skúsenosť s týmto fantasy univerzom mám. Najmä preto som tak trochu tušil, kam vlastne vstupujem. Už teraz môžem povedať, že touto optikou som dostal presne to, čo som aj chcel. Zemitý príbeh o nájomnom lovcovi ťažiaci absolútne maximum z bizarných charakterov a surovosti lokácií. Akčná hra lemovaná príbehovými RPG prvkami, miestami výbornými dialógmi, hutnou atmosférou, ktorá funguje v príjemnej súhre s hrateľnosťou.
K tomu v podstate neprestajne zbierate loot stimulujúci vraždenie početných protivníkov. Ako by to ale nestačilo, v konkrétnych lokáciách si viete vaše zbrane náležite upraviť alebo vylepšiť. Následne ešte väčšmi poslúžia vášmu hernému štýlu i preferenciám, pričom by som rád zdôraznil, že upravovanie je relatívne komplexné.
Aby ste mi ale dobre rozumeli, Necromunda: Hired Gun nemá vlastne žiadne ambície. A to je podľa mňa len dobre. Nesnaží sa byť hrou roka ani veľkolepým projektom. Mám ale pocit, že vývojári urobili všetko preto, aby sme my, hráči, dostali kvalitnú akčnú príbehovú hru. Minimálne z môjho pohľadu vyššie zmienený recept vyznieva atraktívne. Papierovo ide o niečo so sedmičkovým až osmičkovým potenciálom.
Run and Gun and Reload
Lenže tento chutne sa javiaci mix má jedno veľké ALE, ktoré, nanešťastie, prevyšuje možné kvality výsledku. Keďže sme si už špecifikovali, že ide o FPS akciu s jednoduchými RPG prvkami a obstojným loot systémom, zrejme vás neprekvapí, že prím tu hrá kosenie nepriateľov.
Začal by som tým pozitívnym. Titul si udržiava náležitú brutalitu. Prezentovaná krvavosť v koherentnej súhre spolupracuje s okolitým prostredím. To vyznieva mimoriadne nehostinne, skľučujúco a nepríjemne, čo je zámer. V oblastiach dominujú rozťaté hlavy, roztrhané telá, krvavé šmuhy. A v neposlednom rade aj tmavá farebná škála, kde nie je priestor pre akékoľvek upokojujúce scénické prvky. To je určite dobre, nakoľko absencia násilností (ktorá bola populárna najmä v prvej dekáde nového tisícročia) by pôsobila ako pomyselná päsť na oko.
Taktiež, čo sa týka dizajnu a architektúry, nemám výraznejších výčitiek. Dostupné prostredia vyzerajú unikátne a po grafickej stránke určite nezaostávajú. Pochopiteľne, nejde o absolútnu špičku. Na to Focus Home Interactive nemá náležité finančné prostriedky. Nemal som ale pocit, že by som sa díval na zastaralú hru. Čo je ale dôležitejšie, lokácie fungujú v rámci očakávaných žánrových potrieb a teda spĺňajú to najdôležitejšie – ide o mapy vystavané za účelom arénového bojovania. Viem, že to môže znieť zvláštne a zrejme si aj hovoríte, že je logické, keď v FPS hre postavíte oblasti tak, aby spĺňali žánrové potreby hrateľnosti.
Lenže, ak teda môžem použiť príklad z nedávnej minulosti, Battlefield 2042 ukázal, že aj skúsené štúdio môže v známom žánri pôsobiť absolútne bezradne a vlastne úplne neschopne. Preto som spätne za prítomný dizajn rád a môžem potvrdiť, že dáva priestor pre skutočne husárske kúsky. Súčasne sa len zriedkavo stáva, že by ste sa dostali k miestu, ktoré by brzdilo takzvaný combat flow.
It’s water guns
Vďaka tomu z vás môže bezproblémovo byť nikdy nezastavujúci sa stroj na mordovanie všetkých a všetkého. Niečo podobné dokáže sprostredkovať náležitú satisfakciu, ktorá je podporovaná už zmienenou mierou brutality. Aktuálne ale musíme prejsť k onomu problému dehonestujúcemu doterajšie autorské snaženie. Je ním gunplay, čiže pocit zo streľby pri samotnom hraní. Ten je prinajlepšom mierne nadpriemerný, avšak ľudom obľubujúcim moderných žánrových zástupcov môže pripadať vyložene smiešny a nedostačujúci. A to, ako zrejme sami uznáte, je vo first person shooter projekte výrazný nedostatok. Tvorcovia zo štúdia Streum On Studio majú s obdobnou hrateľnosťou skúsenosti.
V nie až tak dávnej minulosti z ich dielne vzišiel projekt Space Hulk: Deathwing a taktiež hra E.Y.E.: Divine Cybermancy. V oboch prípadoch šlo o veľmi priemerné akcie, ktoré zďaleka najviac ťažili z vizuálneho stvárnenia a pútavého prostredia. Čo to v praxi znamená? Asi len to, že Streum On Studio nevedia adekvátne spracovať gunplay element. Je pritom bizarné, že FPS žánru zostávajú autori verní celé jedno desaťročie.
Ako som už zmienil, dizajn jednotlivých uzavretých levelov je veľmi dobrý. Osobne ma baví loot a aj jednoduché RPG elementy, ktoré mi umožnili hlbšie preniknúť do fantasy sveta Warhammer. Lenže čo z toho, keď som mal pri strieľaní neustále pocit, že v ňom niečo nesedí? Nedá sa to pritom nejak konkrétne identifikovať, pretože sám neviem, čo je zdrojom týchto pocitov. Zvuky sú totiž solídne, zbrane vyzerajú dobre, protivníci sú adekvátne ofenzívni. Akurát som pri ich kosení nepociťoval až také uspokojenie ako som očakával. A to chcem ešte upozorniť, že ani nie som skalným fanúšikom nových DOOM titulov, takže nemám nutne potrebu porovnávať Hired Gun s terajším kráľom arénových akcií.
Cesta nájomného lovca končí
Tvorcovia to s frenetickým akčným počinom Necromunda: Hired Gun rozhodne mysleli dobre. A, dokonca, v niektorých sférach im nemalé autorské úsilie vyšlo na výbornú. Problém ale tkvie v tom, že preberaná hra vyšla v roku 2021 a nie na prelome dvoch tisícročí, čiže za zlatých čias konzol PlayStation 2 a procesorov Pentium 4. V súčasnosti už prítomné spracovanie hrateľnosti, vizuálne prevedenie a vlastne ani zvuky jednoducho neobstoja.
Bohužiaľ, nejde o veľký AAA projekt, čo je vidieť aj cítiť. Je pritom pravdou, že mnohé indie hry alebo menšie počiny nahrádzajú užší rozpočet zaujímavou prácou s vizuálnom a zvukovým podkladom. To je do istej miery prítomné i tu, keďže univerzum Warhammer je prirodzene atraktívne a dokáže vykúzliť nádhernú atmosféru i zapamätania hodné scenérie, ktoré mám zaryté v mozgu doteraz. Lenže ani to nestačí. Nie v tomto žánri.
A určite nie v dobe, keď máte k dispozícii nové DOOM tituly, nedávne Halo Infinite, prípadne iné first person strieľačky, ktoré väčšinu nutných žánrových súčastí spracúvajú podstatne lepšie i zábavnejšie. Ak je pritom v akčnej FPS hre samotný gunplay (inými slovami jadro hrateľnosti) „iba“ mierne nadpriemerný, ani tie najopulentnejšie grafické, príbehové alebo atmosférické doplnky hru jednoducho nevytiahnu do kvalitatívnych výšin. A síce to bude znieť tvrdo, neodpustím si jednu pomerne kritickú poznámku. Ono totiž aj takmer dvadsaťročný druhý Half-Life je v akomkoľvek aspekte lepší než dnes preberaná Necromunda. A to o niečom svedčí.
Misia splnená
Netvrdím, že ide o obrovský prepadák, no súčasne si stojím za tým, že ak by univerzum dostalo pod krídla iné štúdio (pokojne aj vývojári z Arkane, ktorí minulý rok priniesli konceptuálne zaujímavý Deathloop), výsledok by bol diametrálne odlišný. Taktiež na to upozorňujem z jedného prostého dôvodu – v prítomnom svete vidím veľký potenciál. A ten by si zaslúžil prvotriedne spracovanie, ktoré už roky dostávajú Warhammer stratégie. Ostatne, aj kooperačné Vermintide hry sú vo svojom žánri skvelé a ponúkajú hráčom dynamický zážitok v kvalitnom audiovizuálnom balíčku.
Necromunda: Hired Gun je v istom zmysle také herné béčko (alebo AA projekt ak chcete), ktoré nemá žiadne výraznejšie ambície, čo už samotná recenzia spomínala vyššie. Ak máte radi univerzum Warhammer, dajte projektu šancu. Počkajte si však aspoň na päťdesiat percentné cenové zvýhodnenie (aj nedáva Steam zľava k lunárnemu novému roku stála za úvahu, no osobne vám odporúčam ešte počkať). V prípade, že holdujete FPS žánru, hraním nič nestratíte, nedúfajte ale v prevratný výsledok. Ten tu, nanešťastie, nenájdete.
Akčná záležitosť tak odchádza s mierne nadpriemernou známkou 6/10. Úplným záverom dodám len to, že ide o zabudnuteľného žánrového zástupcu, ktorý (aj s ohľadom na časový odstup recenzie) nemal šancu výraznejšie uspieť, keďže ide v zásade o obyčajnú strieľačku s peknými prostrediami a solídnym dizajnom. A to je, predsa len, v dnešných časoch už trochu málo. Koniec koncov, počas hrania som sa nestretol so žiadnym prevratným nápadom, ktorý by ma prekvapil alebo takpovediac zdvihol zo stoličky.
