Otec RECENZIA
Otec RECENZIA – Otec je rovnomennou adaptáciou francúzskej divadelnej hry Floriana Zellera, ktorý sa postaral aj o jej filmové spracovanie. Zeller si vedel predstaviť anglickú verziu svojho diela len s jediným hercom – Anthony Hopkinsom. Bez jeho účasti by film natočil radšej vo Francúzsku. Hopkins s účasťou vo filme našťastie súhlasil, čo sa mu mimoriadne vyplatilo. Film zožal vo svete obrovský úspech.
Dôkazom je šesť nominácií na Oscara, z čoho dva premenil na výhru – najlepší herec v hlavnej úlohe a najlepší adaptovaný scenár. Po boku Anthonyho Hopkinsa sa v tejto famóznej dráme objavili Olivia Colman, Mark Gatiss, Olivia Williams, Imogen Poots a Rufus Sewell. Scenár napísal spolu so Zellerom Christopher Hampton. Sú pozitívne ohlasy o tejto na prvý pohľad nenápadnej a komornej dráme oprávnené, a skutočne ide o jeden z najlepších filmov roka?
Uväznený vo svojej mysli
Anthony je svojský, 80-ročný Londýnčan, ktorý trpí Alzheimerovou chorobou. Žijúci so svojou dcérou Anne, od seba odháňa jednu opatrovateľku za druhou. Anthony verí, že sa o seba dokáže postarať sám a prehnaná opatera je výsledkom zbytočných starostí jeho dcéry. Avšak situácia sa rýchlo zmení, keď mu Anne oznámi, že sa bude so svojim novým priateľom sťahovať do Paríža.
Nahnevaný a opustený, musí nájsť spôsob, ako zvládnuť túto ťažkú diagnózu sám. Každým dňom stráca čoraz viac kontakt s realitou. Minulosť a súčasnosť sa začínajú prelínať a v jeho byte sa objavujú záhadní cudzinci, ktorých motív ostáva neznámy. Kto sú títo ľudia? Kde zmizla jeho mladšia dcéra? Nachádza sa vôbec vo svojom byte? Avšak jedna záhada prevyšuje všetky ostatné. Kde nechal Anthony svoje hodinky?
Rafinovaná skladačka
Otec je komornou drámou, odohrávajúcou sa takmer iba v jednom interiéri, ktorej základné piliere tvorí precízna réžia, premyslený scenár a výborné herecké výkony. Režisér Florian Zeller rozpráva príbeh bez zbytočne prehnaného sentimentu a s dôrazom na detaily. Zeller nás so svojim dielom pozýva rozlúštiť rafinovanú skladačku, ktorej jednotlivé diely postupne nadobúdajú čoraz znepokojujúcejší tvar.
Snímka nám ponúka jedinečný pohľad na človeka trpiaceho Alzheimerovou chorobou. Geniálnym nápadom zo strany tvorcov, bolo použiť jednotlivé príznaky tejto choroby ako rozprávačské prvky, ktoré tvoria základnú formu filmu. Celé dianie sledujeme z perspektívy hlavnej postavy Anthonyho. Jeho zmätenie teda zažívame spolu s ním. Rovnako ako Anthony, ani my nepoznáme odpovede na záhadné udalosti, ktoré sa okolo neho odohrávajú.
Tento spôsob rozprávania nám skutočne originálnym spôsobom akosi simuluje hrôzostrašný stav, v ktorom sa hlavná postava nachádza. Aspekty ako mätúca hra s časom a postavami, ktoré prichádzajú a odchádzajú, vytvárajú nepretržitý zdroj napätia. Koncept „nedôveryhodného rozprávača“ je jednoducho využitý naplno. Film je občas až na hranici veľmi artového hororu.
Malý film, veľké emócie
A to všetko v interiéri jedného bytu – koniec koncov ide o adaptáciu divadelnej hry. Po audiovizálnej stránke ide o spoľahlivý štandard, ktorý ničím neurazí. Otec je natočený možno až príliš obyčajne, filmu trochu chýba originálnejšie vizuálne poňatie. Takto to pôsobí dosť divadelne. Práve filmové spracovanie tohto príbehu otvorilo možnosti pre vizuálne rozprávanie, ktoré nebolo úplne využité.
Všetky herecké výkony sú absolútne fantastické. Najmä Anthony Hopkins tu predvádza jeden z najlepších hereckých výkonov svojej kariéry. V jednej scéne vás rozosmeje, v tej druhej vzápätí na to rozplače. A to všetko veľmi prirodzeným a civilným spôsobom. Oscar bol rozhodne zaslúžený. Olivia Colman v roli jeho dcéry Anne je taktiež výborná. A aj keď jej postava nie je tak expresívna, celý film s ňou ako diváci cítime.
Aj keď je Otec veľmi unikátnym filmom, nie každému musí sadnúť. Film v podstate nemá celistvý príbeh. Na veľa otázok ani nedostaneme odpovede, čo sedí s myšlienkou filmu, avšak z toho môže vyplývať pre niektorých divákov potenciálny problém. Nedostanú príbeh, ktorého by sa mohli chytiť. Otec je skôr „zážitkový“ film, ktorý nám prostredníctvom svojej originálnej formy umožní prežiť desivý psychologický stav, v ktorom sa hlavná postava nachádza.
Otec RECENZIA – Zhrnutie
Otec je viac ako len radovou oscarovov drámou. Spôsob, akým tvorcovia rozprávajú príbeh a celková forma filmu postavená na psychologickej chorobe hlavnej postavy, je skutočne unikátna a hodná rozsiahlejšej analýzy. Pridajme k tomu ešte herecký koncert Anthonyho Hopkinsa a jeden z filmov roka je na svete. Avšak aj napriek týmto superlatívom bude Otec pre niektorých divákov možno až príliš experimentálny. 9/10.
