Vojnové filmy
Vojnové filmy tu vždy boli a vždy tu aj budú, pretože skôr či neskôr vojna príde a nikto jej nezabráni. Každý jeden z týchto 11 filmov, ktoré som si vybral, je naozaj skvelý a nezáleží na tom v akom poradí sú zoradené, pretože ani jeden z nich nie je o nič horší, ako ten druhý. No zároveň aj všetky z tých to filmov sú zlé, pretože vznikli ako reakcia na niečo zlé – na vojnu. A to je celkom dostačujúci dôvod pozrieť si vojnový film a pochopiť, čo sa to sakra so svetom deje a vždy dialo.
Wings (1927)
Réžia: William Wellman | Herecké obsadenie: Clara Browesová, Buddy Rogersm Richard Arkeb, Jobyna Ralstonová, Gary Cooper | Scenár: Hope Loringová, Louis D. Lighton, podľa námetu Johna Monka Saundersa | Kamera: Harry Perry
Dvaja kamaráti Jack Powell a David Armstrong súperia o to isté dievča, Sylviu Lewisovú. Mary Prestonová je obyčajné, milé dievča, ktorému sa páči Powell. Keď sa po vstupe USA do prvej svetovej vojny pridajú k letectvu, Mary sa prihlási ako sanitárka na francúzsky front. Po sérii vzdušných útokov sa obaja mladí piloti zbavení ilúzií idú zabaviť do Paríža, kde sa ešte pred návratom do boja opäť stretávajú s Mary.
Wings bol prvý film v histórii, ktorý získala Oscara za najlepší film a zároveň je to jediný nemý film, ktorému sa tejto pocty dostalo. Venovaný je „mladým bojovníkom na nebi, ktorých krídla sa nad nami navždy zatvorili“. Vďaka skvelej vizuálnej kvalite a impozantným bojom vo vzduchu, ktoré vyvažuje nežný ľúbostný trojuholník, je to jeden z najlepších leteckých filmov v histórii. Wellman bol v 1. svetovej vojne pilotom elitných leteckých jednotiek Lafayette vo Francúzsku (získal mnohé vyznamenania), neskôr pracoval ako kaskadér a vďaka týmto skúsenostiam dosiahol autentické, dych vyrážajúce vzdušné sekvencie bez použitia akýchkoľvek filmových trikov. Podarilo sa mi to vďaka kamerám upevneným na prednú časť lietadla, pričom keď herci vzlietli spolu s pilotom, ten sa uhol presne v momente, keď zaujali tú správnu hrdinskú pózu. Film bol nakrútený v spolupráci s americkou vládou, ktorá poskytla tisíce vojakov, stovky lietadiel a pilotov.
Život a smrť plukovníka Blimpa (1943)
Réžia: Miechael Powell, Emeric Pressburger | Herecké obsadenie: Roger Livesey, Anton Walbrook, Deborah Kerrová, Roland Culver | Scenár: Michael Powell, Emeric Pressburger, podľa postavy z animovaného príbehu Davida Lowa | Kamera: Georges Périnal
Film zachytáva štyridsať rokov zo života klasického britského dôstojníka Cliva Wynna-Candyho počas búrskej vojny, 1. a začiatku 2. svetovej vojny. Je predstaviteľom starej školy, ktorá si myslí, že každý boj môže vyhrať so cťou a džentlmenským konaním. Po celý čas sa priatelí s „dobrým“ nemeckým dôstojníkom, s ktorým sa v roku 1902 stretol v súboji v Berlíne. Až tento starý priateľ mu ukáže, ako veľmi sa pravidlá hry zmenili, keď sa bojuje proti nacistom.
Winston Churchill zakázal, aby sa tento film dostal z krajiny, pretože podľa neho podával zlý obraz o britských vojakoch a tiež nezvyčajne na tú dobu zdôrazňoval anglo-germánske priateľstvo. No Michael Powell a Emeric Pressburger sa v postave generála Candyho (vtipne a presvedčivo ho zahral Roger Livesey, pričom proces jeho starnutia je sám osebe majstrovským dielom) snažili obsiahnuť dvojznačnosť britskej povahy. Bol to prvý film v technikolore z dielne tejto brilantnej autorsko-režisérskej dvojice a je to skvostné dielo. Mladučká Deborah Kerrová si zahrala tri úlohy v troch rôznych obdobiach a stala sa stelesnením Candyho predstavy o ženskom pôvabe.
Presne o dvanástej (1949)
Réžia: Henry King | Herecké obsadenie: Gregory Peck, Dean Jagger, Hugh Marlowe, Gary Merrill, Millard Mitchell | Scenár: Sy Bartlett, Beirne Lay Jr., podľa ich vlastného románu | Kamera: Leon Shamroy
Druhá svetová vojna vrcholí a americká bombardovacia letka v Anglicku je demoralizovaná početnými stratami v nebezpečných náletoch na Nemecko. Brigádny generál Frank Savage prevezme velenie od plukovníka Keitha Davenporta. Ten bol medzi vojakmi populárny, no z pozície ho odvolali, pretože -zhrozený z počtu obetí- sa nedokázal odosobniť od pilotov, ktorých vysielal na bombardovanie Nemecka. Davenport a ďalší dôstojníci začnú pochybovať o účinnosti denného bombardovania konkrétnych cieľov, ktoré bolo ešte stále vo fáze experimentu. Piloti s nevôľou vnímajú nového muža, ktorý je autoritatívny a udržiava si odstup, no postupne sa láme pod tlakom zodpovednosti z velenia. Ako však pokračujú ich nebezpečné nálety na Nemecko, vzniká medzi vojakmi a ich novým veliteľom vzájomný rešpekt a obdiv, a ten, ktorý sa kedysi cítil ako votrelec, cíti, že je súčasťou rodiny.
Jeden z najlepších filmov o nátlaku, ktorý vojna kladie na najvyššie velenie. Antihrdinské, realistické spracovanie vojny bolo tak skoro po skutočných udalostiach nezvyčajné. Vzdušné sekvencie sú strhujúce, no napätie sa stupňuje najmä na zemi. Popri skvelom výkone Gregoryho Pecka je film nádhernou ukážkou kolektívneho herectva. Vrcholom je scéna, v ktorej generál trpezlivo čaká na návrat svojich mužov na základňu, pričom si bolestivo uvedomuje, že sa už možno nevrátia. Je to jedna z najkrehkejších a pritom citovo najvypätejších scén z filmových drám 2. svetovej vojny.
Apokalypsa (1979)
Réžia: Francis Ford Coppola | Herecké obsadenie: Marlon Brando, Martin Sheen, Robert Duvall, Fred Forrest, Sam Bottoms, Albert Hall, Dennis Hooper, Larry Fishburne | Scenár: John Milius, Francis Ford Coppola, voľne podľa románu Josepha Conrada Srdce Temnoty | Kamera: Vittorio Storaro
Hlavnou postavou počinu voľne natočeného na motívy diela Josepha Conrada Srdce Temnoty je kapitán Willard, špeciálny agent vyslaný do Kambodže, aby zabil odpadlíka americkej špeciálnej jednotky Zelené barety, plukovníka Kurtza, ktorý sa pred domorodcami hrá na boha. Willard dostáva hliadkovací čln aj s posádkou, ktorá pozostáva zo Šéfa a troch ľahkomyseľných mladíkov. Na ceste ich istý čas sprevádza aj jednotka vzdušnej letky pod vedením plukovníka Kilgora, horlivého veliteľa, ktorý z helikoptéry zbombarduje dedinu. Po surreralistickej prehliadke „zajačikov“ z Playboya a chaotickej bitke na moste s príslušníkmi Vietkongu sa Willard dostáva do Kurtzovho kráľovstva. Posádku víta šialený fotoreportér a Willard začne pochybovať o príkaze zbaviť sa plukovníka velenia.
Náročné nakrúcanie vo filipínskej džungli je takmer také slávne, ako sám film a viedlo k obrovskému nárastu rozpočtu, ako aj fyzickým a psychických zrúteniam. Apokalypsa útočí na zmysly pozoruhodnými scénami. Coppola určite dosiahol svoj cieľ vyvolať v divákoch pocit hrôzy, šialenstva, zmyselnosti a morálnej dilemy vojny vo Vietname. Úvodná scéna dokonale ilustruje Coppolovské skĺbenie zvuku a obrazu pomocou prelínačky z vrtule helikoptéry na stropný elektrický ventilátor nad Willardom. Brilantná kamera, strih i zvuková stopa urobili z bombardovania dediny za tónov Wagnerovej hudby jednu z najslávnejších scén v histórii filmu. Po vyhubení dediny sa Duvall zaskvie pamätnou vetou: „Milujem vôňu napalmu hneď zrána“. V auguste 2001 bola uvedená zreštaurovaná a zmodernizovaná verzia filmu z roku 1979, Apokalypsa Redux, vrátane predtým nezverejneného 49-minútového materiálu, zlepšení v technikolore a šesťkanálovej zvukovej stopy.
Kam orly nelietajú (1968)
Réžia: Brian G. Hutton | Herecké obsadenie: Clint Eastwood, Richard Burton, Mary Urivá, Michael Horden, Anton Diffring | Scenár: Alistair MacLean, podľa vlastného románu | Kamera: Arthur Ibbetson
V roku 1944 britský agent major John Smith velí skupine šiestich spojeneckých vojakov, ktorí majú za úlohu zachrániť amerického generála zo zdanlivo nedobytnej nemeckej pevnosti vysoko v bavorských Alpách. Generála, ktorý má údajne pri sebe plány Spojencov na inváziu do Francúzska, treba vyslobodiť skôr, než sa plány dostanú do rúk nepriateľom. Smithovi pomáha americký poručík Morris Schaffer, tvrdý vojak s celým radom smrteľných zbraní. Postupne, ako prenikajú do pevnosti a musia čeliť nekonečnému zástupu nemeckých vojakov vychádza najavo, že vo svojich radoch majú dvojitých aj trojitých agentov.
Kam orly nelietajú má všetky prvky napínavého vojenského dobrodružstva, ktoré skvele využíva veľkolepé vysokohorské prostredie Álp na také scény, ako strhujúca bitka na streche lanovky. Podrobná charakterizácia postáv ani nie je potrebná, hoci medzi Richardom Burtonom a Clintom Eastwoodom to občas poriadne iskrí a svojou prítomnosťou film okoreňuje aj najzákernejší nacista filmovej histórie, uškŕňajúci sa Anton Diffring.
Olovená vesta (1987)
Réžia: Stanley Kubrick | Herecké obsadenie: Matthew Modine, R. Lee Ermey, Arliss Howard, Vince D’Onofrio, Adam Baldwin | Scenár: Stanley Kubricku, Michael Herr a Gustav Hasford, podľa románu Gustava Hasforda The Short Timers | Kamera: Douglas Milsome
Film sa začína na ostrove Parris v Južnej Karolíne cvičením nováčikov čaty. Seržant Hartman, hlavný inštruktor výcviku, si vyberie niekoľko nováčikov a dá im prezývky: duchaplný a sarkastický Srandista, skutočný námorník Kovboj, ktorý robí všetko podľa pravidiel a pochabý tlsťoch Gomer Pyle. Po výcviku odchádzajú noví námorníci do Vietnamu. V boji Kovboja zastrelí ostreľovač, ktorým, ako námorníci zistia, je mladá Vietnamka. Srandista, teraz už vojenský novinár, ju zastrelí.
Predposledný film Stanleyho Kubricka je cynickým, neľútostným a často štylizovaným pohľadom na vojnu vo Vietname, ktorý v prvej polovici odhaľuje ritualizované ponižovanie mužov v mene vlastenectva a v druhej zasa hrôzostrašné dôsledky toho istého vlastenectva. Pri zobrazení výcviku zachádza tento film ďalej, než ktorýkoľvek jeho predchodca odhalením sadistickej brutálnosti tréningu, tu zosobnenej seržantom Hartmanom (skvele ho stvárnil skutočný inštruktor výcviku R. Lee Ermey). Úžasných scén je tu neúrekom: úvodná scéna, keď nováčikom holia hlavy; tvrdé zoznámenie s Hartmanom; Pyle, ktorého brutálne zbijú jeho spolubojovníci či zvučka z Mickey Mousa v závere filmu. Niekde na polceste medzi realizmom Čaty a surrealizmom Apokalypsy sa filmu podarilo zosobniť vojnu priblížením osudov jednotlivých vojakov. Keď sa Srandistu spýtali, prečo šiel do Vietnamu, jeho odpoveď vystihla ironický prístup k vojne: „Chcel som stretnúť zaujímavých a podnetných ľudí zo starobylej kultúry – a zabiť ich.“
Dobré ráno, Vietnam (1987)
Réžia: Barry Levinson | Herecké obsadenie: Robin Williams, Forest Whitaker, Tung Thanh Tran, J. T. Walsh, Robert Wuhl, Bruno Kirby | Scenár: Mitch Markovich | Kamera: Peter Sova
Adrian Cronauer je letec a diskdžokej, ktorého v roku 1965 prevelia z Kréty do Saigonu, aby tam zabavil vojakov a zdvihol im morálku. Jeho ranné vysielanie na vlnách armádneho rozhlasu je vtipnou zmesou škandalóznych komických výstupov, kontroverzného politického humoru a hlasného rocku. Zatiaľčo mnohí vítajú tento závan sviežeho vzduchu, jeho nadriadených – vrátane prísneho poručíka a škrobného seržanta – rozzúri jeho nekonvenčné a nepredvídateľné správanie.
Film inšpirovaný príbehom jedného diskdžokeja americkej armády bol – ak nerátame M.A.S.H., ktorý sa navonok odohrával počas vojny v Kórei – prvou komédiou o vojne vo Vietname a jedným z prvých filmov, ktoré Vietnamcov vykreslili ako skutočných ľudí. Robin Williams tu prakticky zahral virtuózne komické sólo za mixážnym pultom. Táto časť filmu, zväčša improvizovaná, je aj najslávnejšia, no snímka zachytáva i napätie a nedorozumenia vo vojne. Adrianovo prenasledovanie krásneho vietnamského dievčaťa a priateľstvo s jej bratom ho postupne dostanú do konfliktu s tými, ktorí vo všetkých Vietnamcoch vidia nepriateľov.
Peklo v Pacifiku (1968)
Réžia: John Boorman | Herecké obsadenie: Lee Marvin, Toširo Mifune | Scenár: Alexander Jasobs, Eric Bercovici | Kamera: Conrad Hall
Film odohrávajúci sa v Pacifiku v roku 1944 sa sústredí na dvoch vojakov uviaznutých na nehostinnom ostrove. Japonský námorný dôstojník a americký námorný pilot sa najprv opatrne navzájom sledujú a je veľavravné, že keď sa im naskytne príležitosť, ani jeden toho druhého nezabije. Japoncovi sa v jednej chvíli podarí Američana chytiť, ten však ujde, neskôr sa vráti a svojho protivníka zviaže. Nakoniec ho pustí, pretože si obaja uvedomia, že to nikam nevedie. Dôjde medzi nimi k zmieru, hoci nerozumejú jazyku toho druhého. Veľmi rýchlo si totiž uvedomia, že spolupráca môže urýchliť ich odchod a zvýšiť šance na prežitie.
V tomto prakticky nemom filme sa Boorman vracia k svojej obľúbenej téme „človek verzus príroda“, ktorá sa tu javí ako žiadosť o ľudskú spolupatričnosť. Marvin ponúka psychologickú komplexnosť, zriedkavú v iných jeho filmoch, zatiaľ čo Mifune zosobňuje fyzickú dynamiku, ktorá mu priniesla slávu vo filmoch Akiru Kurosawu. Obaja herci sa navzájom veľmi rešpektovali, pričom pre Marvina bol Mifune „asi ten najodvážnejší a najčestnejší kus talentu na celom sprostom svete“. Podľa Marvinovej vdovy „z osobného hľadiska bolo zo všetkých filmov jeho kariéry Peklo v Pacifiku pre neho najdôležitejšie. V ňom znova zažíval, skúmal a riešil svoje pocity z vojny a výsledok preniesol na plátno“. Kamera Conrada Halla dokonale zachytila impozantnú krásu mikronézskych ostrovov, kde sa film nakrúcal. Dráma nepriateľov, ktorí sú donútení spolupracovať, je silnou výpoveďou.
Pán Roberts (1955)
Réžia: John Ford, Mervyn LeRoy, Joshua Logan | Herecké obsadenie: Henry Fonda, James Cagney, William Powell, Jack Lemmon, Nick Adams | Scenár: Joshua Logan a Frank S. Nugent, podľa Loganovej hry a románu Thomasa Heggena | Kamera: Winton G. Hoch
Sympatický plukovník Roberts – zodpovedný za náklad na malej americkej zásobovacej lodi Reluctant, ktorá sa počas 2. svetovej vojny plaví kdesi v Tichomorí sa obáva, že vojna sa skončí skôr, než z nej niečo stihne zažiť. Roberts sa snaží tlmiť reakcie ťažko skúšanej posádky vrátane prefíkaného a lenivého chvastúňa, podporučíka Pulvera a životom unaveného doktora na machinácie ich tyranského kapitána. Potom, čo posádka po sebe na pobreží zanechá spúšť, na ňu kapitán uvalí ešte prísnejší pracovný režim. Roberts to už nevydrží a pomstí sa na nenávidenom symbole kapitánovej autority – palme, ktorú si kapitán stráži ako oko v hlave. Aj podporučík Pulver nájde odvahu postaviť sa kapitánovi na odpor.
Pri nakrúcaní sa za kamerou odohrávala dráma, keď potom, čo sa John Ford a Henry Fonda nepohodli, Ford odstúpil od filmu. Paradoxom je, že Jack Warner chcel Marlona Branda alebo Williama Holdena, ale Ford si presadil Fondu, ktorý si tu zopakoval svoju úlohu z Broadway. Film sa stal obrovským hitom u divákov aj kritikov najmä vďaka štipľavému scenáru a skvelým hereckým výkonom Fondu, ktorý sa na plátno vrátil po siedmich rokoch, Cagneyho v jednej z jeho najnesympatickejších úloh, Powella, pre ktorého to bola filmová rozlúčka a Lemmona, ktorého Oscarom ovenčená rola spečatila typ postavy, ktorý sa neskôr pre neho stal charakteristický. Hoci vo filme nepadne ani len jeden výstrel, je silnou výpoveďou o mužoch vo vojne.
Kruté more (1953)
Réžia: Charles Frend | Herecké obsadenie: Jack Hawkins, Donald Sinden, Denholm Elliott, Stanley Baker, Virginia McKennová | Scenár: Eric Ambler, podľa románu Nicholasa Monsarrata | Kamera: Gordon Dines
Príbeh sleduje osudy korvety britského kráľovského námorníctva Compass Rose a jej kapitána, ktorý z neskúsenej posádky urobí účinnú a disciplinovanú bojovú jednotku, od temných dní pred Dunkirkom až po konečné víťazstvo. Krátko po vypuknutí 2. svetovej vojny odchádza Compass Rose pod velením kapitána Ericsona z prístavu na trojtýždňový výcvik na mori pre neskúsenú posádku. Búrky, ktoré šľahajú ich loď, sú pre nich krst ohňom. Neskôr narazia na nemeckú ponorku. V zúriacej vojne sa lodi a posádke podarí, aj keď za cenu mnohých životov, poraziť ponorkovú hrozbu.
Osem rokov po skončení 2. svetovej vojny preniesli štúdiá Ealing Michaela Balcona bestseller Nicholasa Monsarrata na plátno a odštartovali tak kariéru Donalda Sindera, Denholma Elliotta a Virginie McKennovej. Jack Hawkins sa vďaka filmu zaradil medzi filmové hviezdy. Scenár sa nebojí ukázať nezmyselnosť vojny a prízvukuje citovú aj psychickú traumu, ktorú vojna spôsobuje: niektorí vojaci začnú piť, jeden sa nervovo zrúti, ďalší označí kapitána za krvavého vraha a sám Ericson sa neubráni slzám, keď jeho rozhodnutie potopiť ponorku vedie k úmrtiam jeho vojakov. Film je vlastne nezyčajnou reakciou na zvyčajné stoické hrdinstvo britských vojnových filmov a vynikajúcou ukážkou dokumentárneho štýlu, ktorý vymyslenému príbehu dodáva autentickosť.
Bonus: Delá z Navarone (1961)
Réžia: J. Lee Thompson | Herecké obsadenie: Gregory Peck, David Niven, Stanley Baker, Anthony Quinn, Anthony Quayle, Irene Papasová, Gia Scalová | Scenár: Carl Foreman, podľa románu Alistaira MacLeana | Kamera: Oswald Morris
Britská rozviedka vytvorí skupinu spojeneckých a gréckych vojakov so špeciálnymi bojovými schopnosťami v snahe dosiahnuť nemožné – zničiť zdanlivo nezničiteľné kanóny nemeckého delostrelectva ukryté hlboko v skalách gréckeho ostrova Navarone. Šesťčlenné komando pozostáva z horolezca kapitána Malloryho, experta na výbušniny desiatnika Millera, príslušníka gréckeho odboja Andreu Stavrosa, britského majora Franklina, mladého ostreľovača Pappadimosa a neľútostného zabijaka poddôstojníka Browna. Po ceste sa k nim pridá Pappadimosova staršia sestra Maria, ktorá je na čele odboja, a krásna Grékyňa Anna, ktorú údajne Nemci mučili. Hoci ich zajmú, podarí sa im utiecť a v ukradnutých nacistických uniformách sa nakoniec dostanú do mesta v Navarone, aby tam splnili svoje poslanie.
V divokom dobrodružstve, ktoré sa z veľkej časti nakrúcalo na ostrove Rodos v Egejskom mori nechýbajú krvavé strely, obrovská prívalová vlna a hrdinovia šplhajúci po zradných útesoch. Vďaka nim sa film stal obrovským kasovým trhákom a stále je jedným z najlepších vo svojom žánri. Obraz bol silnejší než slová, no i scenár Carla Foremana veľa prezradil o lojalite či motívoch rôznych postáv v podaní skvelých hercov na čele s Nivenom, ktorý zažiaril ako cynický a zbabelý člen komanda.
