Keď sa dostanete do problému, zavoláte právnikovi. Keď sa ale dostanete do super problému, zavoláte jej. She-Hulk, sesternica známeho hrdinu Hulka, je síce obrovská a zelená, no milá a nápomocná hrdinka, ktorá chce mať aspoň na Vianoce pokoj. To sa jej nepodarí, keďže musí riešiť prípad, ktorý je pre ňu veľmi osobný. Pozrite sa s nami na jej predvianočnú historku, v ktorej sa z našej hrdinky stáva She-Hulk: Vianočná právnička.
Nikdy sa neobráť chrbtom k rodine
Zdravím. Moje meno je Jennifer Walters. Ale vy ma skôr budete poznať pod menom She-Hulk. Áno, z toho seriálu, čo nedávno vyšiel. Žiaden úspech, uf, ale na rozdiel od Wonga mám aspoň svoj vlastný projekt, nemusím zavadzať v iných. No nič, späť ku mne. Dve základné informácie. Prvá, keď sa k vám, milí čitatelia, budem prihovárať, bude to tučným, vyboldovaným písmom (takto!). Len aby ste neboli zmätení. A druhá, neuveríte, čo práve musím riešiť. Pár dní do Vianoc, darčeky nenakúpené, Bruce je kto vie kde a keď nebude na rodinnej večeri, tak prúser. A do toho môj ďalší bratranec, Ched, niekoho zabil. Arghh, to zas budú Vianoce. Tak sa na to poďme pozrieť.
Zhlboka som sa nadýchla, silnejšie, ako som mala v úmysle, som zatvorila spis, ktorý som mala práve na stole, a urobila som si do stola pod spisom preliačinu. Nahnevane som zavrčala.
„Čože to urobil?!“
„Váš bratranec za-zabil Santu, madam She-Hulk,“ zopakoval policajt roztraseným hlasom, zrejme mal zo mňa strach. Šlo o nízkeho muža bielej pleti s prenikavými očami, krátkymi bielymi vlasmi a neveľkým strniskom, ktorého vždy predbiehalo veľké pivné brucho. Mal už tesne pred dôchodkom a bolo jasné, že ak by tu nemusel byť, nebol by tu. Jeho partnerom bol naopak mladý, asi tridsaťročný muž tmavej pleti s krátkymi, tmavými vlasmi a čerstvo oholenou tvárou, avšak o hlavu až dve vyšší ako jeho starší kolega. Stál pokojne a s rešpektom ma sledoval.
„Prečo by Bruce, hoc aj ako Hulk, zabíjal Santa Clausa? A dá sa to vôbec? Pokiaľ viem, Santa je jedným z najmocnejších, ak nie najmocnejší mutant na svete. Takže to nie je možné!“
„Ach, prepáčte, moja chyba. Myslel som vášho druhého bratranca, pána Cheda. A teda… nezabil SANTU, ale Santu, teda nejakého pána, ktorý vyberal peniaze pre charitu a bol za neho prezlečený,“ povedal dôstojník Reynolds (skoro ako Ryan, až na to, že nie) a po tvári mu stekal pot.
„Aha, nuž to dáva o niečo väčší zmysel. Ale aj tak?! Ani Ched nie je zabijak,“ nahnevane som zavrčala, no potom som sa zhlboka nadýchla a upokojila som sa. „Prepáčte, páni policajti, len ma to… zaskočilo. Ched nebol nikdy… násilný. Ďakujem za informáciu, idem s vami hneď na policajnú stanicu.“
Vzala som si svoju tašku, zatvorila som dvere na kancelárii a spolu s policajtom Reynoldsom a policajtom Stoneom (prečítala som si to na jeho uniforme, nebola som v nálade pýtať sa ho na to) sme zišli dole k ich autu. Len tak tak som sa zmestila na zadné sedadlá. Cesta prebiehala zo začiatku v tichosti, až kým sa po prvýkrát neozval policajt Stone.
„Plánujete ho obhajovať, slečna?“
Prestala som hľadieť von z okna na oneskorencov, ktorí bežali do práce, na vianočnú výzdobu v meste, v ktorom aj tak celý rok bolo teplo, či na ľudí, ktorí proti niečomu protestovali, a pozrela som sa smerom na miesto spolujazdca.
„Áno, pán Stone. Prečo by som nemala?“
„Nuž, asi by som vám o tom nemal zatiaľ nič vravieť, kým nie sme na stanici, ale ide o dosť seriózny zločin. Všetko svedčí o tom, že to spravil váš bratranec. Nepôjde o konflikt záujmov?“
Na chvíľu vo mne vzkypel hnev a chcela som mu odvrknúť niečo sarkastické, no potom som si uvedomila, že má pravdu. Ak je to naozaj také závažné, ako hovoria, možno nakoniec naozaj bude lepšie, ak za seba nájde lepšiu náhradu.
„Uvidíme, pán Stone.“
Zvyšok cesty už prebiehal v tichosti, rovnako aj cesta cez policajnú stanicu. Bola som tam už niekoľkokrát, no nikdy som z toho nemala taký hnusný pocit v žalúdku (teda raz som taký mala, ale za to mohlo vietnamské jedlo, nie môj tupý bratranec). Zatiaľ čo Reynolds šiel uvedomiť šéfku o tom, že som tam, Stone si ma zobral bokom a vysvetlil mi, čo sa stalo.
„Včera v noci bol zavraždený Francis Keene, 73-ročný vojnový veterán vojny vo Vietname, ktorý neskôr vlastnil malú rybársku spoločnosť Marinox. Pred pár rokmi zbankrotoval a odvtedy žil len z dôchodku a z príležitostných prác. Momentálne pracoval ako Santa Claus pre hotel charitu hotela Westin Bonaventure. Včera večer, okolo desiatej, sa zbalil, ako pár dní predtým, odišiel do garáži po auto a tam ho už mŕtveho okolo polnoci našiel podnikateľ z Las Vegas, ktorý sa práve prišiel ubytovať. Za smrť môžu tri bodné rany, dve na okraji plytšie, jedna v strede hlbšia. Predpokladáme, že šlo o jednu zbraň a o jeden vpich. Ku príkladu japonská zbraň sai, ktorá vyzerá ako dýka z dvoma kratšími hrotmi po bokoch a jedným dlhším hrotom uprostred.“
„A ako z toho vyplýva, že túto vraždu spôsobil Ched?“
„Nuž, váš bratranec v hoteli pracoval ako čašník. Až do včerajšieho večera, kedy ho po šichte vyhodili. Svedkovia, konkrétne recepčná a jeden upratovač potvrdili, že Ched vyšiel z kuchyne nahnevaný. Naša obeť si Cheda všimla a keď ho poprosila o pár drobných, váš bratranec sa na neho dosť vykričal.“
„Máte to aj na kamerách?“
„Nie úplne. Kamery totiž snímajú len recepciu, vchod do baru v hoteli a samotný vchod do hotela. Úsek, kde ale stál Keene, a teda neďaleko dverí, tam nie je zachytený. Kamery v garáži však zachytili pána Cheda o desiatej hodine a desiatej minúte večer vychádzať s autom von z garáží.“
„Stále nerozumiem, na základe čoho ste môjho bratranca zadržali.“
„Nuž, kamery ďalej zachytávajú Keena, ktorý prišiel do garáží a smeroval k svojmu autu. To však len do 22.24, kedy sa jedna kamera po druhej začali rozbíjať. Myslíme si, že ich niekto zospodu rozbil. Váš bratranec je vášnivým zberateľom japonských zbraní, a má tak nielen potenciálnu zbraň, ale aj motiváciu. Keďže bol vyhodený z práce, potrebuje peniaze, a práve tie Keene mal. A podľa toho, čo odovzdával svojim šéfom každý deň, to zrejme nebolo najmenej. Nahnevaný Ched sa teda mohol vrátiť, keď videl, že muž, ktorý ho prosil o peniaze, má celú kôpku, zatiaľ čo on je od zajtra bez práce, a ako milovník zbraní mohol vytiahnuť nejakú zo svojho auta, porozbíjať kamery a neskôr Keena zabiť a ukradnúť mu peniaze. Kamerové záznamy z okolia nemáme a tak nevieme, čo sa dialo v a pred garážami po tom, ako boli rozbité.“
„To je smiešne, nikdy to pred súdom neobstojí.“
„Je tu ešte jedna vec, slečna Waltersová. Francis Keene nebol iba obyčajný dôchodca. Neviem, či ste si všimli, ale cestou sem sme prechádzali okolo skupiny protestujúcich ľudí. V najbližších dňoch totiž prebehne diskusia medzi americkým kongresom a ľuďmi z morského kráľovstva Lemúrie. Ide o kráľovstvo podobné Atlantíde, avšak na rozdiel od nich žijú v Pacifiku, nie v Atlantiku. Vlastne neďaleko od nás. A Keene s nimi vraj mal dlhé roky dohodu, keď mal ešte svoju rybársku spoločnosť, že oni lovili na jednej strane oceána a on zas na druhej. Lemúria teraz chcela takúto istú dohodu podpísať s Amerikou a on v tom mal byť kľúčový svedok, ktorý by dosvedčil, že naozaj takéto niečo môže fungovať.“
„Čo s tým majú spoločné tí protestujúci?“ spýtala som sa ho už naozaj unavene.
„Nuž, tento zákon by sa týkal hlavne Kalifornie. A ako iste viete, Kalifornčania nemajú v obľube nadľudí, nie to ešte aby s nimi robili dohody. Je len naozaj pár indivíduí, medzi ktoré určite patríte aj vy, ktoré rešpektujú, ale obyvateľov Lemúrie berú ako niekoho, kto sa im chystá obsadiť vodný priestor a zjesť všetky ryby. Jednoducho tu takýchto nechcú.“
Uf, veľa informácii.
„Pán Stone, tak si to zhrňme. Vláda chcela čo najrýchlejšie chytiť vraha kľúčovej osoby, ktorá mala dopomôcť k podpísaniu zmluvy medzi nami a morskými ľuďmi, aby sme predišli zbytočným vojnám o ryby (prísť o kapra na Vianoce by bol zločin). Podľa dostupných dôkazov a výpovedí svedkov to urobil pravdepodobne Ched, pretože má motív, nemá alibi a možno sa u neho nájde aj vražedná zbraň a súdu to bude úplne stačiť na to, aby ho poslal do väzenia, možno aj na doživotie. Vynechala som niečo?“
„Nie. Teda, pri tom, aká dôležitá bola obeť pre osud Ameriky, možno dostane aj trest smrti.“
„Výborne, to mi pomohlo (idiot!). Teraz mi, prosím, doneste kávu a ja sa idem porozprávať s mojím bratrancom.“
„Takže ho budete zastupovať?“
„Nuž, iného právnika tu zatiaľ nevidím, takže si bude musieť vystačiť so mnou.“
Stone odišiel po kávu a ja som na chvíľu zatvorila oči. Verila som, že Ched je nevinný. Bol síce horká hlava, no nikdy by nikomu neublížil. Zhlboka som sa nadýchla a vošla som do vypočúvacej miestnosti, kde čakal Ched. Hlavu mal podopretú rukami, z očí mu tiekli slzy. Tmavé dlhé vlasy mu voľne viseli okolo tváre. Keď počul, že niekto vošiel do miestnosti, pozrel sa hore. Chvíľu mu trvalo zaostriť, no keď sa mu to podarilo a uvidel ma, opäť sa rozplakal.
„Neurobil som to,“ so vzlyknutím povedal a opäť si zaboril tvár do rúk.
„Hej, upokoj sa!“ mierne zvýšeným tónom som pokarhala Cheda a sadla som si oproti nemu na stoličku. „Bude to v poriadku. Len mi musíš vysvetliť, čo sa stalo. Neverím, že si naozaj niekoho zabil.“
Ched ešte chvíľu rumázgal, no potom sa vzchopil, utrel si tvár vreckovkou, ktorú som mu ponúkla, a rozrozprával sa.
„Neviem, či si pamätáš, no pracujem v tom luxusnom hoteli pár blokov odtiaľto. Teda, pracoval som. Do včera som tam robil čašníka, no po šichte, keď som ešte dal do poriadku celú kuchyňu a zamkol som, prišiel ku mne šéf. Neviem prečo, vraj som príliš neporiadny a nespoľahlivý, no jednoducho ma vyhodil. A nedal mi ani poslednú výplatu!“ skríkol Ched nahnevane, potom sa opäť rozplakal. Snažila som sa ho upokojiť, no z amoku sa prebral až potom, čo som ho kopla pod koleno (celkom sa mi uľavilo, musím povedať). Potom pokračoval:
„Samozrejme, bol som nahnevaný, vyšiel som rýchlo z hotela a šiel som do garáži po auto. Naštartoval som ho a išiel som domov. Doma som len rýchlo zjedol studenú pizzu a išiel som spať. Ráno ma zobudilo búchanie na dvere, následne na čo mi do bytu vtrhli policajti, spútali ma a zobrali aj niektoré zbrane z mojej zbierky. A potom ma obvinili z vraždy nejakého Santu, na ktorého som iba v slabej chvíli nakričal!“
Ched sa opäť rozplakal a ja som sa ho už ani nesnažila utíšiť. Začala som rozmýšľať nad tým, čo mi povedal. Pôjde o ťažký prípad, pre ktorý bude potrebné hľadať naozaj poriadne a hlboko. Išlo však o rodinu a tej som sa nemohla otočiť chrbtom.
Rýchlo som povedala Chedovi pár slov o tom, že to dám do poriadku, a že nech nikomu bez môjho súhlasu nič nehovorí. Odišla som z miestnosti a vyhľadala som policajta Stonea, ktorý držal moju kávu.
„Nech sa páči, slečna.“
„Ďakujem. Pán Stone, kedy bude mať Ched súd?“ opýtala som sa ho.
„Nuž, popri tom všetkom, čo sa v meste deje, protesty, prijatie zákona a ešte Vianoce… neviem, no počul som, že to možno bude až po sviatkoch. Ako vravím, je toho veľa.“
„Fajn. Ďakujem. Och, a ak vás to poteší, plánujem nájsť bratrancovi iného právnika. Jeden môj priateľ, je síce z New Yorku, ale verím, že v takomto prípade by bol ochotný priletieť čo najskôr. Ja budem mať totiž kopec práce s tým, aby som našla dôkazy o jeho nevine,“ povedala som a chystala som sa na odchod, no Stone ma zastavil.
„Prepáčte, ale… môžem vám s tým nejako pomôcť?“ opýtal sa ma a aj napriek tomu, že sa snažil pôsobiť vyrovnane a strmo, videla som mu v očiach strach a túžbu. Zamračila som sa.
„Prečo?“
„Viete, ja… si nemyslím, že Ched je nevinný. Všetko tomu totiž nasvedčuje. No taktiež zo skúsenosti viem, že nie všetko je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. A úprimne? Ched nie je práve najchytrejší, a už vôbec nie na takúto premyslenú vraždu. No hlavným dôvodom je to, že… mal som už veľakrát možnosť stať sa detektívom, no všetky moje prípady skončili katastrofou, čo dalo mojim kolegom veľa možností si ma doberať. Potrebujem im… sebe dokázať, že mám na to byť detektívom a že dokážem vyriešiť prípad.“
Pozrela som sa mu do jeho rovnej tváre, ktorá bola bez emócií. Jeho smutné, tmavé oči však hovorili za všetko. Aj napriek tomu, že som toto chcela vyriešiť sama, som mu nemohla povedať nie. Stálo ho veľa síl a pýchy už len sa ma to opýtať.
„Ach, pán Stone. Poďte. Máme pred sebou kopec práce.“
Pokračovanie zajtra
Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný She-Hulk príbeh, navštívte podstránku She-Hulk: Vianočná právnička a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.
Autor: Ondrej Kačkoš
