Sirota: Prvá vražda RECENZIA – Po 13 rokoch sme sa dočkali prequelu k úspešnému hororu Sirota, ktorý sa snažil nadviazať na dejovú linku svojho predchodcu. Opäť sa v ňom stretávame s poriadnou dávkou psycho atmosféry, ale tentokrát to nebude len o tom. Vizuálne spracovanie filmu je síce na lepšej úrovni ako tomu bolo v roku 2009, no to sa už nedá povedať o kvalite scenáru. Tak či onak, v očiach divákov má tento horor/triler tendenciu zabodovať. Ale podarilo sa vraždiacej beštii v tele mladého dievčaťa splniť očakávania? To sa dočítaš v dnešnej recenzii.
Sirota: Prvá vražda RECENZIA
Psychicky narušená žena Leena Klammer bola pre dobro sveta zatvorená v ústave pre duševne chorých pacientov niekde v Estónsku. Dôvod? Mimoriadne inteligentná, promiskuitná Leena je stelesnením zla a disponuje množstvom psychických porúch.
Prequel zachytáva Leenin útek z estónskeho psychiatrického zariadenia, po ktorom sa usadí v Amerike. Tam prijme meno Esther a vydáva sa za nezvestné dieťa Tricie Albrightovej (Julia Stiles) a Allena Albrighta (Rossif Sutherland).
Režisér William Brent Bell svoju úlohu zvládol a pokračovanie si nájde pochopenie u veľkého počtu hororových fanúšikov. To platí aj o druhej polovici filmu, pretože takýto dejový zvrat nikde inde nenájdeš. Minimálne nie v tých filmoch, ktoré nám kinematografia doposiaľ ponúkla v roku 2022.
Nečakaný dejový zvrat, ktorý ťa otočí o 180º
Nebude to len o Isabelle Fuhrman, ktorá rozprúdi film. Svoj zaslúžený priestor dostala aj herečka Julia Stiles a jej úloha matky je niečo, čo si získa tvoje srdce. Nie, nebude to len kvôli jej materinským pudom a starostlivosti. Na zozname má toho oveľa viac a spoločne s Esther si pripravili niekoľko vzrušujúcich prekvapení.
Už menej prekvapujúcim je niekoľko ďalších aspektov dejovej línie, pri ktorých sa budeš chytať za hlavu. Inými slovami, logiku pri takomto filme nehľadaj a radšej sa nechaj unášať jednoduchosťou. Tú našťastie sprevádzajú aj svetlé chvíle a pokiaľ nebudeš čítať medzi riadkami, nič sa nedeje. Nejedná sa totiž o žiadny psychologický klenot, ale slovo „psycho“ je určite namieste.
Film trpí pomerne častými závažnými nedostatkami logického charakteru a často sa stáva, že sa niečo stane naozaj krkolomným spôsobom. Jediným vysvetlením je skutočnosť, že to tak filmári potrebovali. Ak to berieme takto, vidieť v tom logiku. Pretože ak potrebujete odpíliť strom, treba použiť pílu. V tomto filme to funguje trochu inak. Metaforicky by situácia vyzerala nejak takto: Ak chceš odpíliť strom, podľa všetkého ho už niekto odpílil a tebe do neho stačí len drgnúť.
Scenár bol jednoducho napísaný takým spôsobom, aby pokračoval stále smerom dopredu a snaží sa veľmi lacnými dialógmi zakryť nezodpovedané otázky. A ak sa nejaká taká otázka v hlave diváka objaví, veľmi rýchlo zmizne. Prečo? Pretože o pár sekúnd už pravdepodobne niekto zomrie krutým spôsobom a ty nemáš čas sa zamýšľať nad tým, čo bolo.
Prvou vraždou sa to celé len začína
Názov filmu hovorí za všetko: Prvá vražda. Ak by som mal byť korektný, film by som premenoval a dal mu názov Sirota: Veľa vrážd. V pôvodom filme bol len minimálny počet úmrtí, ktoré by sa dali napočítať na jednej ruke. To sa o dvojke povedať nedá.
Pokračovanie nabralo mierne odlišný spád a prvou vraždou sa rozbehne kolotoč nevyspytateľných javov a udalostí, s ktorými si netreba nijak lámať hlavu. No úprimne, niekoľko hláv predsa len zlomených bude. Esther je jednoducho vraždiaca mašina a síce nevyzerá ako mladé dievčatko, 31-ročná žena vie ako na to. Nechýba jej krutosť a maniere zmanipulovať každého v jej okolí.
„Nestarnúca“ Esther vyzerá staršie, ako by mala
V hlavnej úlohe je stále tá istá herečka ako pred trinástimi rokmi, ktorá už jednoducho nevyzerá rovnako ako v roku 2009. Aj keď sa to snažili zakryť ako mohli, v mnohých scénach vyzerá do tváre oveľa staršia, a už nevyzerá ako tá Ester z roku 2009.
Problém je ten, že herečka Isabelle Fuhrman mala v prvom filme len 12 rokov. Dnes je z nej už dospelá 25-ročná žena, ktorá vo filme zastáva ešte mladšiu verziu samej seba. A to sa po 13 rokoch jednoducho nedá. Jej starobu je cítiť a taktiež sa nedá prehliadnuť. Filmári na docielenie mladistvého vzhľadu využili líčenie, šikovne zvolenú perspektívu záberu a dve detské dablérky.
Kvalitou hereckého výkonu však nesklamala. Jej stvárnenie Esther v prvom filme je celkom v súlade s týmto prequelom, od jej prízvuku až po schopnosť zmien od zdanlivo nevinného dieťaťa, ktoré je v skutočnosti psychotická žena. Schopnosť predviesť falošný pocit nevinnosti a zároveň byť schopná vykresliť šikovnosť a múdrosť za hranicami jej rokov je jednoducho úžasné sledovať do poslednej sekundy.
Kamera, strih a hudba sú potešujúce prvky tohto hororu
Ako zakryť chyby v scenári? No predsa dobrou kamerou, trefnými prestrihmi a mrazivou hudbou. Kameranka Karim Hussain nemá na konte zatiaľ žiadny husársky kúsok, ale svoju úlohu vo filme zvládla na výbornú. Pohyby sú plynulé a to isté platí aj o strihoch. Josh Ethier všetko načasoval bravúrne a tak sa nemusíš báť zbytočne veľkého počtu strihov.
Rovnakú kvalitu vidieť aj pri hudobnej stránke filmu. Skladateľ Brett Detar veľmi dobre vie, čo správny horor potrebuje. Dokazujú to aj jeho predošlé skúsenosti s horormi, ako sú Brahms: Chlapec 2, Posadnutá diablom a minuloročný horor Separation. A síce tieto horory nedisponovali kvalitou scenára, hudba bola perfektná. Rovnako ako pri novej Sirote, kde situáciu ohľadom chabého príbehu zachraňuje hnusná, mrazivá a znepokojujúca hudba.
Sirota: Prvá vražda RECENZIA – Zhrnutie
Hororová novinka Sirota: Prvá vražda má svoje muchy. Celkovo však ide o film, ktorý ako triler a horor ponúka všetko potrebné. Prvý film je temnejší a viac inklinuje k hororu. Prequel je skôr krvavým psycho-trilerom, ale to predsa k psychopatickej hlavnej postave patrí.
Osobne si myslím, že Furhman by mohla natočiť ešte jeden film, ale filmové štúdio Paramount by sa malo uistiť, že nenechá fanúšikov čakať ďalšie desaťročie. Z Esther je predsa len po druhom filme z franšízy nová hororová ikona, ktorá si zaslúži posledný rozsudok, nakoľko oba filmy zatiaľ prežila bez vážnejších problémov. Zážitok v kine som prežil aj ja, čím sa v mojich očiach film zaradil medzi nadpriemerné snímky. Ak k tomu pridám nečakaný zvrat, moje finálne hodnotenie je 7/10.
