Najlepší film režisérky Solčanskej alebo len emočný chaos o láske dvoch žien? | Slúžka RECENZIA

Nenechajte si ujsť

Branislav Petrus
Branislav Petrus
Keby mi povieš aby som dobil svet a na výber mi dáš nôž a slovo, vyberiem si slovo. Pretože ak sa ho naučíš správne používať, pochopíš, že práve slovo je tá najsilnejšia zbraň.

Slúžka RECENZIA – Začínala krátkometrážnymi filmami, skúsila si hudobné videoklipy, televízny film a po premiére nového celovečerného kinofilmu má na konte už sedem počinov. Režisérska história Mariany Čengel Solčanskej je naozaj pestrá, rovnako ako bola pestrá aj história našich predkov, ktorých nám táto dobová dráma ukáže z každej stránky.

Po filmoch ako Únos (2017) alebo Sviňa (2020) prišiel naozaj výnimočný kúsok vyobrazujúci romantizmus na pozadí krutej reality. Priepastné rozdiely medzi šľachtou a služobníctvom nemožno ignorovať, čo sa odzrkadľuje na správaní postáv. Tých vo filme našťastie nie je málo a každá z nich prináša deju to svoje – od nefalšovaného humoru až po agresívny teror. A to nie je zďaleka všetko, pretože okrem toho uvidíš aj nevídaný príbeh lásky s pikantnými zábermi.

film Slúžka
Foto: Igor Stančík

Slúžka RECENZIA

Dejovo sa ocitáme pred koncom Rakúsko-Uhorska v období, kedy sa stupňoval chaos a napätie. Územie Česka a Slovenska obývali nemeckí zbohatlíci a do jednej takejto rodiny zavíta aj hlavná hrdinka Anka, ktorá sa narodila ako odsudzovaný bastard.

Skromné dievča z dediny muselo preto opustiť domov a poslali ju pracovať do susedného Česka. Usídlila sa v Prahe vo veľkej vile, kde spozná úplne iný svet, než na aký bola dovtedy zvyknutá: radosť, vášeň a nespútaná láska, ale aj intrigy, smútok a tragédie.

Byrokratický chaos, do ktorého Anka prichádza, by sme mohli pomenovať vikingskou loďou plnou emócií, ktoré na veľké plátna kín „priplávali“ 2. februára 2022 a divákom ukázali, že historické drámy sú v slovenskej kinematografii ostrieľaným kalibrom.

Slúžka
Foto: Igor Stančík

Láska dvoch žien

Film spracovaný podľa knižnej predlohy Slúžka od spisovateľky Hany Lasicovej si ide vlastným smerom. Zatiaľ čo v knihe vidieť lásku medzi ženou a mužom, Solčanská si ideu o Rakúsko-Uhorsku predstavila inak, ale nie nereálne.

Aférka dvoch žien nezačína najlepšie a mladá slečna domu Resi obviní Anku z krádeže brošne. Následne ju vyzve, aby sa celá vyzliekla a tým obe spadnú do takzvaného začarovaného kruhu. V tejto scéne síce nevidieť žiadne sexuálne napätie, ale ukážku moci a nútenej oddanosti, ktorá sa bude neustále stupňovať.

Ich vzťah neskôr prehĺbia, ale s tým prichádzajú aj pochybnosti. Vzájomné puto, ktoré si vytvoria, je len ťažko uveriteľné a jediný problém predstavuje Resin manžel. Hlavný motív filmu tak do značnej miery absentuje a okrem podivnej vášne nevidieť žiadne porozumenie. Hlboké konverzácie postáv preto nečakaj a skôr sa priprav na jednoduchšie dialógy okorenené vtipom, alebo podčiarknuté vážnym výrazom tváre.

Slúžka
Foto: Igor Stančík

Rakúsko-Uhorsko bez cenzúry

Jedným z najväčších pozitív Slúžky je reálnosť záberov. Arogantné správanie nadriadených a patriarchát, ktorý ženám nedovoľoval starať sa do politiky a rozprávať sa o vážnych témach. To dotvára atmosféru vtedajšej spoločnosti, sprevádzanú diskrimináciou a ďalším dôkazom toho, že v 20. storočí to stále ženy nemali ľahké.

Nechýba ani nahota a sexuálne scény, s ktorými film hazarduje od začiatku až po koniec. Na pohlaví totiž záležať nebude, pokiaľ sú na konci všetci spokojní. No nie vždy sa dostaví presne takýto scenár a niektoré postavy so sebou žiaľ nechávajú poriadne zametať.

Zaujať vedia aj tajomstvá nemeckej rodiny alebo samostatné príbehy vedľajších postáv. Faktom však ostáva, že viaceré vedľajšie postavy majú vo filme oveľa väčší priestor ako tie hlavné.

Reč je napríklad o Resi, o ktorej sa toho veľa nedozvieš. Ale od fiktívnej postavy, ktorá nevystupovala ani v knihe a nemá prakticky žiadny význam, sa veľa očakávať nedá. Jej púť naprieč filmom zachraňuje Anka a neskôr ruku do diela pridá nový manžel, ktorý len potvrdzuje krutosť a nespravodlivosť vo vnímaní postavenia mužov a žien.

Slúžka
Foto: Igor Stančík

Cudzojazyčný orchester

Ako som už spomínal, nejedná sa o klasickú slovenskú drámu. Mňa osobne veľmi priťahujú filmy z domácej produkcie, kde cítiť medzinárodný vplyv. Slúžka Lisa, ktorú si zahrala charizmatická Vica Kerekes dej osviežuje maďarčinou, zatiaľ čo Resi v podaní Radky Caldovej počúvateľnou nemčinou.

Karel Dobrý bol zasa vynikajúcim príkladom arogantného zbohatlíka, ktorý jazyky striedal podľa chuti. Rovnako na tom bola aj hlavná hrdinka Anka (Dana Droppová) so slovensko-nemeckým slovníkom.

Medzi hereckým obsadím najviac vynikala skvelá Zuzany Mauréry (Učiteľka), ktorá svojim výkonom zatienila naozaj všetkých. Nielenže predvádzala bravúrne herecké umenie, ale aj skvelé znalosti nemeckého a českého jazyka, ktoré v jej podaní zneli úplne prirodzene. Okrem dvoch ústredných postáv a Mauréry sa do svojej úlohy perfektne vžila aj Aňa Geislerová ako nedocenená slúžka Kristína.

Slúžka
Foto: Igor Stančík

Film európskej kvality

Slovensko vyprodukovalo už hromadu filmov, ale nie každému sa podarí preraziť vo svete. Film Slúžka na to potenciál má, nakoľko vyzobrazuje život Slovenky v Čechách u nemeckej rodiny s maďarsko-česko-slovenským personálom. Medzinárodný šmrnc tomu absolútne nechýba, ale nejaká hlbšia dejová línia už veru áno. Film sa nikam nehýbe a stále je ponorený v jednej veľkej vile, ktorá sa postupom času mení na dom smútku.

Stále sa však bavíme o akomsi remeselnom spracovaní zo slovenskej produkcie, ktorá po svetových chodníkoch nekráča. Netreba preto čakať vizuálne zázraky a pri tejto snímke to bude skôr o jednoduchosti prehľadných záberov.

Kameraman Laco Janošťák naposledy spolupracoval so Solčanskou pri filme Únos a cítiť tam jeho podobné prvky. Pohyby sú ale našťastie pre oko diváka ľahko spracovateľnými a 110minutové rodeo emócií ma nijak extrémne nepohoršilo.

Situáciu zachraňovala skvelá hudba, ktorá všetkému pridala dávku dramatickosti v takmer každej scéne. Rovnakú chválu si zaslúži aj strih. Scény nadväzujú prirodzene a jednotlivé zábery preskáču rovnako rýchlo ako olympijský bežec svoje prekážky na trati. S tým rozdielom, že jeho na konci čaká odmena, zatiaľ čo Anku postihne patrične iný osud.

Slúžka
Foto: Tina Botková

Slúžka RECENZIA – Zhrnutie

Ak by mi niekto povedal, že „v minulých storočiach sa na Slovensku žilo ľahšie“, ukázal by som mu tento film. Dôvod? Krásne v ňom vidieť obraz doby, kde žili len víťazi a porazení. Kto sa dobre narodil bol automaticky víťazom. Všetci ostatní žili v náročných podmienkach.

Každý jeden deň bol pre obyvateľov bojom plného stereotypov, predsudkov, rodovej nerovnosti a diskriminácie. Na druhej strane vidieť aj odkazy na dnešnú spoločnosť, v ktorej inakosť existovala od počiatku veku. Len sa o tom nerozprávalo tak často a téma opačnej sexuálnej orientácie bola jednoducho tabu.

Slúžka našťastie žiadnym tabu nie je a tvorcovia pred kamery zmestili snáď všetko čo sa dalo. Pokoru, humor, ľudské ego, manipuláciu, nenávisť a čistú dušu. Sedem dôležitých častí skladačky, ktoré vytvorili jeden fungujúci celok s hodnotením 7/10. K dokonalosti tomu chýbala logika, lepší scenár opierajúc sa viac o knižnú predlohu a väčší rozpočet. Tak či onak, v kine som klaustrofóbiu z jedného domu nedostal a nahliadnuť do histórie s odkazmi na M. R. Štefánika určite stále za to.

Mohlo by sa ti páčiť

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -