Vybuchne sopka Yellowstone?
Dňa 29. mája bolo v parku, pod ktorým drieme gigantická sopka Yellowstone, nameraných 11 zemetrasení behom 24 hodín. O správe informoval zahraničný magazín Idaho Statesman, vychádzajúc zo správy amerických geológov.
Najslabšie z piatkových zemetrasení dosiahlo magnitúdy 1,6 stupňa, zatiaľ čo to najsilnejšie až 3,1 stupňa. Ich epicentrom bola oblasť takmer 5 kilometrov pod povrchom Yellowstonského národného parku v USA, kde na nachádza samotný supervulkán.
Vedci upozorňujú, že aj keď ide o nezvyčajné merania, oblasť pravidelne zaznamenáva 700 až 3 000 zemetrasení ročne. Ide teda len o ľahký nadpriemer. Nemali by sme si preto myslieť, že Yellowstone sa prebúdza. Podľa dlhoročných výskumov sa odhaduje, že k explózii nedôjde ešte niekoľko tisíc rokov. No aj v tomto prípade pravdepodobne pôjde len o výbuch, ktorý uvoľní časť nahromadenej energie.
Yellowstone mal len tri skutočne deštruktívne výbuchy v histórii – pred 2,1 milióna rokmi, 1,3 milióna rokmi a 664 tisíc rokmi. Ak by sa takýto prípad opakoval, čo je podľa geológa Jacoba Lowensterna v najbližšom období veľmi nepravdepodobné, bola by to katastrofa.
Dôsledky teoreticky najsilnejšej možnej explózie Yellowstonu
Celé Spojené štáty americké by boli pokryté vrstvou popolu – v okruhu niekoľko desiatok kilometrov od explózie by táto vrstva mohla byť hrubšia ako 1 meter, pričom niekoľko milimetrová vrstva by padla aj na New York vzdialený takmer 3 000 kilometrov od sopky. Práve popol by priniesol najničivejšie dôsledky. Takéto množstvo by zničilo farmy, spôsobilo dýchacie problémy, poškodilo infraštruktúru a spôsobilo množstvo ďalších nepredstaviteľných katastrofických scenárov.
Toto množstvo popolu, ktorý by minimálne niekoľko týždňov padal na USA, by, samozrejme, taktiež zamedzilo letom naprieč takmer celou Severnou Amerikou.
Pri explózii sopky je do atmosféry vypustený aj sírový aerosól, ktorý v kombinácii s mrakom popolu odráža slnečné svetlo. Pri rozmeroch supervulkánu sa preto bavíme o katastrofickom dôsledku zníženia celosvetových teplôt o niekoľko stupňov Celzia.
Keď v roku 1991 vybuchla sopka Pinatubo, do atmosféry sa uvoľnilo 15 miliónov ton oxidu siričitého. Ten na nasledujúcich niekoľko rokov ochladil Zem o 0,6 °C. Podobný scenár sa odohral aj pri explózii Tambory v roku 1815, v dôsledku čoho vyhynulo veľké množstvo plodín zasadených na farmách po celom svete. V niektorých oblastiach kvôli tomu začal hladomor. A tieto dve explózie boli relatívne malé v porovnaní s tým, čo v najhoršom prípade dokáže supervulkán ako Yellowstone.
V skratke však, nemáme sa čoho báť. Je fascinujúce skúmať, čo by sa stalo, keby sopka pod Yellowstonským národným parkom naozaj vybuchla plnou silou. No šanca, že sa niečo takéto stane počas našich životov a životov našich detí a vnúčat je podľa geológov len 0,014 %.
Zdroj: vox.com, sciencealert.com
