12 dní do Vianoc | Spider-Man: Predvianočná nočná mora #1

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 23 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Peter Parker je väčšine ľudí známy ako Spider-Man. Mladý hrdina, ktorý inšpiroval mnoho generácií detí aj dospelých. No nie vždy to má jednoduché. A hlavne nie vtedy, ak má riešiť veľký problém v tomto pokojnom vianočnom období. Každý deň až do Vianoc vám prinesieme časť tohto príbehu, ktorý donúti Spider-Mana ísť až za hranice svojich síl. Pozrite sa s nami teda na jeho predvianočnú historku, ktorá je však pre neho skôr predvianočná nočná mora.

12 dní do Vianoc

Boli zhruba dva týždne do Vianoc, čo znamenalo, že u Parkerovcov sa zdobil stromček. Malá živá jedľa stála v obývačke hneď vedľa knižnice a rozvoniavala po celom obydlí. May Parkerová vešala na strom zlaté vianočné gule, zatiaľ čo Peter Parker vešal na stromček žiarovky. Teta May mala na tvári úsmev a bola spokojná, no Peter bol v tento večer akýsi zamĺknutý. May si to všimla a spočiatku nijak nereagovala, no nakoniec jej to nedalo a oslovila ho.

„Peter, si v poriadku? Si dnes akýsi tichý.“

„Nič. Som v pohode.“

„Peter, pozri sa na mňa,“ povedala May a dotkla sa jeho pleca. Peter sa na ňu pozrel, povzdychol si a sklopil oči.

„Dnes je to osem mesiacov odkedy sa Thunderbolts z ničoho nič vzopreli systému a Avengers museli proti nim bojovať. Barton prišiel o ruku a ja takmer o život… ak by predo mňa pán Stark neskočil. Ten Taskmaster… prerazil svoj meč cez Tonyho reaktor. Stále mám pred očami to, ako prešiel meč z druhej strany jeho tela. V ten deň sme vyhrali len o chlp, no svet prišiel o svojho najväčšieho hrdinu. A ja o ďalšieho mentora,“ povedal Peter smutne.

„Peter, nie je to tvoja chyba. Tony Stark ťa mal rád a urobil by všetko pre to, aby si bol v bezpečí. Bol by rád, že ste ich nakoniec aj bez neho porazili.“

„Lenže, May, prečo sa mi to deje? Najprv som prišiel o rodičov, potom o strýka Bena, teraz o Tonyho Starka. Prečo prichádzam o mne blízkych ľudí? A čo ak sa niečo stane tebe alebo MJ? Nechcem to dopustiť.“

„S veľkou silou prichádza veľká zodpovednosť, hovorieval Ben. A tak to proste je, Peter. Si superhrdina a toto bohužiaľ k tomu patrí. No zapamätaj si, že si stále aj študent strednej školy. Nemusíš na to myslieť stále. A hlavne nie pred Vianocami,“ povedala May, usmiala sa a postrapatila mu vlasy. Otočila sa a ďalej začala vešať vianočné ozdoby.

Peter sa zhlboka nadýchol a zavrel oči. Opäť sa vrátil k tomu okamihu. Stál po boku Iron Mana, Captaina Americy, Black Widow, Hawkeyea a Ant-Mana. Boli pomerne silná zostava, no podcenili súpera. Okrem bežných členov, na ktorých boli zvyknutí, mali so sebou zhruba niekoľko desiatok nájomných zabijakov. Súboj bol preto tvrdý. Peter väčšinu ani nepoznal, no zazrel napríklad Zema bojujúceho s Black Widow, Agenta Venoma a tucet zabijakov bojujúceho s Captainom Americom alebo Elektru, ktorá odrezala Hawkeyovu ruku. Táto scéna Petera zastavila, zľakol sa a len tak-tak sa uhol útoku spredu. Jeho pavúčí zmysel ale zamrzol a tak nevycítil útok zozadu.

Chystal sa ho prepichnúť Taskmaster, no do cesty mu skočil Iron Man. Peter sa stihol otočiť už len na to, aby videl, ako meč vyšiel cez Tonyho chrbát von z tela. Následne na to trafil Taskmasterovu hlavu štít Steva Rogersa, ktorý skríkol, odhodil Agenta Venoma a bežal k Tonymu. Po ťažkom zranení Starka našli v sebe Avengeri silu a za pomoci vojakov, ktorí medzitým prišli, pochytali všetkých členov Thunderbolts, rovnako ako aj nájomných zabijakov. Tony však zomrel o niekoľko hodín na to v nemocnici.

Peter sa vrátil do prítomnosti, otvoril oči a pozrel na tetu May, ktorá si spievala pesničku All I want for Christmas. Nahrnuli sa mu do očí slzy, no potlačil ich. Nemohol dopustiť, aby prišiel aj o ňu. Ako hrdina prišiel o veľa, no nevzdával sa. Začal sa však oveľa viac báť o svojich blízkych. Zrazu pocítil hroznu úzkosť a potreboval ísť na vzduch.

„May, idem sa prejsť. Dozdobíš stromček sama?“

„Áno, jasné. Obleč sa teplo, vonku je chladno a v najbližších dňoch by malo už aj snežiť,“ odpovedala May a smutne sa usmiala.

Peter prikývol a išiel sa obliecť. Vošiel do svojej izby a zatvoril za sebou dvere. Zhodil zo seba oblečenie, obliekol si svoj superhrdinský oblek, ktorý mal uložený v skrini a na to si navliekol nohavice, mikinu a zimnú bundu. Masku si schoval do vrecka a vyšiel z izby.

„Maj sa, May. Vrátim sa o chvíľu.“

„Ahoj, Peter. Dávaj na seba pozor.“

Peter za sebou zatvoril dvere a vyšiel von do nočného New Yorku. Následne na to sa o niečo potkol a spadol. Pozviechal sa a pozrel sa na balík, ktorý ležal pred vchodovými dverami. Peter sa k nemu zo zeme načiahol, zobral ho k sebe a pozrel sa, komu je určený. Bol to pomerne veľký balík, ktorý bol celý zabalený v svetložltom obale až na štítok na vrchu. Na ňom bolo napísané…

„Pre Petera Parkera,“ zašepkal Peter do ticha, ktoré ho obkolesovalo. Pomaly dal dole obal z balíka a otvoril krabicu, ktorú obal schovával. Vnútri bolo veľmi veľa bublinkovej fólie, no keď všetku vybral, naskytol sa mu pohľad na mobil. Bola to tlačidlová Nokia 3310. Peter stlačil prostredné tlačidlo a na malom displeji sa zobrazila fotografia Spider-Mana. Peterovi sa zrýchlil tep, no tým to nekončilo. Takmer hneď mu prišla správa. Peter ju otvoril a začal čítať:

Zdravím ťa, Spider-Man. Ty síce netušíš, kto ti píše, no ja viem o tebe všetko. A tak vedz, že poznám aj tvoju tajnú identitu, Peter. Áno, viem kto si. Dúfam, že vďaka tomu mám teraz tvoju plnú pozornosť. Mám pre teba úlohu. Presne o hodinu sa dostavíš na adresu Gleason Ave 22, New York. Keď tam prídeš, budeš vedieť, čo máš robiť. A varujem ťa. Ak to nespravíš, tvoji blízki predo mnou nebudú v bezpečí. Ani teta May. Ani MJ. A ani nikto iný.

Správa sa skončila. Aj napriek chladnému počasiu Peter cítil, ako mu po chrbte steká pot. Netušil, kto mu píše a pochyboval, že by ho vedel vypátrať. Spravil tak to, čo považoval za najlepšie. Strčil si mobil do vrecka, nasadil si na hlavu masku a vystrelil pavučinu. Pustil sa cez celý New York na určenú adresu v mobile. Dostal sa na to miesto asi za pol hodinu. Hľadal to dlho, pretože šlo o naozaj malú budovu, ktorú bolo ľahké prehliadnuť. Peter si sadol na protiľahlú vyššiu budovu tak, aby mal výhľad na hlavný vchod. Alebo možno aj jediný vchod. Čakal tam zvyšnú polhodinu, no nikto nešiel von ani dnu. Peter sa však rozhodol nečakať na nikoho, na pavučine sa spustil pred vchod a rozrazil dvere. Z pohľadu, ktorý videl, zostal šokovaný.

Vo vnútri malej miestnosti bez okien sa totiž nachádzal zločinec Vulture. Bol otočený k Peterovi chrbtom a stál pri stole, nad ktorým bol nalepený plán vykradnutia známeho klenotníctva. Pod tým plánom na stole sa nachádzalo kopec šperkov, prsteňov a diamantov. Vulture sa v nich prehraboval a svoj lietajúci oblek s krídlami mal zavesený na stene po svojej pravej ruke.

Keď však počul hluk za sebou, otočil sa a tiež zostal prekvapený. Nečakal, že ho niekto po krádeži nájde a už vôbec nečakal Spider-Mana. Spamätal sa však pomerne rýchlo a chcel sa dostať k svojmu obleku. To mu ale nevyšlo. Peterov pavúčí zmysel bol totiž rýchlejší a vystrelil na Vultura pavučinu. Sila nárazu pavučiny ho odhodila k stene s plánom lúpeže, na ktorú sa prilepil a začal nadávať. Peter zavolal políciu zo svojho nového mobilu a potom sa otočil k zlodejovi.

„Prečo si mi poslal ten balík? To si sa chcel nechať chytiť po úspešnej lúpeži?“ opýtal sa zmätene Peter.

„Aký balík? Čo to trepeš, Spider-Man?! Netuším, čo mi tu vravíš a nechápem, ako si ma našiel. Veď môj plán bol dokonalý!“ odvetil nahnevane Vulture.

Peter sa pod maskou zamračil, no v diaľke počul blížiace sa sirény a tak vyšiel z Vulturovej skrýše. Vystrelil pavučiny a hojdal sa na nich cez mesto. Keď už bol dosť ďaleko od Vultura a polície, pozrel sa na mobil, ktorý mu predtým prišiel. Ten mu hlásil, že má novú správu. Peter ju otvoril.

Táto úloha bola prekvapivo ľahká, Peter. Hneď si pochopil, čo máš urobiť, ako som predpokladal. Mal si šťastie a zvládol si to. Touto úlohou to ale nekončí. V nasledujúcich dňoch ťa budú čakať ďalšie. Pamätaj si, Peter, ak ich odmietneš splniť, tvoji blízki sa predo mnou nikde neskryjú. A posledná vec:
Dvanásť dní do Vianoc, sliepke pristrihol si krídla,
Vulture v rukách polície sedí na väzenských bidlách.

POKRAČOVANIE ZAJTRA…

Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný Spider-Manov príbeh, navštívte podstránku Spider-Man: Predvianočná nočná mora a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.

Autor: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -