Peter Parker je známy väčšine ľudí ako Spider-Man. Mladý hrdina, ktorý inšpiroval mnoho generácií detí aj dospelých. No nie vždy to má jednoduché. A hlavne nie vtedy, ak má riešiť veľký problém v tomto pokojnom vianočnom období. Každý deň až do Vianoc vám prinesieme časť tohto príbehu, ktorý donúti Spider-Mana ísť až za hranice svojich síl. Pozrite sa s nami teda na jeho predvianočnú historku, ktorá je však pre neho skôr predvianočná nočná mora:
10 dní do Vianoc
Peter šiel dnes do školy sám. MJ totiž začínala neskôr. Prvú hodinu mal mať telesnú výchovu. Nikdy ten predmet nemal veľmi v láske, a to ani potom, čo sa po získaní schopností stal v telesných aktivitách nesmierne šikovný. Telesná totiž znamenala len niekoľko desiatok minút utrpenia, kedy tí silnejší šikanovali tých slabších. A aj keď on už medzi tých slabších nepatril, stále s nimi súcitil.
Po prezlečení sa do úborov sa nastúpilo pätnásť chlapcov do jedného radu. Plešatý vyšší telocvikár v sivej bunde pred chlapcov predstúpil a začal hodinu. Rozhodol, že si zahrajú vybíjanú, pričom za kapitánov tímov určil Flasha Thompsona, najlepšieho športovca z triedy a školského futbalistu, a Harryho Osborna, Peterovho najlepšieho kamaráta.
Flash si vybral do svojho tímu svojich blízkych kamarátov, s ktorými radi šikanovali menších, mladších a slabších študentov. Harry si vzal do tímu ostatných, vrátane Petera.
„Ahoj, Pete, čo myslíš, zas nás dnes rozbijú?“ zasmial sa Harry.
„Ah, dúfam že nie. Myslíš ale, že máme šancu?“ spýtal sa Peter a zaškeril sa.
Harry smutne dvihol plecia.
Hra začala. Z úsmevu Flasha a jeho kamarátov bolo jasné, že sa nechystajú prehrať a ak vyhrajú, tak to bude s poriadnym náskokom. Peter mal pri ich výraze vždy chuť použiť svoju supersilu a reflexy a poraziť ich aj sám, no vždy si povedal, že je dôležité držať sa pri zemi a neprezradiť sa.
Ako sa dalo čakať, Flash so svojimi kumpánmi, ktorí boli taktiež pomerne dobrí športovci, vyhrávali s nadhľadom a Harryho tím teda pohorel na plnej čiare. Nikoho to však neprekvapilo, takúto prehru zažívali minimálne raz za dva týždne.
Po ťažkej prehre sa rýchlo osprchovali a šli na ďalšiu hodinu. Cestou sa Harry rozprával s Peterom o vianočnom večierku, ktorý pripravovala MJ.
„Harry, popravde, veľa o tom neviem, myslím, že je to stále ešte v začiatkoch plánovania, aj keď to je o pár dní. Veľa sme sa o tom nerozprávali,“ povedal Harrymu Peter.
„Aha. Máte to teraz medzi sebou rušné?“
„Nie, nie. Len ja toho mám teraz trošku viac,“ nervózne sa zasmial Peter.
„Och, jasne, chápem, v poriadku. Ja len, chcel by som totiž na ten večierok prísť s niekým a neviem, či môžem,“ tajuplne sa usmial Harry.
„Oh, vážne? S kým?“ prekvapene, no s úškľabkom povedal Peter.
„Hah, no je to čerstvé, ale pred pár dňami som sa dal dokopy s Gwen Stacy. Blondína, máme s ňou dejiny umenia,“ s obrovským úsmevom povedal Harry.
„Tak to je skvelé, kamarát, gratulujem,“ natešene povedal Peter.
„Vďaka, tiež som rád. Tak snáď si bližšie a už aj s ňou pokecáme na tej akcii. A teraz pridajme, za chvíľu máme hodinu.“
Peter a Harry došli do triedy, usadili sa a o chvíľu začala učiteľka prednášku. Peter bol myšlienkami pri Harrym a jeho novej priateľke Gwen. Milú blondínku poznal, no nikdy sa s ňou veľmi nerozprával.
Táto hodina prebehla Peterovi pomerne rýchlo, rovnako tak aj zvyšok jeho hodín v ten deň. Jediná vec, čo mu vŕtala hlavou, keď prestal rozmýšľať nad kamarátovou frajerkou, bol mobil. Na ten mu neprišla správa od rána a on už chcel mať dnešnú úlohu za sebou. Neznášal to čakanie.
Po skončení školy sa Peter rozlúčil s Harrym, ktorý šiel domov vlastným autom so súkromným šoférom, zatiaľ čo Peter šiel domov autobusom. Tak to už dopadne, keď otec vášho najlepšieho kamaráta je úspešný a bohatý podnikateľ. Peterovi rodičia neboli bohatí a rovnako to bolo aj s jeho ujom a tetou. Peterovi to ale nikdy nevadilo, viac si cenil Harryho priateľstvo než peniaze alebo hocičo iné.
Peter si cestou v autobuse urobil úlohy z matematiky, aby zabil čas, a dopísal ich tesne predtým, ako vystúpil. Trochu sa prešiel a keď už bol pred domom, v ktorom býval s tetou May, zavibroval mu mobil.
Konečne, pomyslel si Peter, otvoril dvere a vošiel dnu. Pozdravil tetu May, ktorá akurát vysávala obývačku, a ponáhľal sa do svojej izby. Tašku hodil k stolu, zhodil zo seba bundu a sadol si na posteľ. Vybral si mobil a začal čítať novú správu:
Newyorská banka. 110 Washington Pl, New York.
To bolo všetko. Nič viac, no Peter bol vlastne vďační, že nemusí čítať provokačné správy PiNokia. Zobliekol si svoje civilné oblečenie, dal si na seba svoj oblek a rýchlo vybehol z izby. Cestou sa znova pozdravil May, ktorá medzitým prešla s vysávačom do kuchyne a nechápavo na neho hľadela. Peter však nemal čas vysvetľovať. Vyšiel von, zatvoril za sebou vchodové dvere a vystrelil pavučinu.
Adresa mu nebola úplne známa, no vedel približne, kde sa banka nachádza. A z diaľky už počul rachot a policajné sirény, čiže vedel, kde sa deje poriadny bordel.
Keď došiel na určenú adresu, videl napoly zničenú budovu banky, dve prevrátené policajné autá, niekoľko zničených bežných áut a veľa vystrašených civilistov a policajtov. V strede toho všetkého stal Rhino, muž v kostýme nosorožca s veľkou silou a rýchlosťou.
Rhino zreval, rozbehol sa a narazil do posledného nezničeného auta a prevrátil ho. Auto začalo následne na to horieť a vybuchlo. Sivý záporák sa zasmial, schytil tašku s peniazmi, ktoré ukradol z banky, a plánoval ujsť. V tom momente ho však do hlavy trafil kanálový poklop. Rhina to zastavilo a na chvíľu stratil rovnováhu. Túto chvíľu využil vrhač poklopu, ktorým nebol nik iný ako Spider-Man. Ten sa na pavučine zniesol dole a kopol Rhina do hlavy. To stačilo k tomu, aby Rhino úplne spadol na zem.
„Ale nie, Spider-Man! Doteraz šlo všetko tak super. Choď preč,“ dopovedal a snažil sa postaviť. Taška s peniazmi mu pri tom všetkom vypadla a ležala asi dva metre od neho.
„Tak to určite. Dám ti ale na výber – buď sa vzdáš sám S.H.I.E.L.D.-u, ktorý som už zavolal a ide si pre teba, alebo ťa im vydám v putách,“ s náznakom vážnosti povedal Spider-Man, no na koniec si nemohol pomôcť a zachechtal sa.
„No nie, ty mi podmienky klásť nebudeš,“ povedal Rhino, rýchlo sa postavil a uštedril Spider-Manovi pravý hák do tváre. Odhodilo ho do budovy banky a tá sa zatriasla.
Tak to naozaj bolelo, pomyslel si Spider-Man a rukou si pohladkal časť tváre, do ktorej ho Rhino udrel. Vedel, že má pred sebou silného protihráča. Spomenul si na dnešnú hodinu telesnej výchovy a na vybíjanú. Rozhodol sa to využiť.
Prišiel k diere v budove, cez ktorú preletel, a zakričal na Rhina. Ten sa už medzitým úplne zotavil z nečakaného útoku a plánoval odísť.
„Rhinoooo!“ zakričal Peter. Zloduch s peniazmi sa otočil a do hlavy mu vletel odpadnutý kúsok budovy. A za tým ďalší, ďalší, ďalší a ešte jeden. Na Rhina sa rútilo mnoho kúskov sutín, ktoré po ňom hádzal Spider-Man. Netrvalo dlho a o chvíľu na mieste, kde stál predtým Rhino, bola kopa prachu a kameňov. Jediné, čo vytŕčalo, bola jeho noha.
Peter vystrelil niekoľko pavučín na protiľahlú budovu, pričom konce pavučín na jeho strane prichytil o budovu banky. Následne na to vystrelil ešte jednu pavučinu na Rhinovu vyčnievajúcu nohu.
Vytiahol napoly zamdletého Rhina za nohu z kopy kameňov a za tú istú nohu ho uviazal hore na laná. Muž, ktorý pred pár minútami pôsobil chaos na ulici, teraz visel nad ulicou a nevedel sa oslobodiť. Bol totiž príliš veľký a nemotorný na to, aby si dotiahol k nohe a odmotal sa.
„Vravel som ti, že ťa S.H.I.E.L.D. odo mňa dostane v putách,“ povedal Spider-Man, žmurkol na Rhina a zakýval prichádzajúcim autám organizácie S.H.I.E.L.D. Vystrelil pavučinu a išiel domov.
Do svojej izby vošiel cez okno, pretože sa mu nechcelo rozprávať s tetou May. Dal si dole masku a ľahol si na posteľ. Zavibroval mu mobil. Peter prekrútil očami, vzal do rúk Nokiu a prečítal si správu:
Dvanásť dní do Vianoc, sliepke pristrihol si krídla,
Vulture v rukách polície sedí na väzenských bidlách.
Jedenásť dní do Vianoc, obraz si získal späť,
Venoma aj s Eddiem Brockom porazil si hneď.
Desať dní do Vianoc, banka vykradnutá bola,
Rhino bez peňazí visí na lane, je to pre neho smola.
Dnes je naozaj stručný, trpko si pomyslel Peter, odhodil mobil vedľa seba a zaspal na posteli.
POKRAČOVANIE ZAJTRA…
Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný Spider-Manov príbeh, navštívte podstránku Spider-Man: Predvianočná nočná mora a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.
Autor: Ondrej Kačkoš
