6 dní do Vianoc | Spider-Man: Predvianočná nočná mora #7

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 23 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Peter Parker je známy väčšine ľudí ako Spider-Man. Mladý hrdina, ktorý inšpiroval mnoho generácií detí aj dospelých. No nie vždy to má jednoduché. A hlavne nie vtedy, ak má riešiť veľký problém v tomto pokojnom vianočnom období. Každý deň až do Vianoc vám prinesieme časť tohto príbehu, ktorý donúti Spider-Mana ísť až za hranice svojich síl. Pozrite sa s nami teda na jeho predvianočnú historku, ktorá je však pre neho skôr predvianočná nočná mora:

6 dní do Vianoc

Peter nespal celú noc. Prevaľoval sa z boka na bok a nemohol uveriť, že tajomným zadávateľom úloh môže byť práve Taskmaster. Všetko mu tomu ale nasvedčovalo. Aby si bol istý, Peter kontaktoval Nicka Furyho a opýtal sa ho, či je Taskmaster stále vo väzení. Fury mu však oznámil zlú správu, že sa Taskmaster s pomocou podplatených agentov pred zhruba troma týždňami dostal von z podmorského väzenia zvaného Raft. Snažili sa ho chytiť, no po úteku sa po ňom akoby zľahla zem.

Mladý hrdina si tak bol ešte viac istý, že za týmto celým stojí práve on. Zabijak jeho mentora, ktorý teraz chce dostať jeho. Možno chce, aby sa súbojmi Peter unavil a potom by ho mohol doraziť sám. Prečo nepokračovať so žiakom, keď už zabil jeho mentora?

Po ťažkej noci vstal dobitý a unavený. Aj napriek tomu však bol plný adrenalínu a hnevu na Taskmastera, ktorému už pripravoval strašnú pomstu. Muselo to však nateraz počkať, keďže Peter vedel, že ho ešte stále musí počúvať. Nevedel, či nemá nejakých silných spojencov, ktorí by ohrozili May alebo MJ, zatiaľ čo by on hľadal Taskmastera a neplnil jeho zadania.

Peterovi správa od PiNokia, teda Taskmastera, ako si musel neustále pripomínať, prišla už ráno, no pripravovala ho až na večerné dobrodružstvo:

Dnes večer, zhruba o siedmej. Prístav v Hell’s Kitchen. Priprav sa na tučný problém. A nezomri, ešte sme spolu neskončili.

Peter bol z tejto správy ešte viac nazlostený. Mal chuť z niekoho vymlátiť dušu teraz, nemienil čakať až do večera. Potreboval sa nejako zamestnať, a tak začal upratovať. Teta May mala ráno zraz s kamarátkami z bowlingového tímu a tak mal celý dom pre seba. Niekoľkokrát ho poupratoval a spravil si aj všetky úlohy, ktoré dostal na celé prázdniny. Našťastie mu tak deň ubehol o niečo rýchlejšie.

Peter z izby počul, ako domov prišla teta May a pozdravila ho. On sa jej odzdravil a rýchlo pozrel na hodinky. Do akcie zostávali ešte zhruba dve hodiny, no on už nedokázal sedieť doma. Obliekol si nový oblek, keďže jeho starý skončil včera v koši. Nový oproti pôvodnému nemal na sebe ani kúsok modrej farby, bol čisto iba červený a čierny, pričom červená bola stále dominantná. Masku si zatiaľ vzal do ruky a šiel za tetou May.

Tá si akurát vyzliekala kabát a odkladala ho na vešiak. Peter chcel okolo nej ticho prebehnúť, no ona ho zastavila.

„Peter, si v poriadku? V posledných dňoch si akýsi tichý a zatrpknutý. Deje sa niečo?“ ustarostene sa opýtala.

„Nie, nič sa nedeje. Len teraz, pred Vianocami, je kriminalita pomerne veľká, tak mám superhrdinskej práce vyše hlavy,“ povedal a pokúsil sa usmiať. Nevedel, či mu May uverila túto polovičnú lož, no ona ho len pohladkala po hlavne, dala mu pusu na líce a povedala:

„Dobre. Hlavne si na seba dávaj pozor.“

„Neboj sa. Viem, čo robím,“ povedal a odišiel von do tmy. Všade okolo neho bolo veľa snehu ešte zo včera, no samotné sneženie sa v noci zastavilo. Peter si nasadil masku, jemne oľutoval, že nemá so sebou vyhrievaný oblek Iron Spider (ktorý sa mu v izbe nabíjal, tiež totiž nebol dokonalý) a vystreli pavučinu.

Keď došiel do prístavu v Hell’s Kitchen, stále mal ešte hodinu času. Sadol si teda na jeden z rybárskych skladov a čakal. Chvíľu sa nič nedialo, no potom začul nejaký šuchnutie. Niekto za ním totiž takmer nehlučne dopadol na strechu. Peter sa rýchlo otočil a vystrelil po ňom pavučinu. Dotyčný bol však rovnako rýchly, uhol sa a potom na znak mieru dvihol ruky. Keď prišiel bližšie k Peterovi, ten si uvedomil, že ide o jeho známeho.

„Zdravím ťa, Daredevil,“ pozdravil muža oblečeného v červenom kostýme s dvojitým D na prsiach. Mal tiež červenú masku s krátkymi dvoma rohmi v prednej časti, ktorá mu zakrývala vrchnú časť tváre.

„Ahoj, Spider-Man. Čo tu robíš?“ jemne podráždene sa opýtal a podišiel bližšie k Peterovi.

„To isté sa môžem spýtať ja teba.“

„Mám tu prácu. Idem zisťovať informácie.“

„Ja tu idem vymlátiť z niekoho dušu.“

„Zdá sa, že nám ide o toho istého človeka, Spidey. Jeho meno ti však prezradím, ak mi povieš, prečo ho chceš zmlátiť. Ty nie si ten typ,“ povedal Daredevil a Peter si vzdychol. Rovnako ako pred pár dňami Kate, aj teraz rozpovedal celý príbeh s PiNokiom a o tom, ako každý deň nakope zadok nejakému zločincovi, pretože tým chráni svoju rodinu. Ukončil to však tým, že si je istý, že Taskmaster je ten tajomný zadávateľ. Daredevil chvíľu premýšľal a pozeral sa kamsi do blba. Potom ticho prehovoril:

„Je možné, že ide o Taskmastera. No osobne som s ním ešte nebojoval a nepoznám jeho praktiky. Takže s tým ti nepomôžem. Avšak tá báseň, ktorú ti každý deň rozširuje o nové verše, to mi niečo pripomína. Je to ako tá ľudová pieseň, Dvanásť dní Vianoc. Neviem, či ju poznáš, ale v nej dostáva spevák každý deň po dobu dvanástich dní od Vianoc darček. Ty to máš však naopak. Každý deň do Vianoc ti dá za úlohu zničiť jedného zloducha.“

Peter sa nad tým zamyslel a musel uznať, že Daredevil má pravdu. On sám pieseň poznal, no nikdy mu neprišlo na um spojiť si to s básňou na konci správ. Avšak po Daredevilovom výklade mu to dávalo zmysel a cítil, že má pravdu. Dokonca ho toto nové zistenie potešilo a trochu stlmilo jeho celodennú mrzutú náladu.

„Ďakujem za postreh, popravde mi to predtým nikdy nenapadlo,“ povedal a nesmelo sa zasmial. „A teraz mi povedz ty, prečo si tu prišiel. A hlavne proti komu stojíme, keďže do toho asi pôjdeme spolu.“

„Dnes večer by si mala osobne prísť po zásielku drog z Japonska hlava podsvetia – Kingpin. Veľký chlapík, civilným menom známy aj ako Wilson Fisk. Som si istý, že si už o ňom počul, no nikdy si ho nestretol. Často koná z tieňov a málokedy vybavuje veci osobne. Dnes ide o dôležitý biznis a tak tu bude. Potrebujem od neho zistiť, kde drží zajatú Elektru.“

„Tú Elektru, ktorá pripravila Hawkeya o ruku?!“ zhrozene sa spýtal Peter. Daredevil smutne prikývol.

„Viem, čo vykonala, no my sme… niečo ako keby spolu chodili. Mám ju rád. Aj napriek tomu, čo urobila. Láska je zvláštna, Spider-Man. Nevyberáš si ju. Ona si však vybrala a pripojila sa vtedy v boji proti Avengerom, čo jej Fisk vyslovene zakázal. Po boji ju za neposlušnosť niekam zavrel a ja ju už mesiace hľadám, no márne. Teraz mám konečne šancu spýtať sa ho osobne.“

Peter prikývol, že mu rozumie. Tiež by urobil hocičo, ak by sa MJ stratila.

Peter a Daredevil sa ešte chvíľu rozprávali, no keď uvideli svetlá prichádzajúcich áut, stíchli a čupli. Z piatich osobných áut a jedného nákladného vystúpilo zhruba tridsať mužov, ktorí sa vybrali smerom k jednému mólu. Tam zrejme mala prísť loď s drogami. Z auta taktiež vystúpil obrovský plešatý muž v bielom obleku s čiernou palicou. Peter tak veľkého muža ešte nevidel. A to nie len do výšky, ale aj do šírky či hĺbky. Bol to Kingpin.

Ten sa na rozdiel od svojich mužov vybral k jednému skladu a vošiel dnu. Peter dal signál Daredevilovi, ktorý mal zostať hore na streche a dávať pozor, zatiaľ čo on to celé pôjde preskúmať.

Peter zoskočil dole a pomaly sa priblížil k budove, v ktorej bol práve Fisk. Našiel na jednom jej boku pootvorené okno, cez ktoré sa dostal dnu. Vkĺzol do veľkej miestnosti, ktorá na jednej strane mala dvere smerujúce von, cez ktoré prišiel Kingpin, a oproti ním ešte dvojicu dverí, ktoré zrejme viedli do menších miestností v zadnej časti skladu. Uprostred miestnosti bolo jedno veľké kreslo a pred ním menší stolík, na ktorom stála rozohraná partia šachu. V kresle rovno sedel Wilson Fisk. Ten sa netváril nijak prekvapene, keď uvidel Spider-Mana, práveže mu ešte rukou ukázal, aby prišiel bližšie.

„Zdravím ťa, pavúk. My sme sa ešte nestretli. Ja som Wilson Fisk,“ úctivo sa pozdravil Kingpin a hlavou kývol na pozdrav.

„Spider-Man. Rád by som povedal, že ma teší, no nebola by to pravda,“ odpovedal mu Peter a tiež kývol hlavou na pozdrav.

„Poď, prosím, bližšie a zahraj si so mnou šach. Je to už síce rozohraná partia, no sily sú pomerne vyvážené,“ povedal Fisk a pokojne sa usmial. Peter chvíľu váhal, no potom si zobral veľké vedro, otočil ho a postavil ho k hraciemu stolíku. Sadol si naň oproti Fiskovi.

Peter šach hral iba párkrát v živote, no pamätal si, ako sa hýbu jednotlivé figúrky a vďaka svojmu vysokému IQ dokázal hrať proti Fiskovi pomerne vyrovnanú partiu. Chvíľu hrali mlčky, až dokiaľ nedal Peter Kingpinovi šach so svojou vežou. Jeho kráľ sa nemal kam pohnúť, keďže stál na kraji šachovnice a z druhej strany stál zas Peterov kráľ.

„Hahá, šach. Čo urobíš teraz?“ víťazoslávne sa pozrel na Fiska. Ten však zostal pokojný a nahol sa nad hraciu plochu.

„Vieš, Spider-Man, dám ti cennú radu. Nikdy neútoč na kráľa sám. Vždy maj po ruke figúrku, ktorá ťa bude kryť,“ povedal a so svojou kráľovnou vyhodil Peterovu vežu. Nie lenže sa takýmto ťahom zachránil, no k tomu ešte dal aj Peterovi šach-mat. Kingpinovu kráľovnú sa nedalo vyhodiť, keďže bola zozadu krytá strelcom. Peterovi nezostalo miesto, kam by sa mohol so svojou figúrkou pohnúť. Prehral.

„Šach-mat,“ povedal Kingpin, dvere za ním sa otvorili a vybehla z nich žena. Bola indiánskeho pôvodu a cez polku tváre mala nakreslenú bielu ruku. Zaútočila na Petera.

Peter sa chystal brániť, no v tom momente skočil dnu cez okno, cez ktoré predtým prišiel aj Peter, Daredevil. Skočil pred Petera, ženu prehodil cez seba a tá vyletela von zo skladu cez vchodové dvere. Daredevil sa v momente zvrtol a utekal za ňou.

„Mal si pravdu. Vždy je dobré mať niekoho, kto ťa bude kryť. A ako vidím, zálohu sme mali obaja,“ povedal Peter a zaútočil na Kingpina. Ten sa postavil z kresle až príliš rýchlo na to, aké mal rozmery a odrazil Peterov útok. Následne na to schytil kreslo a hodil ho po Peterovi ako keby to bol vankúš. Ten našťastie stihol odskočiť, no bolo to len o vlások.

„Myslíš, že sa mi vyrovnáš, Spider-Man? Daredevil síce zamestnáva Echo, moju adoptívnu dcéru, no ona má schopnosť ho skôr či neskôr poraziť. A má tam ešte ďalších tridsať mužov, ktorí jej prídu na pomoc. Za chvíľu ťa oni všetci obkľúčia,“ nenútene, bez štipky emócie prehovoril a podišiel k Peterovi. Uštedril mu ranu do brucha. Ten preletel vzduchom a narazil do steny vedľa vchodových dverí. Musel sa priznať, že Kingpina podcenil. Bol silnejší a rýchlejší, než sa na prvý pohľad zdalo. Peter mal však telo a zmysly pavúka.

Otrepal sa, postavil sa a zaútočil. Kingpin bol vážne dobrý a silný bojovník, no Peter bol na neho príliš rýchly a ohybný. Po vyčerpávajúcom súboji nakoniec skončil Kingpin rozvalený na zemi ako obrovské vrece zemiakov a Peter ho k nej ešte pavučinami prišpendlil.

„Nakoniec si ma teda porazil, Spider-Man. Moji muži ale o chvíľu vtrhnú dnu. Ty si unavený. Proti nim už nevyhráš,“ vyrovnane odvetil a pozrel na dvere, v ktorých sa objavili dve postavy. Kingpin sa zamračil.

„Tvoji muži už neprídu, Fisk. Ležia vonku na zemi polomŕtvi. Za to vďačia mne a Echo, ktorej som, mimochodom, nezabil otca, ako si jej to natáral ty. Má preto na teba, pravého zabijaka svojho otca, pár otázok. A ja ich mám na teba tiež pár,“ povedal Daredevil, o ktorého sa podopierala žena, ktorá predtým Petera napadla. Na chvíľu sa Daredevila pustila a niečo robila s rukami. Peterovi po chvíli došlo, že je zrejme hluchá a toto je posunková reč. Daredevil sa potom otočil k Peterovi. „A tebe ďakujem za pomoc. Môžeš ísť. Obaja sme dosiahli to, čo sme chceli. Polícia je už na ceste a o chvíľu si Fiska s jeho gangom a drogami, ktoré medzitým prišli, zoberú. Dovtedy z neho vytrieskam odpovede. Maj sa a veľa šťastia s tvojou… úlohou.“

Peter len ticho prikývol, zamával nemej Echo a prešiel okolo nich von z dverí. Keď už bol ďalej od skladu, vytiahol si z obleku mobil a zistil, že má jednu novú správu:

Nie každý deň sa stane, že má človek v boji zálohu. Si šťastný chlapec, Peter. V každom prípade si svoju úlohu splnil a momentálne si ju plní aj Daredevil. Zakončím to teda tradične:

Dvanásť dní do Vianoc, sliepke pristrihol si krídla,
Vulture v rukách polície sedí na väzenských bidlách.
Jedenásť dní do Vianoc, obraz si získal späť,
Venoma aj s Eddiem Brockom porazil si hneď.
Desať dní do Vianoc, banka vykradnutá bola,
Rhino bez peňazí visí na lane, je to pre neho smola.
Deväť dní do Vianoc, elektrina všade praská,
Electrovi v izolácii sa smeje aj lukostrelecká kráska.
Osem dní do Vianoc, krvavé Vianoce to mohli byť,
v Morbiovi vzbudil si svedomie, už len slovami krv bude piť.
Sedem dní do Vianoc, sneh zafarbil krajinu do biela,
z veľkého lovca Kravena je v sieti chytená gazela.
Šesť dní do Vianoc, šach-mat si dal podsvetia kráľovi,
muž bez strachu teraz veľkého Kingpina rozhovorí.

POKRAČOVANIE ZAJTRA…

Pokiaľ chcete pravidelne čítať náš vianočný Spider-Manov príbeh, navštívte podstránku Spider-Man: Predvianočná nočná mora a každý deň až do Vianoc si prečítajte časť unikátneho príbehu.

Autor: Ondrej Kačkoš

Mohlo by sa ti páčiť

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here

- REKLAMA -

Najnovší obsah

- REKLAMA -