TIP na film: Králiček Jojo
TIP na film: Králiček Jojo – Režisér Taika Waititi opäť nesklamal svoju povesť a do sveta korektnej hollywoodskej kinematografie priniesol satirickú snímku, v ktorej sa vašim najlepším kamarátom stane sám Adolf. Za najlepší adaptovaný scenár si domov odniesol zlatú sošku, ktorú si na Udeľovaní Cien Akadémie schoval pod sedadlo. Typický Taika.
Aj film Králiček Jojo je typický Taika. Väčšina divákov tohto rodáka z Nového Zélandu pozná vďaka marvelovke Thor: Ragnarok, no práve to je jeho najmenej osobným projektom. Z jeho celovečerných počinov ma najviac bavil Čo robíme v temnotách, no satira mu úzko šliape na päty. Okrem réžie sa postaral aj o scenár a produkciu, takže ide jasne cítiť jeho rukopis a satirický, ba niekedy až čierny humor. To však neznamená, že si film strieľa z nacistov a druhej svetovej vojny.
Môj najlepší kamarát, Adolf
Dej je zasadený ku koncu druhej svetovej vojny. Hlavnou postavou je desaťročný Jojo Betzler, zarytý nacista. Jeho najlepším (imaginárnym) kamarátom je sám Adolf, ktorý ho smelo podporuje vo všetkých nacistických aktivitách.
Naopak, jeho matka Rosie je nacistkou len naoko a doma skrýva tínedžerskú židovku Elsu. Problém nastáva vtedy, keď ju nájde Jojo a toho systém naučil, že židia sú najväčšia spodina spoločnosti. Skôr či neskôr si k nej začne hľadať cestu a v hlave zvádza vnútorný boj, či je naozaj správne to, čo ho naučil nacistický systém.
Po všetkých krvavých a vysokorozpočtových filmoch s témou druhej svetovej vojny nám režisér prináša vtipnú snímku s nadhľadom. Teda aspoň prvá polovica filmu pôsobí ako komédia, no potom udalosti začnú naberať na obrátkach a vtipy vystriedajú dramatické momenty.
Tento prechod je možno až veľmi prirýchly, pričom si na to pokojne mohli zobrať viac času. Pred obrazovkou si totiž posedíte len hodinu a trištvrte, čo vôbec nie je veľa. Aj napriek tomu film dobre balansuje humor, drámu, emócie a občasne aj akciu. Pokiaľ však máte chuť na akčný vojnový film, určite siahnite niekde inde. Tu sú hlavným aspektom dialógy zo scenáristického pera Taiku Waititi.
Hviezdny herecký ansámbel
Jedným z najvydarenejších aspektov je nepochybne starostlivo vybraté herecké obsadenie, na ktorého čele sa nachádza aj Taika Waititi. Práve on stvárnil imaginárneho Adolfa a verte mi, na jeho nemecký prízvuk už tak vtipnej angličtiny nesiaha naozaj nič.
Titulnú postavu si zahral pomerne neznámy Roman Griffin Davis, no z jeho hereckého výkonu nás naozaj zahrialo pri srdiečku. Výborne sa dopĺňal so svojim filmovým najlepším (neimaginárnym) kamarátom Yorkim, ktorého si zahral mladý Archie Yates. Ich herecká chémia dokázala očariť.
Čo sa týka tých zvučnejších mien, tak Jojovu mamu stvárnila úžasná Scarlett Johansson. Za svoj krásny výkon si vyslúžila oscarovú nomináciu, ktorú si všetkými desiatimi zaslúžila, no bohužiaľ sa jej ju nepodarilo premeniť. Ďalšími podarenými hereckými menami boli Sam Rockwell, Rebel Wilson či Stephen Merchant ako vysoký a chudý gestapák, ktorý očividne týždeň nejedol a mesiac nevyšiel na slnko.
Taika Waititi má gule
Režisér dokázal, že aj ťažká téma najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách ľudstva dokáže byť braná s humorom. Na jej interpretáciu si vybral malého chlapca, cez ktorého nevinné oči poznačené systémom sledujeme celú situáciu.
Film prichádza s dôležitým posolstvom a po jeho pozretí sa máme cítiť dobre, zo sály odchádzať s hrejivým pocitom na srdci. To sa režisérovi síce podarilo, no určite to nebolo bezchybné. Práve humor prvej polovice a dráma tej druhej spolu bojujú a vôbec by nezaškodilo, keby satira neopustila ani druhú polovicu.
Niektorých môže naopak pobúriť to, že hrôzy druhej svetovej vojny neboli pomaly interpretované ani slovami. Vo filme nájdete jeden jediný taký moment, ktorý príde úplne nečakane a dostane vás, no do pár desiatok minút úplne stratí význam. Taika Waititi nám túto udalosť ukázal cez ružové okuliare a to sa nie všetkým môže páčiť.
Aj napriek tomu je Králiček Jojo vydarenou satirou, ktorá si strieľa sama zo seba a uvedomuje si svoju infantilnosť. Má vynikajúce herecké obsadenie a hlavne kvalitný scenár, ktorý si svoju zlatú sošku naozaj zaslúžil.
PS: Väčšina filmu sa natáčala v Českej Republike, niektoré časti v Amerike a na Novom Zélande.
