TIP na film: Whiplash
Film Whiplash, ako prvý definoval Damienovi Chazelleovi takú nádejnú kariéru, akú má teraz. Tento talentovaný režisér má na svedomí filmy ako Prvý človek alebo La La Land.
Rozprávame tu o režisérovi, ktorý už vo svojom mladom veku dokázal povyhrávať niekoľko Oscarov, a dostal aj uznanie väčšiny divákov a kritikov po celom na svete. Jeho láska k muzikálom ho doviedla k jedinečnému citu pre hudbu, ktorí často vkladá aj do svojich filmov.
Damien Chazelle začínal skromne. Whiplash je príbeh inšpirovaný autorovými spomienkami na hudobné konzervatórium, v ktorom musel byť človek buď úplne perfektný, alebo nebol nikým. Táto osobná režisérova výpoveď do filmu dodáva neskutočnú dávku ľudskosti. Taktiež je to námet, s ktorým sa vie stotožniť hádam každý, kto rozmýšľa nad tým, ako byť najlepší v tom, čo robí.
Krv a pot
Mladík Andrew Neiman (Miles Teller) má sen stať sa úspešným jazzovým bubeníkom. Každý deň sa snaží a trénuje do poslednej kvapky potu. Jeho rodina nechápe synove ambície. Miller sa ich snaží vyviesť z omylu tým, že sa prihlási do prestížnej hudobnej školy. Jeho snahu si všimne aj legendárny dirigent školskej kapely Terence Fletcher (J. K. Simmons).
Mladíkova eufória ale rýchlo upadne keď zistí, že v kapele tohto nebezpečného pána nie je žiaden priestor na chyby. Dokonalosť je to, čo sa tu má každý hudobník naučiť. Fletcher si Neimana vyhliadne ako svojho nového “obľúbeného“ študenta. Sústredí sa na jeho psychiku a nedovolí mu dýchať, pokým z neho nevybrúsi čo najtvrdší diamant.
Na krehkého a naivného Millera je pred celou triedou kladený obrovský nátlak. Jeho sen muzikanta sa vonku stretáva so skutočnou realitou. Ostré nadávky a učiteľova šikana sú veci, ktoré sa rozhodne strpieť, pokým neprasknú nervy aj jemu samotnému. Psychické vyčerpanie vyvrcholí až k preliatu krvi.
Ten, kto už zažil najväčší pád, je pripravený zažiť najvyšší vrchol
Dostáva sa do situácií, v ktorých sa podľa mňa už každý z nás aspoň raz ocitol. Pokiaľ niečo chceme, vždy prichádza rozhodnutie medzi tým pokračovať ďalej, vydržať, alebo to vzdať. Whiplash nám ukazuje, čo všetko je potrebné zvládnuť na to, aby ste boli lepší, ako tí ostatní.
V každodennom živote je len na nás, ako dokážeme využiť psychický nátlak od niekoho, kto sa zdá povrchný a egoistický. Pritom sa nemusí jednať ani o konkrétneho človeka, ale o situáciu a naše vysporiadanie s ňou. Všetko zlé je na niečo dobré.
Čím dlhšia alebo čím silnejšia situácia sa v našom živote vyskytne, tým viac nám zostanú na výber iba dve možnosti. Obe na extrémnych hraniciach. Buď to človeka zocelí a stane sa z neho víťaz ktorý porazí každého, alebo ho tento nápor tak zničí, že mu následky zostanú do konca života. Je to veľmi tenká hranica po ktorej sa neodváži chodiť len tak niekto.
Spracovanie
Film Whiplash si pri natáčaní vystačil s málo lokáciami. Ale zato je v nich ukázané všetko podstatné. Herecké výkony sú také kvalitné, že budete spolu s hlavnou postavou chcieť plakať. Vy sami začnete byť hlavnou postavou a parabolu filmu si budete vkladať do vlastného života. Treba vyzdvihnúť hlavne šialený výkon J. K. Simmonsa, ktorý si s ním došiel až pre sošku za najlepšieho vedľajšieho herca.
Je veľmi dôležité vykresliť nepríjemnú postavu tak, aby mala motív a nebol to iba zlý bubák, ktorý sa rozhodol robiť zle, lebo sa tak rozhodol. Postava Fletchera je jedna z najlepších najhorších charakterov, aké boli kedy vytvorené. On chce iba jedno. A vie, čo má pre to spraviť.
Odvážne prekračuje hranice ľudského správania, pretože iba tak dokáže vytvoriť človeka, ktorého si bude celý svet pamätať. A tá väčšina odpadnutých, plakajúcich prípadov je obeta, ktorú je ochotný podstúpiť. Jeho cieľom nie je pekné slovo a pochvala. On vás dostane na úplne dno a je len na vás, či znova začnete šplhať hore.
Kamera sa nebojí byť úplne prilepená na tvárach spotených hercov a ich sliny z bľakotu si budete musieť zotierať z obrazovky. Hudba je hlavnou témou tohto snímku. Pracuje sa s ňou neskutočne precízne a umne. Celým filmom znejú jemné jazzové skladby, ktoré sú v zaujímavom kontraste s tým, na aký rozklad postavy sa pozeráme.
Neexistujú dve horšie slová ako: „Dobrá práca“
Whiplash je malým príbehom s obrovským srdcom. Odporúčal by som ho každému, kto chce v živote niečo dosiahnuť, ale nechce pre to nič obetovať. Vyhnúť by sa mu mali iba tí, ktorí navštevujú sedenia s psychológom kvôli dôvodu, že ich šikanuje učiteľ.
Je neuveriteľné, ako niečo, čo má hodinu a pol, dokáže človeka tak energeticky nabudiť, ako tento film. Či už ste športovec pred náročným výkonom, hráč CSka alebo matka s hyperaktívnym dieťaťom. Po finálnom závere Whiplashu dostanete takú dávku motivácie, že si budete veriť pri čomkoľvek. Nemožné veci, o ktorých ste predtým iba snívali, sa zrazu stanú uskutočniteľnými.
Ako sa vám páčil film Whiplash? Môžete sa s nami podeliť v komentároch.
