TOP 7: Krátkometrážne horory, ktoré si môžeš pozrieť aj na YouTube

Nenechajte si ujsť

TOP 7: Krátkometrážne horory, ktoré si môžeš pozrieť aj na YouTube

- Advertis

Krátkometrážne horory sú fajn z viacerých dôvodov. Tak, ako aj pri poviedkach, aj plocha niekoľkých minút a scén stačí na to, aby v divákovi vyvolala nepríjemné pocity, podsunula mu nejakú myšlienku, alebo ho zaujala pointou. Tu môže ukázať svoj um nielen režisér, ale aj scenárista, hudobný skladateľ, a samozrejme herec a kameraman.

Kariéry tvorcov filmov nášho rebríčka sa líšia. O niektorých sa veľa nevie, iní sú prísľubom do budúcnosti a niektorých už všetci dlho poznáme. Niektoré krátkometrážne horory z našej TOP 7 sú ničím neriedené horory, iné žáner obohacujú humorom, osobitým videním sveta, alebo víziou. Všetky však dobre poslúžia ako zábava na chladný halloweensky večer.

7. Meow (2016, r. Christopher Jopp)

Čo sa môže stať, ak sa nasťahujete do nového bytu, no hneď prichýlite aj mačičku z ulice, hoci by ste nemali? Môžete mať problémy so susedmi, alebo s mačkou. Buď sa presťahujete vy, alebo vysťahujete zviera. Režisér Christopher Jopp celú vec vyriešil po svojom a dal nám najavo, že lepšia mačka v byte, ako nepríjemný sused za dverami.

Meow nie je skutočným hororom. Je skôr nostalgickým návratom do čias slávy béčkových hororov z videopožičovne, z ktorých mnohé zrejme nedesili ani v dobe svojho vzniku, no už vtedy vedeli napínať, alebo sa na nich dalo aspoň zabaviť. Celý filmík je samozrejme správne pritiahnutý za vlasy. Do tejto dekády nás už v prvých sekundách hodí aj skvelá syntetizátorová hudba, ktorá nám pripomenie napríklad soundtrack Stranger Things.

6. Mannequin (2017, r. Zach-McCoy Davies)

Príbeh filmu je typický hororový: Osamelá kostymérka musí v divadle stráviť noc. Spoločnosť jej budú robiť len figuríny, takže len málokto by nočnú zobral za ňu. Film získal cenu na Reel Horror Feste a ukazuje nám precízne hororové remeslo, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani celovečerný film od tvorcu, ktorý už má čo-to natočené.

Figuríny sú sami o sebe jednou z najdesivejších rekvizít využitých už mnohokrát. Najviac nás vystrašia vtedy, keď zistíme, že sa dokážu pohybovať. Mannequin patrí k tým najpodarenejším dielkam so zlovoľnými rekvizitami a je len škoda, že režisér Zach-McCoy Davies už na jeho úspech nenadviazal.

5. Vicious (2015, r. Oliver Park)

Na hororovej platforme ALTER nájdeš mnoho zaujímavých krátkych hororov v rôznych kategóriách a podžánroch. Medzi nimi aj kraťas Vicious, ktorý sa opäť nesnaží podať divákovi nejakú hlbšiu myšlienku tak, ako je to posledné roky zvykom, a jeho jedinou úlohou je postrašiť.

Námet o mladej osamelej žene, ktorá si len myslí, že je v noci sama, je tak častý zrejme preto, že podobné filmy na nás zapôsobia práve vtedy, keď sme aj my doma sami. Na krátkej ploche je Vicious strašidelný prakticky už od začiatku. Nie je v ňom scéna, ktorá by niečo vysvetľovala (napríklad pointu). Je sledom niekoľkých hororových obrazov a scén, ktoré ak by sa objavili ako finálne celovečerného filmu, určite by sme ho spomenuli aj v iných článkoch.

 4. Not Alone in Here (2020, r. David F. Sandberg)

Režisér David. F. Sandberg prerazil krátkometrážnym Lights Out, v ktorom na trojminútovej ploche ukázal niekoľko efektných nápadov, ako potešiť každého hororistu. Od tej doby ubehlo zopár rokov a režisér nakrútil ďalšie kraťasy, v ktorých však stále prichádzal s tým istým. Dočkali sme sa aj niekoľkých celovečerných filmov, vrátane vysoko rozpočtového Shazam!.

No krátkometrážna forma stále ostala tou, v ktorej mohol Sandberg najlepšie ukázať svoj talent vystrašiť nás. Z jeho krátkych filmov najviac vyčnieva asi ten posledný, Not Alone In Here. Už samotný názov je znamením, že režisér sa nás znova nechystá ničím prekvapiť, a predsa sa tak stane. Hlavná hrdinka je opäť sama doma, no tentoraz jej strach konečne nezabránil logicky uvažovať. A tak aj celé to strašenie, ktoré sme už všetci videli, pôsobí reálnejšie, dostáva sa hlbšie pod kožu.

3. Vincent (1982, r. Tim Burton)

Vincent Malloy je sedemročný chlapec, ktorý svojich rodičov veľmi nemá čím potešiť. Obdivuje hereckú legendu Vincenta Pricea, svoje predstavy plné monštier maľuje na plátno a ak by si mal vybrať medzi prechádzkou parkom a cintorínom, dlho by neváhal.

Keď Tim Burton v roku 1982 vypustil do sveta Vincenta, už vtedy muselo byť jasné, že do hry vstúpil naozaj silný hráč. Nasledujúce dekády ukázali, že tomu tak skutočne bolo. No už vo Vincentovi vidíme všetko to, čo neskôr režisér ukázal v miliónových projektoch určeným masám. Nadšenie pre tvorbu, nezvyčajné kreatívne myslenie, osobitý vizuálny štýl a záujem o podivné, tragické postavičky. Vincent Price, ktorý malého chlapca nadaboval, bol pre dospievajúceho Burtona zrejme skutočným hrdinom.

2. Toe (2019, r. Neal O’Bryan, Chad Thurman)

Dvojica Neal O’Bryan a Chad Thurman točili svoj prvý a zatiaľ jediný film dva roky. Pracovali naň spolu s produkčnou spoločnosťou Cranked Up Films, ktorá má v portfóliu hlavne krátkometrážne horory tiež stojace za pozornosť. Toe je jednoduchý Stop Motion príbeh zjavne inšpirovaný napríklad aj Mazacou hlavou od Davida Lyncha. Je bez dialógov, prvoradý je tu čiernobiely obraz a zvuková stopa. V nej je obsiahnuté všetko od prasknutého potrubia, sychravého dňa, jasnej noci a pocitu, že biedny domček sa nachádza na samotnom konci sveta, za ktorým je už len priepasť.

Toe je ponurý príbeh hladujúcej bábky, ktorá dostane chuť na náhodne nájdený nahnitý palec. No netuší, že palec patrí čomusi, čo je zahrabané rovno pod ním. Chýbajúci palec prebudí odpočívajúceho strašiaka a chlapec, trochu pripomínajúci Vincenta z predošlého filmu, sa má na čo tešiť.

1. Kybernetická babička (1962, r. Jiří Trnka)

Tento polhodinový bábkový film svetoznámeho Jiřího Trnku tematicky a žánrovo spadá skôr do sci-fi. Upozorňuje na to, že raz môže prísť doba, keby budú stroje vládnuť ľuďom a veselo nám teda rozhodne nebude. To, čo sa môže v takom prípade diať, zažívame spolu s malým dievčatkom. Keď sa rozlúči so svojou babičkou, ktorá ešte žije život taký, ako poznáme aj my, vydá sa za rodičmi, ktorí ale už žijú „tu a teraz“, čiže vlastne v dystopickej budúcnosti, v ktorej je ľudský hlas rodiča nahradený akousi mechanickou rečou.

Už len samotný pohľad na meravú tvár dievčatka (a jej babička, tá skutočná, nie je na tom o nič lepšie) by mohol v slabšej povahe vyvolať nepríjemné pocity. Keď si k tomu pridáš záhrobnú organovú hudbu, občasné industriálne ruchy, a fakt, že takmer celý film ste v príbehu len vy dvaja, máš o horor postarané.

Zaujali vás niektoré z našich filmov? Máte aj vy svoje obľúbené krátkometrážne horory? Podeľte sa s nami o ne v komentároch!

Pridaj komentár

Mohlo by sa ti páčiť