Každoročne je striktnou vianočnou záležitosťou niekoľko tradičných rozprávok. Nie sme to pritom len my v Česku a na Slovensku, čo vyžadujeme Perinbabu, Mrázika, alebo Tri oriešky pre Popolušku každé Vianoce. Podobne sú s inými rozprávkami na tom aj v iných krajinách, hoci v Škandinávii a v Nemecku žne úspech práve aj táto verzia Popolušky. Samotné Tri oriešky pre Popolušku (Tři Oříšky pro Popelku) s Libuškou Šafránkovou a Pavlom Trávničkom z roku 1973 nakrútil nezabudnuteľný režisér Václav Vorlíček.
Napriek roku a politickému zriadeniu sa však podarilo nakrútiť unikátnu a nezabudnuteľnú rozprávku v dvoch krajinách. Dokonca pre oba trhy dvojjazyčne v češtine aj v nemčine a následne sa dodabovala kompletne do vlastných verzií vrátane hudby. Aj samotná ústredná pieseň Karla Gotta má svoju českú aj nemeckú verziu. V oboch krajinách je pritom „Kde pak ty ptáčku hnízdo máš“ jednou z najväčších Gottových skladieb. Práve s dvojjazyčným nakrúcaním sa spája množstvo zaujímavostí, no zároveň aj filmové lokácie, ktoré filmári pri výrobe použili.
Filmové miesta z filmu Tri oriešky pre Popolušku
V susednej Českej republike sa spomína niekoľko miest, kde sa údajne nakrúcala Popoluška, no nie vždy je to aj úplná pravda. Občas sa totiž k nepresnostiam dopracovali pamätníci, alebo len nadšenci takejto myšlienky neúmyselne. Napríklad pre nakrúcanie inej rozprávky, alebo inej verzie Popolušky. Ostatne, je pochopiteľné, že pýšiť sa nakrúcaním tohto vianočného hitu by chcelo nejedno miesto. Skutočným miestom, kde sa odohrávali scény panstva, kde bývala Popoluška, bolo nádvorie hradu Švihov.
Rybník Mezihoří na Šumave je miesto, ktoré sa taktiež pýši prepojením na slávnu Popolušku. Je to preto, že práve tu nakrúcali scény pádu saní do bahna, cválanie v jeho okolí zasneženou prírodou a pochádzajú odtiaľto aj rôzne iné útržky deja použité vo filme.
Zásadným však navždy zostane zámok Moritzburg. Tá nádherná honosná stavba, ku ktorej prichádzala v onen slávny večer Popoluška na koni, je práve slávny nemecký zámok. Dá sa však povedať, že množstvo návštevníkov získava predovšetkým pre Popolušku. Neexistuje už veľa miest, ktoré by v Nemecku lákali na permanentnú výstavu venovanú filmu. V zámku sa nachádza figurína aj šaty Popolušky. Návštevník si z vonka všimne, že na schodoch je prikovaná kovová črievička zhruba na rovnakom mieste, ako vo filme Popelka stratila tú svoju. Rozprávke sú tu podriadené aj podujatia, programy a výklad majú dokonca v českom jazyku. Pozorní hľadači detailov si jednotlivé zábery identifikujú aj na vlastné oči ľahko. Napriek tomu, že je vo filme zachytený počas noci.
Popoluška tvorí filmový turizmus
Slávna Popoluška a ňou aj Libuše Šafránková zostávajú nesmrteľné. Dievča s extrémne drobnou nohou, akú nemal nikto v celom kráľovstve, no pre vystihnutie rozprávkovej jedinečnosti to odpustíme, sa v závere poslednou hádankou predstaví svojmu nastávajúcemu. Odohráva sa na hrade Švihov, ktorý v spojitosti s ňou navštívi nejeden návštevník. Pre účely filmu bolo nádvorie upravené kulisami a aj za tých pár desaťročí prebehlo niekoľko rekonštrukcií a drobných úprav. Sú však miesta, v ktorých možno zásadné scény spoznať aj dnes.
Oveľa viac rozprávku využíva nádherný Moritzburg. Je príkladom toho, o čo sa pokúšajú knihy Filmové miesta a Filmové Slovensko u nás. Upriamiť pozornosť na unikátne spojenie s filmom a upozorniť na mieru, alebo príležitosť niečoho podobného aj v našich končinách. Filmový turizmus je vo svete známy pojem. Medzi odborníkmi v cestovnom ruchu, medzi filmári a najmä medzi verejnosťou. Filmovú Popolušku podrobne autor Filmového Slovenska rozoberie v plánovanej knihe venovanej zahraničným filmovým lokáciám.
Zopár zaujímavostí o slávnom filme:
- Libuška Šafránková predtým hrala Barunku v Babičke Boženy Němcovej. Náhoda chcela, že si zahrala aj v ďalšej rozprávke podľa predlohy Boženy Němcovej, v Popoluške.
- Zlá macocha bola stvárnená Carolou Branbockovou, ktorá bola síce nemeckou herečkou, no na počudovanie počas nakrúcania po istom čase prehovorila po česky, čo prekvapilo najmä českých hercov a štáb. Nuž, bolo to pre nich prekvapením. Narodila sa totiž pôvodne v Čechách a češtinu ovládala.
- Chlapec objavujúci sa v kuchyni a neskôr preoblečený za dievča snažiaci si skúsiť črievičku, je Jiří Růžička ml, syn Helenky Růžičkovej, ktorá sa v rozprávke objavuje ako vydajachtivá Princezna Droběna. Jiří sa preslávil najmä ako Tlustý Jozef z trilógie Slunce, Seno…
- Mimochodom, Droběna v jednej scénke schmatne princa a odnáša ho do tanca. Jeho pohľad zúfalstva k rodičom nie je v skutočnosti k rodičom, ale k režisérovi, pretože to schmatnutie nečakal a ani nebolo v scenári. Ten jeho spýtavý výraz pritom vo filme zostal a je nezabudnuteľný.
- Dôvod, prečo tento záber zostal, je aj úspora. Nakrúcanie farebne si žiadalo šetriť materiálom a tak bolo mnoho záberov robených na „prvú dobrú“.
- Tancovačka nevznikala na zámku, ale vo filmových štúdiách. Interiéry v Moritzburgu totiž vizuálne nesedia.
- Vianočný hit je to predovšetkým pre zachytenú zimu, ktorá dala rozprávke osobitý šmrnc a „cukrovú polevu“. Pritom zasadenie v zime ovplyvnili nemeckí členovia štábu, ktorí potrebovali „úpravu pracovnej doby“ natiahnutú na koniec roka. Z výsledku sme celé desaťročia nadšení. Kostýmy pôvodne ušité na leto a následný chlad už ale nebol dôvodom nadšenia u samotných hercov.
- Kone v Troch orieškoch boli v skutočnosti dva. Druhý sa objavuje v scénkach pri hrade Moritzburg keďže ako sa štáb vyjadril pre mnohé médiá už v minulosti, s českým koňom nemohli filmári cez hranice a tak v Nemecku našli podobného.