Pomaly sú tu Vianoce, čo pre väčšinu z nás znamená, že prichádzajú filmy s istou magickou tradičnosťou. Na klasické rozprávky z produkcie našich či Českých filmárov dodnes nezabúdame. Veľmi nás preto teší, že so zaužívanými rodinnými príbehmi s nejakým tým kúzlom sa lúčiť doposiaľ nemusíme. Na typické čaro týchto filmov sa tentokrát pokúsil nadviazať počin Tri želania (Přání k mání), ktorý sľubuje, že ikonické rozprávky ako ocení, tak na ne aj nadviaže svojským štýlom a predstaví nám ich v novom svetle. To, či sa mu to predsa len vydarilo, sa dozviete v našej recenzii!

Tri želania recenzia

Hlavný hrdina rozprávky Tri želania, poctivý Albert (Filip Antonio), je zúfalo zamilovaný do sestry svojho kamaráta. Jeho láska je žiaľ úplne jednostranná. Trápený Albert je taktiež priamo v strede situácie lásky, ktorá obklopuje jeho rodičov – varietného kúzelníckeho dua, ktoré zažíva krízu stredného veku. Príbeh je taktiež o najdôležitejšej z lások, a to práve o tej rodičovskej. Tú si od svojho otca snaží získať flákač Bosák junior. Na riešenie týchto problémov samozrejme netreba žiadne čáry. To však neznamená, že kúzla neexistujú – s jedným veľkolepým sa totižto stretne hrdina tohto deja. Ako najlepšie Albert využije jedno prianie, ktoré za dobrý skutok získal od kúzelného starčeka?

Producenti nás pri filme upozorňujú, že má osloviť hlavne tých, ktorí v tradičnom čase očakávajú tradičný obsah. Zároveň však vynaložili veľké úsilie na to, aby zároveň prišli s niečim novým a odlišným. Z tohto hľadiska mňa aj všetkých ostatných snímka bezpochyby potešila. Tri želania uspokojivo a svojsky nadviazali na tradičnosť rozprávok. Celkovo film ponúka čerstvý a miestami až surrealistický príbeh, v ktorom nahliadneme do života trápených osôb, ktorým chýba láska, no predovšetkým prichádza aj s dôverne známym zážitkom.

Magický, no zároveň realistický

Bez kontextu nám dobre známych československých rozprávok je táto novinka len nevinný príbeh upozorňujúci na to, že láska buď je, alebo nie je. Na to, aby všetko dobre dopadlo, si však ľudia musia uvedomiť, že nie je treba žiadne kúzlo. Z žánrového hľadiska by sa dal film ľahko označiť ako magické fantasy. Kúzlenie a nadprirodzenosť v ňom pritom hrajú len okrajovú úlohu. Čaro filmu, ktoré je na prvý pohľad značné, tak bolo docielené špecifickou a predovšetkým zručnou štylizáciou – lepšie povedané, príbeh pôsobí ako z rozprávky len vďaka spôsobu, akým je prevedený.

Dej pôsobí tak ľahko pochopiteľne, no zároveň vzdialene nadprirodzene vďaka kreatívnemu rozhodnutiu, ktoré sa vyplatilo. Príbeh sa odohráva v nešpecifikovanej dobe, ktorú by ste aj tak ťažko odhadli, a v neznámej krajine, v ktorej sa síce rozpráva zrozumiteľnou rečou, no všetko vyzerá trocha inak, ako keby malo patriť na tento svet. Na škole, do ktorej chodia dospelí žiaci spolu s jedenásťročnými deťmi nikto nevlastní mobil. Prostredie a budovy sa zdajú byť staré – no naprieč mestečkom jazdí ako futuristický steampunkový vlak, tak aj moderné autá. Tvorcovia tak vytvorili prostredie, s ktorým sa nevieme stopercentne stotožniť, vďaka čomu pozornejšie sledujeme samotný príbeh.

Dokonalo napísaný

Vôbec to najlepšie na filme Tri želania je jeho scenár a skvelé postavy, ktoré vytvoril Miroslav Adamec. Perfektná výprava je samozrejme rozprávková a absurdná, nechýba jej však ani logika nášho sveta. Príbeh je taktiež napísaný štýlom, ktorý uspokojí celé publikum – nielen mladí diváci sa nájdu v hlavných postavách, ktorými sú rôzne staré deti, no mrazivo príjemnej realistickosti sa dočkajú aj dospelí, ktorý nebudú mať problém nájsť sa v niektorých starších charakteroch. Do tohto všetkého tvorcovia taktiež zvládli vtesnať množstvo satiry a niekoľko poučení, ktoré k rozprávkam patria.

Albert v jednom prípade uvažuje, ako použiť jediné zostávajúce želanie na svete. Aj keď si láme hlavu nad morálnosťou toho, že by ním mohol získať dievča, do ktorého je zúfalo zamilovaný, so správnym rozhodnutím mu zdanlivo neporadí nikto. Vyskytne sa však zopár scén, v ktorých je aj on rýchlo presmerovaný na správnu cestu. A to aj v tom prípade, keď mu nikto neverí, že jeho želanie by naozaj fungovalo.

Kvalita aj kvantita

Absurdita v tomto filme funguje tak skvelo hlavne vďaka faktu, že je na ňu poukázané a následne nám je vysvetlená, dokonca aj opäť absurdným štýlom. Skvelým príkladom je situácia, kedy by si Bosák junior (Jan Maršál) na seba nechal oficiálne previesť Albertové kúzelné želanie. Je to však možné? Samozrejme, že áno, ak zoženiete dostatočne dobrého právnika, ktorý už má skúsenosti so zlatými rybkami. Vďaka tomu fungujú naoko obyčajné aspekty príbehu, ako klišé v podobe „chlapec miluje dievča, dievča chce zas iného chlapca“ celkom uspokojivo. Klasickejší rodinný príbeh je premyslený originálne a naozaj kvalitne – vďaka tomu sa aj nezdá ako vystrihnutý z americkej teenagerskej komédie.

Ak by som mal poukázať len na jednu vec, ktorá sa mi na snímke Tri želania páčila, bezpochyby by ňou bolo famózne vizuálne spracovanie. Drvivá väčšina filmu vyzerá ako niečo od Wesa Andersona či Tima Burtona, respektíve ponúka nádhernú a atmosférickú farebnú paletu. Z technickejšej stránky je výsledný vzhľad docielený skvelou kamerou Pavela Berkoviča, ktorá sa prostredím pohybuje ladným, avšak zato mocným štýlom. Čisto zo stránky tvorby u mňa film na plnej čiare uspel. Všetko to krásnym spôsobom podporila aj úplne symfonická hudba Davida Solařa, ktorá mohla dostať väčší priestor.

Herci, postavy a nejaké zápory

Na filme mi asi najviac vadili postavy. Ako som už však predtým spomínal, z príbehovej stránky sú napísané dobre. Čo však povedať chcem je, že snímka sa snažila predstaviť nám možno až zbytočne veľa postáv, ktoré sa okrajovo dotýkajú deja. Výsledný mišmaš charakterov tak pôsobí nevyvážene – polovica z nich bola veľmi zaujímavá a priali by ste si väčšie bádanie ich osobností, druhá časť zasa pozostáva len z nezmyselných karikatúr, ktoré na plátno prídu len vyviesť nejaký žart, no zdržia sa na ňom ešte nevhodne dlhú chvíľu.

Pre mňa osobne boli vo filme najlepší herci Martin Myšička a Jitka Čvančarová, ktorí si zahrali Albertových rozhádaných rodičov. Chémia, ktorú ma táto dvojica na plátne, je vskutku skvelá, no ku koncu som bol sklamaný, že nedostala hlbší účel. Rodičia hlavnej postavy taktiež pôsobili zábavne, no zároveň aj realisticky depresívne – čo bolo samozrejme podané vo veselom kabáte. Zvyšok dospelých hercov bolo v poriadku, aj keď často slúžili len ako panáci, ktorí sa objavili len s jedným jednoduchým cieľom. To, čo sa od nich vyžadovalo, priniesli taktiež aj herci ako Vítězslav Jandák, Jan Vondráček a ďalší.

Najslabším článkom rozprávky Tri želania sú bezpochyby detskí herci, ktorí väčšinu času pôsobia ako stroje, ktoré nevedia, čo rozprávajú. Tento problém je naozaj obrovský, nakoľko sú hlavnými hrdinami filmu a tvorcovia im venovali takmer všetok čas. Často krát pôsobili neprirodzene, čo má na vine fakt, že v pôvodnej verzii scenára mali sedemnásť rokov. To vysvetľuje aj dej, ktorý sa v komunite jedenásťročných detí točí okolo zamilovania a teenagerských problémov, čo vo výsledku pôsobí bizarne a nevkusne.

Zhrnutie

Novinka Tri želania má priamo v svojom jadre závažné problémy, ktoré sa jednoducho nedajú prehliadnuť. Či už ide o prehnanú rozmanitosť karikatúrnych postáv alebo nevydarené herectvo detí, snímka na tom dobre nie je. Čo nám však režisér Vít Karas ponúkol vo svojom novom filme je menej tradičný, no zato dobre známy príbeh. Najlepšími stránkami však aj napriek tomu zostávajú nádherné vizuálne spracovanie a hudobný podklad, ktorý obaľuje občasne nekonzistentné správanie hlavných hrdinov. Po spojení nesmierne pozitívnych a naopak záporných stránok filmu dostávajú Tri želania hodnotenie 6/10.