Kultový seriál, ktorý nám nedal spávať
Spomínate si ešte? Je pondelok večer a začína sa vysielanie, ktoré je pre mnohých vrcholom programu celého týždňa. Pred obrazovky nesadajú len jednotlivci, ale rovno rodiny s deťmi, ktoré sú odhodlané odhaliť lož od skutočnosti. Nevadí, že niektoré z príbehov, ktoré uvideli, im večer nedali zaspať a citlivejšie nátury strašili ešte o niekoľko rokov neskôr. Zvedavosť a fascinácia nadprirodzenom za to stála.
Televízny fenomén Verte neverte čoskoro oslávi už 27. výročie od premiéry svojho prvotného dielu. Aj napriek tomu, že seriál sa skončil ešte v roku 2002, dodnes patrí k televíznym „evergreenom“ a s radosťou sa k nemu vracajú nielen televízni pamätníci.
Seriál, v ktorom sa moderátor v miestnosti s lacnými rekvizitami šikovnými frázami zahrával s diváckou predstavivosťou, bol unikátom už krátko po svojom odvysielaní. Nepatril totiž ku tradičnej televíznej produkcii, v ktorej v 90-tych rokoch dominovali harmonické vzťahy a šťastné konce. Verte neverte sa nebál dráždiť a provokovať, neraz stavil na temnejší tón s dusnou atmosférou.
Novinka, v ktorej bolo zakaždým odvysielaných päť rôznych príbehov, nechávala na divákovi, aby sa pokúsil odhaliť, ktorý z nich je pravdivý, a v ktorom sa zasa tvorcovia pohrávajú s jeho fantáziou. Na konci moderátor odhalil pravdu, ktorá divákov neraz nechala s otvorenými ústami. Keď moderátor zahlásil, že „tento príbeh sa skutočne odohral v 60-tych rokoch na americkom Stredozápade,“ v obývačkách pravidelne nasledovala búrlivá diskusia a viacerí diváci len zdesene krútili hlavou.
Zviezol sa na vlne Akty-X
Faktom však je, že seriál sa o overovanie faktov nikdy príliš nestaral a takmer všetky príbehy, ktoré označil za realitu, sa v skutočnosti nikdy nestali, informuje Reflex. S nápadom na Verte neverte do štúdia Fox prišiel ešte v polovici 90. rokov Lynn Lehmann, začínajúci herec, ktorého najväčším úspechom dovtedy bolo vystúpenie v inštruktážnom videu na tlačiarne. (ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE.)
Televíznej spoločnosti sa nápad pozdával, predovšetkým vďaka skutočnosti, že diváckym obrazovkám vtedy dominovali Akty-X. Práve popularita príbehov Muldera a Scullyovej dala zelenú aj vzniku Verte neverte. Prvá séria so skúšobnými šiestimi epizódami na divákov okamžite zabrala. Jedinečný formát, v ktorom diváci museli rozoznať medzi skutočnými a fiktívnymi príbehmi s nádychom nadprirodzena a paranormálnych javov, fungovali na jednotku.
Hneď v prvej sérii bolo odvysielaných viacero diskutovaných dielov, ktoré tvorcovia označili za pravdivé a rozrušili tak nemalú časť diváckej základne. K najpamätnejším patrí záhadné zmiznutie chlapca v šatníku alebo ženy, ktorá v zrkadle videla obeť brutálnej vraždy a tá ju nakoniec zachránila pred násilníkom. Koncept podobných príbehov sa ukázal byť inovatívny a zároveň zábavný, čo viedlo k potvrdeniu ďalších sérií, navyše s rozšíreným počtom epizód.
Moderátora Jamesa Brolina ako uvádzača vystriedal obľúbený herec Jonathan Frakes. Práve hviezda Star Trek: Nová Generácia dodala seriálu jedinečný šmrnc a nezameniteľnú identitu. Frakes sa chytľavými frázami hral s divákmi, ktorí sa pre zmenu snažili odhaliť, ktoré z príbehov sa naozaj stali. Odpoveď sa dozvedeli na konci každej epizódy, vysvetlenie však bolo skôr sporadické a divákom nezostávalo nič iné, než veriť producentom.
Bola to fikcia
Až ďalšie roky odhalili, že veľká väčšina z mrazivých príbehov vlastne bola vymyslená. Tvorcovia podľa CultureCross totiž vo veľkom vychádzali z knihy Roberta Tralinsa s názvom Strange events beyond human understanding (Podivné príhody za hranicami ľudského chápania). Tralins bol známy spisovateľ béčkových detektívok, sci-fi románov, ktorý sa narodil ešte v roku 1926.
Spisovateľ a scenárista bol vášnivým obdivovateľom nadprirodzených javov a práve jeho fascinácia nevysvetliteľnými príbehmi ho viedla k napísaniu spomenutej knihy. Tralins v nej síce tvrdil, že všetky prípady v knihe sú pravdivé a vychádzajú z jeho súkromného vyšetrovania, nikto však nevie, do akej miery bolo vyšetrovanie autentické a či nešlo iba o snahu autora šokovať a vylepšiť si povesť. (ČLÁNOK POKRAČUJE NA ĎALŠEJ STRANE.)
O 30 rokov neskôr práve Tralinsovo dielo poslúžilo ako základ pre mnohé príbehy Verte neverte. Tvorcovia seriálu však nečerpali iba z jedného zdroja a k príbehom ich inšpirovali desivé mestské legendy či novinové titulky po celej Amerike. Čím bizarnejšie a tajomnejšie, tým väčšia bola šanca, že sa ich tvorcovia chytia. Overovaním faktov sa pritom nikto z produkcie príliš neobťažoval. Neskoršie závery preto ukázali, že drvivá väčšina príbehov, ak nie všetky z nich, ktoré boli označené ako fakt, boli vlastne vymyslené.
Stačí sa pozrieť na jeden z najpopulárnejších príbehov o chlapcovi, ktorého zavreli do šatníka a záhadne v ňom zmizol. Mrazivú historku seriál označuje ako pravdivú, pričom nechal divákov v domnení, že za chlapcovým zmiznutím môžu nadprirodzené sily. V skutočnosti sa však dostal do podkrovia cez otvor na strope a neskôr ho našli hrať sa u kamaráta o pár ulíc ďalej.
Pozorní diváci síce určite tušili, že s „pravdivými“ historkami niečo nie je v poriadku, načo si to však kaziť? Príbehy Verte neverte strašili, prekvapovali, predovšetkým však zabávali a z mnohých z nich sa stala doslova nostalgická záležitosť.
Dodnes silná nostalgia
Zavraždená obeť v zrkadle, blikajúce auto, ktoré prenasledovalo ženu a zachránilo ju pred smrťou, pekár, ktorý v peci videl diabla, hrozivé kreslo s podobou rakvy či televízny moderátor, ktorý sa stal obeťou záhadného tornáda.
Tieto a mnohé ďalšie príbehy si diváci pamätajú ešte aj dvadsať rokov po skončení seriálu. Viacerým s istotou ešte aj teraz naženú zimomriavky a nechajú zaspomínať na časy, keď sa kvôli červenookej príšere alebo utopenému kresličovi komiksov báli zaspať. Formát bol jednoducho spravený na jednotku a Verte neverte milovali diváci po celom svete.
Seriál sa vysielal v desiatkach krajinách po celom svete, masívnu popularitu si vybudoval hlavne v Nemecku, kde sa v reprízach vysiela dodnes pod názvom X-Factor. Nemci boli zo seriálu tak fascinovaní, že mu dokonca vytvorili aj dve ďalšie série, v ktorých sa opäť objavil moderátor Jonathan Frakes. Vysielala ich stanica RTL II, z hľadiska diváckeho záujmu i kvalít seriálu však išlo o prepadák.
Pôvodný formát jednoducho vyšiel v ideálnom čase a je otázne, do akej miery by obstál aj dnes. Na to však nemusíme hľadať odpovede, keďže namiesto nových dielov sa diváci stále s láskou vracajú k originálu. S českým dabingom ho nájdu napríklad na YouTube.