What If…? RECENZIA
What If…? RECENZIA – Čo keby sme sa po porážke Thanosa zamerali na tému multiverza? Čo keby sme divákom predstavili postavy, ktoré dobre poznajú, ale v úplne inej úlohe? A čo keby sme to celé pojali v animovanej forme? Podobné úvahy istotne preleteli hlavou „otca MCU“ Kevina Feigeho, ktorý si povedal, že vo štvrtej fáze svojho životného projektu odhodí akékoľvek zábrany a bude sa snažiť v každom smere odchýliť od zabehnutých chodníčkov.
What If…? je projekt, ktorý bol pri svojom odhalení veľmi nečakaným produkčným krokom. Podporujú ho však tri zásadné veci: 1. MCU má pri tvorbe plánov pre streamovaciu službu Disney+ hlavné slovo (spolu so značkou Star Wars). 2. Feige už dlhšie avizoval pretavenie niektorých zložitejších komiksových príbehov do seriálovej formy. 3. Loki odhalil tajomstvo hrôzostrašného hradu, ktorý strážila fialová príšera Alioth…
V animovanej podobe sa tak vracia väčšina nám známych postáv, ktoré poznáme z filmov v rámci prvých troch fáz MCU – „Infinity Saga“. A čo je najdôležitejšie, mnohým z nich prepožičali svoje hlasy pôvodní herci ako Chadwick Boseman (Black Panther), Samuel L. Jackson (Nick Fury), Josh Brolin (Thanos), Chris Hemsworth (Thor), či Benedict Cumberbatch (Doctor Strange).
Feige v tvorivom tíme aj tentokrát stavil na menej známe mená na poli animovaného filmu. Najvýraznejším projektom tvorcu seriálu A.C. Bradleyho bola doteraz scenáristická práca na netflixovskej sérii Tales of Arcadia. Režisér Bryan Andrews sa zase naplno venoval práci na animovaných seriáloch Samuraj Jack a Neporaziteľné sestry (The Powerpuff Girls). Podarilo sa teda tvorivému tímu splniť ťažkú úlohu – vytvoriť nový svet s vlastnými pravidlami v už existujúcom fiktívnom, ale zato dôverne známom svete?
Nedá sa ujsť… pred svetom neutečieš
Ako diváci sa hneď na úplnom začiatku stretávame s postavou Watchera (Pozorovateľa). Jeho slovami – bude to práve on, kto nás bude sprevádzať na ceste mnohými svetmi tohto rozmanitého multiverza. V jednotlivých epizódach postupne spoznávame príbehy známych postáv, ktoré na základe jedného rozhodnutia zmenili svoj osud a tým aj chod celého ich sveta.
Ako nám napovedajú samotné názvy epizód, budeme svedkami vojny, v ktorej namiesto Avengerov vyhrá Ultron. V inom svete je zase Thor jedináčik a v tom ďalšom uniesol Yondu namiesto Petera Quilla princa z Wakandy. V zabudnutom kúte vesmíru však číha hrozba, ktorá je hrozivejšia, než všetko to, čoho bol doteraz Watcher svedkom.
Odvážny scenáristický počin
Za najdôležitejší základ tohto projektu považujem scenár. Ten je veľmi rozumne rámcovaný rozprávačskými vstupmi Watchera, cez ktoré sa tvorcovia snažia divákovi ozrejmiť kľúčové okamihy / rozhodnutia hlavných postáv. Je to tak jeden z oporných bodov jednotlivých epizód, pretože každá v zásade predstavuje materiál k jednému samostatnému filmu. A tu vzniká istý problém.
Do polhodinovej časti je toho jednoducho veľa. Jednak sa týmto rozhodnutím seriál identifikoval divákom ako materiál vhodný pre komiksových fanúšikov, či zarytých fanúšikov live-action univerza. Človek „zvonku“ nepotrebuje vidieť alternatívne verzie príbehu, na ktorý si zaplatil lístok do kina, viac ho to nezaujíma. Fanúšik tieto príbehy samozrejme pozná a od seriálu mu tým pádom stačí, aby novú verziu príbehu pokojne vyrozprával skratkovito. Ani v tomto smere to však celkom nefunguje, pretože z epizód nejdú potrebné emócie a tým pádom si ani tak neuvedomujeme dopady rozhodnutí postáv.
Pokiaľ sa režisér Martin Scorsese (Vlk z Wall Street) vyjadril na margo MCU, že nejde o filmy, ale o zábavnú atrakciu, v tomto prípade to platí určite. Na druhej strane však ide o animovaný seriál, ktorý si (aspoň zatiaľ) nedáva väčšie ciele byť nosnou súčasťou MCU. Hoci by som Watchera veľmi rád videl v hranom filme, tento projekt zatiaľ dobre funguje samostatne a nemusí byť skladačkou začínajúcej štvrtej fázy.
Odvážny dramaturgický počin
Mimo scenára to, čo tento seriál predstavuje, je neuveriteľná rozmanitosť MCU. What If…? dokazuje, čo všetko už diváci po celom svete videli na plátnach kín a čo sú schopní prijať a sledovať v masovom meradle v 21. storočí. A za posledných 50 rokov je to obrovský krok smerom dopredu.
Pre tvorcov bolo dôležité nájsť ten správny okamih v známych príbehoch, kedy by sa postavy mohli rozhodnúť inak a zároveň aby umožnili aj ich vzájomné stretnutia, ktoré sme vo filmoch nevideli. Scenáristi našli zaujímavé prepojenie medzi Tonym Starkom a Killmongerom, predstavili „buddy“ chémiu medzi Black Widow a Captain Carter, ale aj otcovský vzťah Thanosa a Nebuly, ktorý by mohol byť, keby sa Thanos nerozhodne stať sa genocídnym maniakom.
Napriek tomu, že nás seriál valcuje stále novými a novými informáciami, umne pláva medzi akčnými scénami a dialógmi. Je až pozoruhodné sledovať, do akej miery je k svojim postavám nemilosrdný. Mnohé z nich si doslova prejdú peklom. V týchto zložitých situáciách sa ako správny MCU projekt snaží do scén pridať humor, čo nie vždy funguje.
Preto subjektívne môžem povedať, že najmenej ma zaujali epizódy 1 a 7 a najviac 3 a 4. Každá z epizód sa navyše snaží o nastavenie iného filmového subžánru. Dostaneme slušnú vesmírnu lúpež, zombie apokalypsu, ale nečakane aj komédiu v štýle Shazam!.
Animácia a veci s ňou súvisiace
V priebehu týždňov, kedy bol seriál streamovaný, som sa dočítal o „zlej animácii“. V niečom s týmto názorom súhlasím, v niečom nie. Projekt si zvolil použiť v každej epizóde rovnaký druh animácie a to tzv. „toon shading“. V skratke ide o menej farebné tieňovanie, ktoré pri 3D počítačovej grafike a renderingu pôsobí na objekte jednoducho povedané plocho. Pokiaľ zvýrazníte obrysy týchto objektov, vizuálne dostanete nádych súčasných komiksov.
Tento štýl v seriáli funguje, sú to skôr čiastkové prvky, ktoré neboli úplne zvládnuté. Veľmi výrazným je otváranie úst. Postavy rozprávajú umelo a hoci sa tvorcovia posnažili, aby predvádzali gestá a mimiku, ktorú poznáme od ich pôvodných hercov, otváranie úst pri prehovore im narúša vierohodnosť.
What If…? tiež prináša mnohé nové a zaujímavé prostredia. Galaktický bar, či Zberateľova zbierka sú výbornými nápadmi, ktoré by sa ako kulisy mohli objaviť aj vo filmoch. Veľmi sa mi napríklad páčil záber, v ktorom Doctor Strange sedí pri okne a vonku prší. V tmavej miestnosti sa mu cez mesačný svit odrážajú kvapky na tvári a keď tvárou pohne, kvapky si držia svoj smer zhora-dole. Detail, ale poteší. A podobných detailov je v seriáli veľa, napríklad nasvietenie exteriérov v epizóde so zombíkmi.
What If…? RECENZIA – Zhrnutie
Prvý animovaný seriál v MCU je odvážnym krokom a svoju úlohu splnil. Divákovi predstavil známe postavy v neznámych príbehoch a navyše vytvoril nový tím, ktorého môžu v budúcnosti čakať ďalšie animované dobrodružstvá. Hoci je toho na deväť 30-minútových epizód po obsahovej stránke až príliš, seriál vie, že je určený viac pre fanúšikov, ako pre bežného diváka a vyžíva sa v momentoch, o ktorých vie, že mnohým z nich prinesú poctivý nerdgazmus. 7/10.