Koniec zlatej éry pirátstva? Tvrdý zákon EÚ prináša prvé výsledky
Na konci novembra slovenskou a českou scénou otriasla správa o konci známeho portálu Ulož.to. Samotné Ulož.to síce nekončí v pravom slova zmysle, keďže iba mení systém svojho fungovania na tradičné online úložisko. Pre tisícky používateľov zo Slovenska a Českej republiky je však táto zmena prakticky rovnaká, akoby portál úplne skončil. Ikonický web totiž návštevníkom po novom zabraňuje vyhľadať uložený obsah od iných používateľov a zásadne mení spôsob svojho fungovania.
Pre používateľov to znamená, že od 1. decembra 2023 už viac nemajú voľný prístup k uloženému obsahu, ktorý vo veľkom tvorili nelegálne kópie filmov, seriálov, kníh či hudby, a vlastne audiovizuálnych diel ako takých. Ulož.to sa, nakoniec, preslávilo práve bohatou ponukou svojho pirátskeho obsahu, kvôli čomu sa neraz dostalo do právnych prestreliek, predovšetkým s českými filmovými distribútormi a umelcami.
Doposiaľ Ulož.to útokom vždy odolávalo a v súdnych sporoch jeho právnici argumentovali právom na slobodu v online priestore. Známy portál dokonca sám aktívne prechádzal do ofenzívy, keď napríklad zažaloval spoločnosť CinemArt za to, že musel vo vyhľadávaní na svojom webe mazať slovo Šarlatán a požadoval mastné odškodné. Niekoľkoročné súdne naťahovanie, opakované odvolania, ale tiež rôzne verdikty jednotlivých súdov ukázali, aká je legislatíva voči pirátskemu obsahu bezzubá.
Zdá sa však, že týmto časom postupne predsa len odzvoní a používatelia sa k pirátskemu obsahu čoskoro dostanú omnoho ťažšie. Do platnosti v EÚ totiž vstúpila nová smernica DSA (Digital Services Act), ktorá zásadne mení spôsob fungovania online úložísk. Čo nová smernica znamená pre bežného používateľa a je koniec Ulož.to prvou kockou reťazového efektu, ktorý bude nasledovať? Rewind.sk oslovil odborníkov, ktorí sa zhodujú na jednom – zlatá éra pirátstva sa pravdepodobne skončila.
Vo februári 2024 začne platiť pre všetkých
Akt o digitálnych službách bol zo strany EÚ prijatý v novembri 2022 a vstúpil do platnosti v auguste tohto roka. Zatiaľ nie pre všetkých, ale iba pre veľké vyhľadávače a online platformy. Pre ostatných prevádzkovateľov začne platiť už vo februári budúceho roka.
Patrik Baltazarovič a Tomáš Melišek z advokátskej kancelárie IN FORO-AYRUMYAN vysvetľujú, že zmyslom prijatej smernice nie je priamy boj s pirátstvom, ale regulácia online sprostredkovateľov a platforiem v podobe sociálnych sietí, online trhovísk, platforiem na zdieľanie obsahu a ďalším. Hlavným cieľom je predovšetkým boj proti nezákonným a škodlivým aktivitám a šíreniu dezinformácií.
Akt o digitálnych službách nadobudol účinnosť 16. novembra 2022. Jeho pravidlá sa však začnú uplatňovať na všetky platformy od 17. februára 2024. Od konca augusta 2023 sa už tieto pravidlá v EÚ uplatňujú na určené platformy s viac ako 45 miliónmi používateľov (10 % obyvateľstva EÚ), tzv. veľmi veľké online platformy (VLOP) alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače (VLOSE).
V prípade veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov bude mať Komisia právomoc vykonávať priamy dohľad a priamo presadzovať dodržiavanie predpisov, a v najzávažnejších prípadoch môže uložiť pokuty až do výšky 6 % globálneho obratu poskytovateľa služieb. V prípade opakovaného porušenia mu môže byť uložená pokuta až do výšky 20 % jeho celosvetového obratu. Pokuty v nižších výškach sa vzťahujú aj na ostatných poskytovateľov.
Mechanizmus presadzovania dodržiavania predpisov však nie je obmedzený len na pokuty: koordinátor digitálnych služieb a Komisia budú mať právomoc požadovať okamžité opatrenia, ak je to potrebné na riešenie veľmi vážnych škôd, a platformy môžu prijať záväzky, ako problémy napravia. V prípade zlovoľných platforiem, ktoré odmietajú plniť dôležité povinnosti, a tým ohrozujú život a bezpečnosť ľudí, bude možné ako poslednú možnosť po zapojení všetkých príslušných strán požiadať súd o dočasné pozastavenie ich služby.
Kľúčovou súčasťou novej smernice EÚ je, že prevádzkovatelia internetových portálov alebo vyhľadávačov sú po novom kompletne zodpovední za obsah, ktorý u nich používatelia nájdu. Online úložiská mohli doteraz argumentovať, že obsah ku nim nahral niekto iný, a teda zaň nenesú zodpovednosť. To sa však po novom výrazne zmení, hovorí Jaroslav Frnda, odborník na telekomunikačné a prenosové služby zo Žilinskej univerzity.
Kým v minulosti prevádzkovatelia takýchto služieb sa vedeli pri súdnych konaniach účinne brániť tvrdením, že zodpovednosť za obsah nahraný na online úložisko má konkrétny užívateľ, zavedením smernice Digital Services Act, preberá zodpovednosť za uložený digitálny obsah čiastočne aj prevádzkovateľ služby.
Nie všetci sa EÚ podriadia
V dôsledku novej smernice a pod hrozbou vysokých pokút teraz svoje fungovanie zmenil portál Ulož.to, z ktorého sa stalo tradičné internetové úložisko. Podľa odborníkov budú musieť svoje fungovanie čoskoro zmeniť aj ďalší prevádzkovatelia, aj keď určite sa medzi nimi nájdu výnimky. „Je to pravdepodobné, avšak nemusí tomu tak byť na 100 %. Som presvedčený, že platformy časom nájdu spôsob, ako toto nariadenie obchádzať minimálne tak, aby nemohli byť postihnuté predmetnými sankciami,“ hovorí Baltazarovič.
S takýmto scenárom súhlasí aj odborník zo Žilinskej univerzity. Jaroslav Frnda verí, že časť online úložísk si nenechá ujsť príležitosť generovať zisky v podobe predplatných za dátové balíčky od predplatiteľov. Namiesto zamedzenia prístupu k pirátskemu obsahu budú prevádzkovatelia radšej hľadať cestičky, ako sa novej legislatíve vyhnúť. „Dá sa očakávať, že niektoré online úložiská presunú svoje sídlo do tretích krajín (sdílej.cz má sídlo na Seychelách), aby bolo veľmi komplikované viesť súdne spory.“
Frnda dodáva, že Akt o digitálnych službách je sčasti pripravený aj na takéto scenáre. Vysvetľuje, že podľa smernice nie je rozhodujúce, či má prevádzkovateľ služby sídlo v EÚ, ale stačí, že obyvateľom EÚ službu ponúka. To ho zaväzuje dodržiavať prijatú smernicu, v opačnom prípade sa vystavuje hrozbe vysokých finančných sankcií.
Pokiaľ takéto platformy ostanú naďalej registrované v EÚ, a budú sa zameriavať na zdieľanie nelegálneho obsahu, môžu očakávať súdne spory, ako tomu bolo v nedávnej minulosti napríklad v Nemecku. Tu vedené súdne konania dokázali výrazne obmedziť činnosť v tej dobe celosvetovo populárneho online úložiska rapidshare.de. Po aplikovaní viacerých obmedzení na zamedzenie šírenia nelegálneho obsahu (nízky limit rýchlosti sťahovania pre neplatiacich užívateľov, bol stanovený denný limit sťahovania jedného súboru, atď.) jeho popularita tak klesla, až nakoniec v roku 2015 ukončil svoju činnosť.
Používatelia budú hľadať alternatívy
Nová smernica EÚ zatiaľ „položila“ iba Ulož.to, je však len otázkou času, kedy budú nasledovať ďalší. Akt o digitálnych službách pre všetkých prevádzkovateľov vstupuje do platnosti od 17. februára a až následne bude možné pozorovať jeho skutočný efekt. Množstvo používateľov sa však s koncom online úložísk podľa odborníkov len tak nezmieri a bude aktívne hľadať alternatívy.
„Ľudia budú aj naďalej vyhľadávať predmetný obsah zadarmo, a teda budú používať k tomu dostupné prostriedky. Pokiaľ predmetné online úložiská nenájdu spôsob, ako sa s aktom vysporiadať, aby mohli naďalej fungovať, som presvedčený, že veľká časť ľudí sa vráti k torrentom,“ avizuje advokát.
Odborník zo Žilinskej univerzity vysvetľuje fungovanie torrentov a zároveň varuje, že v takomto prípade už sa používatelia vystavujú možným sankciám. Nemôžu sa spoliehať ani na starú legislatívu.
Torrenty predstavujú decentralizovanú službu založenú na internetovom protokole BitTorrent, ktorý umožňuje prenos dát navzájom medzi užívateľmi pripojenými k daného torrentu. Takýto prístup sa označuje aj ako peer to peer (P2P), čo znamená, že súbory sú uložené na diskoch samotných užívateľov, ktorí sú zodpovední za to, čo zdieľajú (uploadujú).
Z právneho hľadiska sa niektorí užívatelia v minulosti spoliehali na vtedajšiu právnu normu, že, pokiaľ len sťahujú digitálny obsah a nepodieľajú sa aj na jeho distribúcii ostatným členom takejto P2P siete, nedopúšťajú sa trestného činu. V roku 2014 však Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu rozhodol, že zhotovovanie kópií diela na súkromné účely z nelegálnych zdrojov je takisto porušovanie autorského zákona. Napriek tomu sa dá predpokladať, že časť užívateľov naozaj opätovne začne využívať na šírenie nelegálneho obsahu BitTorrent protokol.
Pozor aj na streamovanie online
Lákavou alternatívou po možnom konci online úložísk môže byť sledovanie obsahu priamo online. Patrik Baltazarovič približuje, že v takomto prípade sa používateľ žiadneho porušovania zákona nedopúšťa. „Sledovaním pirátskeho obsahu priamo na internete zo strany používateľa nedochádza k porušeniu autorského zákona, nakoľko autorský zákon vylučuje z rozsahu autorskej ochrany diela použitie diela na vlastné účely (ako konečného spotrebiteľa).“
Z právneho hľadiska je teda sledovanie filmov online bezpečné, odborník zo Žilinskej univerzity však dvíha prst nad bezpečnosťou. Väčšina stránok s pirátskym obsahom totiž pochádza zo zahraničia a obsahuje rôzny škodlivý softvér, ktorý v prípade stiahnutia do počítača môže napáchať omnoho rozsiahlejšie škody.