Gump RECENZIA – Do kín sa dostáva najnovší film od našich českých susedov s podtitulom Pes, ktorý naučil ľudí žiť. Postaral sa o neho ostrieľaný režisér F.A. Brabec. Ten si prečítal knihu od Filipa Rožeka a automaticky si povedal, že toto je materiál, ktorý je potrebné preniesť na plátno. Dostali sme niečo výnimočné, alebo ďalší tradičný rodinný príbeh so zvieratami v hlavnej úlohe? Poďme sa na to pozrieť.
Príbeh sa zameria na opusteného psíka, ktorého sa ujme v komunite sociálne slabšie žijúcich človiečik Bedřich. Toho tu stvárnil už veľmi dobre známy Bolek Polívka. Osud ale nie je vždy prajný a chlpáči to nemusia mať jednoduché, a tak sledujeme jeho strasti, ale vďakabohu, aj následné radosti.
Gump – pes, ktorý naučil ľudí žiť RECENZIA
Malý psík postupne rastie, stále však nedostal svoje meno. Skôr ako sa ho stihne dočkať, je kvôli nenávisti od priateľky hlavného ľudského hrdinu od svojho majiteľa odtrhnutý. Odvtedy vidíme ako sa túla, stretáva ďalších psích aj ľudských spoločníkov a musíme si hneď na začiatku povedať, nie vždy práve takých, pre ktorých by bola láska k zvieratám v rebríčku hodnôt.
Tu si treba povedať aj ďalšiu vec – vženú sa vám slzy do očí a ak nedáte na domácich miláčikov dopustiť, tak aj opakovane. Mne napríklad stačili prvé tri minúty filmu, aby sa to stalo po prvý raz. Niekedy to však budú slzy radosti, keď uvidíte ako sa príbeh mení k lepšiemu.
Psy dávajú ľudom mená tiež
Zodpovedá sa tu aj jedna veľká otázka (ktorú som si ja sám niekedy pokladal), či aj psy dávajú mená nám. Titulný hlavný psí hrdina dostáva meno Gump (možno ste uhádli správne, podľa inej ikonickej filmovej postavy, ktorej sa toho prihodilo mnoho – Forresta Gumpa).
On sám (a jeho úvahy a pohľady na svet sú častým motívom filmu) si však pomenováva osoby, s ktorými príde do kontaktu. Jeho majiteľ sa stáva Bedřich kozí bobek, iná členka komunity je Veronika rybička. Tú si zahrala ako vždy skvelá Eva Holubová, pri ktorej opäť vidíme, že (herecká) chémia s Polívkom výborne funguje. Ďalej môžme spoznať Káťu jahůdku, Naty sušenku či Oříška.
Pes, ktorý naučil ľudí žiť
Podtitul filmu je Pes, ktorý naučil ľudí žiť. A o tom film naozaj je. Láska, ktorou dokážu títo štvornohí miláčikovia zaplniť naše srdcia, sa musí niekde odraziť. Takto vedia aspoň čiastočne ukázať zľutovanie alebo vedia z chladného programátora spraviť človeka, ktorý si vie užívať život plnými dúškami.
Celá kopa emócií, to je presne to, čo tu dostanete a absolútne ich prežívate s postavami. Smútok z odlúčenia, keď sa dve hlavné postavy od seba oddelia. Strach, ktorý môže pociťovať zviera, keď s ním niekto nezaobchádza správne. Ľútosť nad nimi, keď je práve takto s nimi zaobchádzané. Ale aj radosť, kedykoľvek sa dve duše (zvieracia a ľudská) nájdu.
Venuje sa vážnym problémom
Snímka nepotrebuje veci prikrášľovať a pozerá sa na ne priamo. Rozoberá tak problematiku vyhodených zvierat, ktoré nikto nechce, útulkov či chovných staníc. Opäť sa raz budete s nepochopením a až akýmsi odporom pozerať na to, čoho sú ľudia schopní. Ešte, že nás tvorcovia upozornili, že všetky zvieratká sa teraz majú dobre a majú lepšie podmienky.
Iste poznáte tie zábery, keď je film podľa skutočných udalostí, kde vám ukážu ako postavy vyzerali alebo čo robili naozaj. Tak tu máte na konci všetkých dôležitých psích „hercov“. Každý z ich príbehov vás dojme nanovo, ale tentoraz je to ten príjemnejší spôsob. A prekvapí vás, že Gumpa si zahrali hneď štyria.
Citlivé prevedenie aj trocha filozofie
Na hudobných motívoch pracovali rovnako českí aj slovenskí umelci. Titulnú pieseň vytvoril Marek Ztracený a jej názov je Vítr do plachet, ale ani príspevok našej scény nie je zanedbateľný. Jedna z piesní, ktorá odznie, má názov Kométa a pochádza zo spolupráce rapera Majselfa a kapely Desmod. Ak aj nepatríte medzi ich fanúšikov alebo vám ich hudba nič nehovorí, táto sa vám rozhodne zapáči.
Film prináša aj humor, ktorý je ale rovnako citlivý ako film samotný. Niekedy síce možno viac jednoduchý, ale skvele dotvorí atmosféru. Ukazuje, ako môžu mať ľudia lepší život, ak si v ňom nájdu miesto pre psa. Pre Bedřicha to bol odchod z komunity a možnosť prejaviť svoj talent hraním na piano či dokonca varhany. Aj pri nich dostaneme malú trochu filozofie, ktorá je ale nesmierne pravdivá. A znejú nám v hlave ešte Polívkové slová „Ja vím, že si pes, ale jsi můj člověk“.
Gump RECENZIA – Zhrnutie
Je to rodinný film, je to dráma, je to dobrodružný film. Zaujme deti, páčiť sa bude dospelým. Ukazuje nám niečo, čo už vieme – pes nám dá lásku bezprostredne, ale ukazuje to takým unikátnym spôsobom, že zostanete prilepený na plátne. Je pravda, že sa tu filmári nevyvarovali zopár klišé a lacným momentom, ale je to len malou prekážkou v celkovo nádhernom príbehu.
A nebojte sa, ešte raz je tu uistenie, že pri nakrúcaní nebolo zranené žiadne zviera (dokonca aj zajac je živý a zdravý). Priznávam sa, že české filmy posledné roky nie sú pre mňa tým pravým, ale tomuto nemôžem dať iné hodnotenie ako 9/10.