V roku 1993 nám režisér Steven Spielberg predstavil filmový fenomén s názvom Jurský park. Z toho sa prakticky okamžite stala ikonická klasika. Netrvalo to dlho a svetoznáma značka sa rozrástla aj o pokračovania, vrátane nedávneho rebootu. Jurský svet v roku 2015 dokázal, že aj novodobí diváci majú záujem o dinosaurov na filmovom plátne. Po tom, čo nová snímka zarobila cez 1 a pol miliardy dolárov, sa samozrejme rozšírili správy o tom, že je len súčasťou novej trilógie. Trilógie, ktorá dnešným dňom pokračuje! Dokázal nás teda nový Jurský svet: Zánik ríše ohromiť rovnako ako jeho predchodcovia?

Jurský svet: Zánik ríše RECENZIA

Pred niekoľkými rokmi nás dinosaury porazili. Teda aspoň na Isla Nublar, exotickom ostrove, kde prosperoval unikátny zábavný park Jurský svet. Ako sme však videli v predchádzajúcom filme, jeho „osadníkom“ sa podarilo utiecť. Ľudia teda ostrov opustili a nechali na ňom vládnuť prehistorické tvory. Teraz sa naň však musíme vrátiť. Na ostrove sa totižto prebúdza sopka a dinosaurom opäť hrozí vyhynutie.

Claire (Bryce Dallas Howard) sa z manažérky parku premenila na aktivistku, ktorá chce dinosaurov zachrániť. Owena (Chris Pratt) zas k ostrovu priťahuje Blue, inteligentný jašter, ktorého sám vychoval a čiastočne vycvičil. Na Isla Nublar však našim hrdinom nehrozia len prírodné katastrofy a moc dinosaurov. Nepriamo sú totižto zapojení do falošnej hry, ktorá môže navždy zmeniť život na celej planéte.

Prečo?

Asi najpodstatnejšia otázka, ktorá mi celý čas vŕtala hlavou… Samozrejme, musíme sa na to pozerať tak, že produkčná spoločnosť Universal Studios je stále len firma, ktorej jediným cieľom je zarobiť peniaze. Zároveň však ale nesú obrovskú zodpovednosť. Kinematografia je jedným z málo odvetví, ktoré dokáže skrz masovo konzumované umenie uživiť multi-miliardový biznis. Nič z toho by však nebolo možné bez nás, obyčajných ľudí, ktorí svoje poctivo zarobené eurá minú na sľub kvalitného zážitku. Práve preto považujem pokračovanie Jurský svet: Zánik ríše nielen ako osobnú zradu, ale zradu filmu.

Kúpili ste si pekné auto, no po východe z garáže ste si uvedomili, že volant ide otáčať len do jednej strany? Asi tak absurdná a poburujúca zrada bolo pokračovanie Zánik ríše. Plagáty boli ozdobené sloganmi „Steven Spielberg a J.A. Bayona vám predstavia svet, z ktorého niet úniku,“ no skutočne som nečakal, že budem chcieť uniknúť z kina. Sťažovanie sa bez podkladu však samozrejme nenesie váhu. Preto mi dovoľte predstaviť vám: najväčšie sklamanie roku 2018.

Čo všetko sa skazilo

Čo všetko? No všetko. Jurský svet (2015) mal aspoň tú „odvahu“ kopírovať originálny Jurský park (1993), spolu s vlastnými malými šrapnelmi prehodnoteného deja. Nové pokračovanie však vymýšľal niekto, kto absolútne netuší, čo robí. Scenáristi v druhej časti modernej trilógie postavili svet a príbeh, na ktorom muselo byť od začiatku zjavné, že nemôže uspieť. Preto mi príde nepochopiteľné, ako sa mohol tento 170-miliónový projekt dostať cez fázu skorého vývoja.

Akčné filmy nemáme radi preto, lebo vynikajú kvalitou. Miesto toho nám ponúkajú eskapismus, únik z reality a príbeh, pri ktorom na chvíľu prestaneme myslieť na skutočný svet a oddýchneme si. Kvôli tomu dokážeme pri takmer každej nezmyselnej letnej jazde prižmúriť oči a nasávať zážitok. Jurský svet: Zánik ríše vám to však nedovolí. Tento film sa až tak veľmi snaží nás pripútať k sedadlám, že z nich budeme chcieť odísť.

10 situácií, kedy sa hlavné postavy tesne vyhnú smrti behom jednej minúty, je príliš. Absurdná sekvencia, kedy hrdinovia spadnú z 30-metrového útesu do oceánu, pod vodou bojujú o život a potom sa vynoria len s ľahkým nádychom, je príliš. Ofenzívne domýšľavý plot-twist, kedy sa dozvieme, že okrem dinosaurov vedia klonovať aj ľudí a myšlienka, že s takými možnosťami ešte záleží na nejakých jednotlivých živočíchoch, ktoré vedia aj tak znovu naklonovať, no aj napriek tomu sa hrdinovia musia vydať na ich nebezpečnú záchranu, inak by nebol dôvod aby tento film existoval? Tak, ako bola táto veta príliš dlhá, bola väčšina filmu príliš absurdná.

Vojna o Planétu Dinosaurov

Kedy už konečne prestaneme s myšlienkou použitia dinosaurov vo vojnách? Samozrejme, raketomety prilepené na obrnenom T-Rexovi znejú cool (na papieri). Keď už však máme rýpať do myšlienky tak, ako to spravili tvorcovia filmu Jurský svet: Zánik ríše, opakovane tu vyniká jedno slovo: absurdita. V novinke sa nám predstavil Indoraptor, inteligentný živočích, ktorého môžete na vami vybraný cieľ nalákať magickým červeným laserom. Potom stlačíte „ultrazvukovú spúšť“ a voilà, váš bojový dinosaurus zaútočí! 

Samozrejme, ako som už vyššie spomínal, podobné hlúposti v akčných filmoch prehliadame pravidelne. Jurský svet: Zánik ríše však silou-mocou predstavuje hlboké myšlienky o klonovaní ľudí ako z Westworldu či dokonca Blade Runnera. Tvorcovia na to pritom očividne nemajú schopnosti. Vôbec nikomu by pritom neprekážali dinosaury, ktoré sa hrajú na hororové príšery, vedia okno otvoriť kľučkou a majú zmysel pre dramatické načasovanie, ktoré je neskutočne repetitívne. Akčné sety taktiež pôsobia len ako vizuálny šum, podobne ako hudba, ktorá predstavuje zvukový šum.

Ako by si to niekto mohol užiť?

Medzi najväčšie a zároveň jediné pozitíva patria herci a niektoré pekné zábery. Hercami nemyslím postavy. Naši hlavní hrdinovia nie sú nič viac, ako karikatúry uložené na horskú dráhu, ktorá predstavuje dej filmu Jurský svet: Zánik ríše. Filmárske výrazy ako „vývoj postáv,“ „motivácia postáv,“ „plot-twist,“ a všetko ostatné ako dynamika, zmysluplné tempo sa v slovníku filmárov nachádzajú, ich význam však majú od škôlkára. Postava Owena nie je nič viac, ako škatuľka one-linerov a nadľudských schopností, ktoré talentovaný Chris Pratt využíva. Jeho kolegyňa Claire je len spolu-účastníčka nezmyselného dobrodružstva, v ktorom nádherná Bryce Dallas Howard len pekne postáva. Jeff Goldblum sa objavil asi na 2 minúty. To sa ešte dalo tolerovať, lebo sa na to dobre pozeralo.

Potom však prišli postavy ako Klišé Nerd-Guy (Justice Smith) a Klišé LGBT-Girl (Daniella Pineda), ku ktorým sa pripojili Klišé Army-Guy (Ted Levine) a Klišé Bad-Guy (Rafe Spall). Tieto povrchné postavy nemajú v kvalitnom príbehu čo robiť. Tu však zapadnú, keďže nový Jurský svet nemá ani zďaleka kvalitný príbeh.

Zhrnutie

Pamätáte si ešte, ako sa Spielberg v pôvodnom Jurskom parku hral s našimi očakávaniami a vytváral ozajstné napätie? Tu akcia príde bez oznámenia a nie je nič viac, ako vizuálny šum s veľkou cenovkou. Film postráda logiku a stáva sa tak absurdným, že sa takmer nedá pozerať. Žiadna z častí nemá emocionálnu váhu, pretože postavy sa behom filmu smrti vyhnú asi 100-krát, a to aj pri nesprávnom konaní. Nemá následky a je absolútne zbytočný.

Významovo existuje len ako chabý most medzi prvou a treťou časťou modernej trilógie. Nasledovaním vidiny zisku sa však stratila akákoľvek minulá vízia, odvaha a nekorektnosť. Všetko je priam detsky čierno-biele a morálne, čo sa prejavuje hlavne na príbehu, ktorý z raptora Blue robí jednu z hlavných postáv. Tvorcovia si mysleli, že PG-13 divákom spôsobí postrelený dinosaurus, ktorý bol z väčšej časti v minulom filme záporákom, dostatočnú emocionálnu stimuláciu. Hollywood sa však konečne prepočítal a osobne dúfam, že z finančného hľadiska budú potrestaní. Pokazilo sa prakticky všetko, čo sa pokaziť dalo a preto dostáva film Jurský svet: Zánik ríše hodnotenie 3/10.