Joker RECENZIA – Legendárny Princ zločinu je jednou z najznámejších komiksových postáv vôbec. Od jeho predstavenia v 40. rokoch 20. storočia trojicou tvorcou Bill Finger, Bob Kane a Jerry Robinson sa vryl do populárnej kultúry a mienky nielen geekov a fanúšikov, ale aj širokej verejnosti. Dnes sa však pozrieme na úplne novú úroveň Jokera. Ako spoločnosť zareaguje na jeho prvý sólový film a čo vlastne dokázal?
Joker RECENZIA
Skrachovaný komediant Arthur Fleck (Joaquin Phoenix) sa dlho pohybuje na tenkej hranici medzi realitou a šialenstvom. V jeden deň sa potuluje vo svojom obleku klauna po uliciach Gotham City a dostáva sa do konfliktu s brutálnymi zlodejmi. Pomaly sa roztáča špirála udalostí, ktorá vyústi do hrozivých rozmerov. Opustený Fleck začne čoraz viac prepadať do hlbín šialenstva a postupne sa mení v ikonického zločinca, ktorého už čoskoro bude svet poznať pod menom Joker.
Nepochybujem, že príbeh pôvodu komiksového Jokera poznáte. Nedávno sme vám ho zhrnuli aj vo videu na našom YouTube kanáli, kde sme si v skratke opísali príbeh muža, ktorý sa rozhodol vykradnúť banku, no pri úteku pred políciou a Batmanom spadol do kyseliny, z čoho zošalel.
Filmový Joker však nespadol do kyseliny, ale do niečoho ešte viac toxického a odporného: do ľudskej spoločnosti. Gotham City nie 21., ale 20. storočia, je miesto zasadenia deja, pričom už od prvých chvíľ je nám vykreslený jeho katastrofálny stav. Po uliciach behajú obrovské potkany. Hulváti postávajú na každom rohu. Usmievať sa dá len nasilu, pretože ľudia ako titulný Arthur Fleck nemajú nič na svete, čo by im mohlo priniesť nefalšovanú radosť.
Inšpirácia
Nie je tajomstvom, že režisér-scenárista Todd Phillips (so scenárom pomáhal Scott Silver) sa pri tvorbe Jokera inšpiroval klasikami ako Taxikár či Kráľ komédie. Za dvojicou týchto legendárnych filmov stojí ešte legendárnejší Martin Scorsese, ktorý v nich vykreslil pohoršujúci a sociálne relevantný vzťah medzi protagonistom a antagonistom, teda celým zvyškom sveta.
Podobne funguje aj novinka voľne založená na komiksoch od DC. Arthur Fleck je v tomto fiktívnom svete len nepodstatné zrnko piesku, na ktoré, rovnako ako na ostatné zrnká piesku, z celej sily narážajú vlny moci vysoko postavených ľudí a zbohatlíkov. Ako to teda vyriešiť? Ako dosiahnuť toho, aby všetci hrali podľa rovnakých pravidiel? Odpoveďou, ktorú nabáda príbeh filmu, je totálna anarchia.
Totálna pojmová anarchia musí ovládnuť aj slová tejto recenzie, pretože pokiaľ by som hovoril o špecifikách deja, prezradil by som vám toho priveľa. Teda áno, pokiaľ ste videli trailery, stále vás má čo prekvapiť. Aj keby ste už však dopredu vedeli, ako film skončí, vôbec by vám to nevadilo…
Kvalita spracovania
Joker je neuveriteľne kvalitne spravený, a to od A po Z. Začnime technickým spracovaním.
Ako som už spomínal, novinku zrežíroval Todd Phillips, tvorca filmov ako Road Trip, Nadoraz či séria Vo štvorici po opici. Nebudeme predstierať, že tieto počiny sú niečo viac ako neškodné, no hlúpe komédie. Preto je možno na prvý pohľad zvláštne, že práve Phillips zrežíroval Jokera – psychologický thriller, ktorý sa snaží nadniesť nad ostatné príbehy sociálnym komentárom. Všetky pochybnosti však beriem späť, a vy by ste mali tiež.
Predstavte si, že ľahko preorganizujete futbalové ihrisko. Počítajme s nasledujúcou analógiou: Todd Phillips je viac-menej priemerný brankár (režisér komédií). Jedného dňa sa však dostane do pozície útočníka (režiséra vážnejšieho filmu), kedy doslova šokuje celý svet. Prečo doteraz stál v bráne a staval na istotu? Stačilo mu nabrať odvahu, vybehnúť z roly utiahnutého hráča a zaútočiť strelou, ktorá spraví dieru do sieťky.
Povedať tým chcem, že Phillips je fenomenálny režisér. Časť chvály si nepochybne zaslúži aj kameraman Lawrence Sher, ktorý svojimi zábermi kopíroval osobu Jokera. Keď tancuje protagonista, kamera tancuje s ním, tancujeme s ním preto aj my, diváci. Vďaka tomu vás plátno vtiahne hlboko do deja, do rozhádzanej hlavy Arthura Flecka, z ktorej sa chcete kvôli strachu vyškriabať späť na svetlo, no kvôli vlastnému pokušeniu to nespravíte. Na tejto brutálnej ceste deštrukcie a chaosu z nejakého dôvodu ostanete po jeho boku.
Idey
Nenechajte sa zmiasť. Joker je síce protagonistom jeho rovnomenného filmu, no ani zďaleka nie je hrdinom, ktorým by ste sa chceli, respektíve mali chcieť stať. Odplata nie je morálne právoplatným ospravedlnením zločinu. Len šialenci ako on môžu považovať svoje činy za správne.
Pri sledovaní deja som sa však aj tak prichytil pri tom, že túto fiktívnu postavu som začal obdivovať. Nie z ľútosti toho, čo zlé a nedobré mu spôsobilo mesto Gotham City, jeho matka či Thomas Wayne, ani z dôvodu, že by mi ideológia tohto charakteru prišla správna. Príčinou je fascinácia.
Joker vám dá príležitosť vžiť sa do hmýriacej sa kože človeka, ktorý by bol v akomkoľvek inom príbehu antagonistom. Spraviť z monštra človeka preto, aby ste porozumeli tomu, prečo sa z neho stalo monštrum – to je len vedľajší produkt tohto filmu. Ten skutočný šok prichádza v zobrazení toho, aká tenká línia sa medzi monštrom a človekom nachádza. Ukázaním toho, že niekedy, ak sú podmienky dostatočne nešťastné, sa z týchto slov stanú synonymá.
Zdesenie
Dúfate stále, že naša „Joker RECENZIA“ sa hlbšie ponorí do deja filmu? To nehrozí. Tu ani zďaleka nejde „len“ o udalosti, ktoré tvorcovia prezentujú na striebornom plátne. Ide o vnútorné pocity, ktoré nimi chceli povedať. Tak či tak, ak by som vám prezradil bližšie špecifiká príbehu, vy by ste z toho nič nemali. Na to, aby ste tieto emócie pocítili, vám nestačí prečítať si synopsu deju – musíte si ňou prejsť spolu s hlavnou postavou, pripútaný zdesením v sedadle kina.
Zdesenie je slovo, ktoré z môjho pohľadu opisuje pocity, ktoré ovládnu bežného diváka po vyjdení zo sály. Joker a jeho posolstvo sú natoľko mocné, že sa desím toho, ako s ním budú narábať psychicky ovplyvniteľnejšie osoby.
Nehovorím teraz, že tento film po distribučnej premiére spôsobí anarchistickú revolúciu a pád NRSR. Hovorím to, že ľudia si vďaka nemu začnú myslieť, že anarchistická revolúcia a pád NRSR sú realistickejšie, než by sme si chceli pripustiť.
Koniec koncov, tento film je aj o váhach moci. No a ako sme v histórii spozorovali už mnohokrát, najjednoduchší spôsob, ako ich prevážiť, je násilie. V súčasnom stave napätej svetovej politiky a medzinárodných čí lokálnych vzťahov, otázok kapitalizmu a rozširujúcej sa priepasti medzi ľuďmi s rôznymi názormi je Joker krvavým výkričníkom, ktorý varuje pred čoraz pravdepodobnejšou realitou, v ktorej nebude záležať na tom, kto je na vine, ale na tom, kto prežije.
Kreatívna sila
Je nemožné o tomto filme rozprávať bez spomenutia osoby, vďaka ktorej sa stal realitou. Titulný Joaquin Phoenix, ktorý stvárnil takmer shakespearovsky tragického Arthura Flecka, týmto počinom upevňuje svoju pozíciu ako jeden z najlepších žijúcich hercov. Z úst spokojných divákov sa často ozýva fráza „herecký koncert„, na ktorom 44-ročný Američan zahviezdil ako málokto.
Phoenix je jeden z mála hercov, ktorí by sa vôbec mohli odvážiť nadviazať na Jokera zosnulého Heatha Ledgera (Jared Leto je celkom iný príbeh, pretože jeho adaptácia je schválne diametrálne odlišná a viac fantastická). No a tak, ako Ledger v roku 2009 vyhral Oscara, Phoenix by mohol pokračovať v jeho šľapajách. Podľa môjho názoru je minimálne nominácia na Cenu Akadémie za Najlepšieho herca v hlavnej úlohe prakticky istá.
Obsadenie dopĺňajú ďalšie veľké mená, ako napríklad Robert De Niro. Ten sa v tomto príbehu musel cítiť naozaj bizarne, čo pochopíte, ak ste videli Taxikára či Kráľa komédie. Do deja bola úchvatne zapracovaná aj postava herečky Zazie Beetz, ktorá je použitá ako katalyzátor na zobrazenie šialenstva nášho protagonistu. Matku Arthura Flecka si zahrala fantastická Frances Conroy a neuveriteľne presvedčivého Thomasa Waynea stvárnil Brett Cullen.
Veľkú chválu si zaslúži prakticky každý, kto na Jokerovi pracoval. Reč je napríklad o hudobnej skladateľke Hildur Guðnadóttir, ktorá tvorila soundtrack aj k seriálu Chernobyl, no zabudnúť by sme nemali ani na členov štábu, ktorí sa postarali o skvelý produkčný dizajn či kostýmy. Jediné chyby, ktoré som si na filme všimol, sú čisto subjektívne. Objektívne je tak Joker dokonalý.
Zhrnutie – Joker RECENZIA
Joker je fenomenálny úspech. Nedokážem si spomenúť, kedy sa tvorcom naposledy podarilo takto dobre zosúladiť mainstreamové prvky a postavy s ťažkými témami, poskytnúť pri tom sociálny komentár, dosiahnuť vzhľad „artového“ filmu s technickou kvalitou na vysokej úrovni a ešte k tomu rozosmiať. Aj keď je tento psychologický thriller len voľne inšpirovaný komiksami, vzostup Princa zločinu ešte nikdy nebol takto mocný. Zaslúži si preto hodnotenie 10/10.
Páčila sa vám naša „Joker RECENZIA“? Prosíme, zanechajte nám v komentároch vaše názory. Pomáha nám to zlepšovať sa.
Zdroj: imdb.com, continental-film.sk