Inkarnácie atómového jaštera sa od roku 1954 rozliehajú naprieč takmer štyridsiatimi filmami. Od japonských čiernobielych, až po stámiliónové americké produkcie. Tento rok dorazil do kinosál podľa mnohých najlepší z nich – Godzilla Minus One. V prvom rade by som rád upresnil, že japonská snímka je samostatným dielom, ktoré nemá súvis so žiadnou predchádzajúcou sériou. Hodnotenia kritikov i divákov jasne hlásajú, že novinka je najlepším blockbustrom roku 2023. V našej recenzii vás oboznámim s tým, v čom nová Godzilla prekonala Oppenheimera a prečo by si z nej americké adaptácie mali brať príklad.
Recenzia filmu Godzilla Minus One
Stavebným základom skvelého príbehu je v tomto prípade jeho zasadenie. Ocitáme sa v posledných dňoch druhej svetovej vojny, kedy je Japonsko na dne svojich síl ako ekonomicky, tak aj mentálne. Ťažko sa zbiera na nohy po jadrovej katastrofe, ktorá dopadla na Hirošimu a Nagasaki.
Pre zdevastované mestá a jeho obyvateľov prichádza ďalší klinec do rakvy, keď len pár týždňov od najväčšej tragédie krajiny povstáva gigantické monštrum. Na tamojšom ostrove je prezývané Godzilla a jeho jediným cieľom je zdevastovať aj to posledné, čo zničeným ľudom ostalo.
Výrazným styčným bodom príbehu sú jeho postavy. Napísané sú tak šikovne a ľudsky, že by snímka fungovala aj keby Godzillu nahradila akákoľvek iná katastrofa alebo monštrum. Na ich čele stojí kamikaze pilot Kōichi Shikishima, ktorý si nesplnil svoju povinnosť. Pre vymyslenú poruchu pristál na ostrove Odo, kde tú noc prvýkrát útočí titulný jašter. Shikishima v sebe nenašiel silu strieľať na monštrum, kvôli čomu pozomierali takmer všetci leteckí technici. Ako jeden z posledných ostáva nažive a z ostrova si berie nesmiernu ťažobu – odmietol svoje jediné poslanie, zomrieť vo vojne, a následne nezachránil ľudí na ostrove.
V roku 1947 sa vracia do Tokia, kde príbeh predostiera jednu zo svojich najdôležitejších tém. Shikishima trpí vinou preživšieho a posttraumatickou stresovou poruchou z udalosti na ostrove. Späť doma u seba uchýli mladú ženu menom Noriko Ōishi a bábätko Akiko, ktoré zachránila pri bombardovaní mesta. Hlavný protagonista tým získava cieľ – ochrániť ženu a dieťa pred ďalšími útokmi Godzilly a odčiniť tým vinu svojich zlyhaní. Godzilla Minus One je tým pádom predovšetkým protivojnovým filmom, z každej scény je cítiť nesmierna ťažoba a smútok postáv, ktoré prežívajú po oboch katastrofách.
Rozprávanie príbehu dáva dôraz na ľudské postavy
Režisér a scenárista Takashi Yamazaki tak dokázal zvrátiť to, čím americké Godzilla filmy trpia najviac. Zatiaľ čo Godzilla II: Kráľ monštier alebo Godzilla vs. Kong sú skvelým vizuálnym predstavením, ich ľudské postavy sú scenáristicky na bode mrazu. Minus One ale ideálne balansuje ľudskú drámu s Kaiju elementom, práve vďaka fascinujúcemu príbehu a jeho rozprávaniu. Na osude postáv nám záleží, ich tragédiu prežívame spolu s nimi. Dostávame priestor na to cítiť hrôzu a strach. Godzilla je v tomto prípade dokonalým antagonistom, pre ktorého nemáme žiaden súcit.
Postupom príbehu začína Minus One odhaľovať aj druhú stranu spektra. Aj napriek neuveriteľnej depresii majú bežní obyvatelia stále silu bojovať. Nádej na prežitie ich ženie ďalej, po obrovských škodách spôsobených vojnou už nemienia ďalej strácať nevinné životy. Pri zosnovaní plánov na zlikvidovanie jaštera a ich prípravách vidíme úsmevy na tvárach. Japonci sú jasne presvedčení, že pri poslednom ťahu na Godzillu už nezomrie nikto. To predstavuje nádherný kontrast oproti tomu, že počas druhej svetovej vojny obetovali kamikaze piloti vlastné životy.
15-miliónový rozpočet priniesol vizuálne divadlo
Mimo ľudského faktoru sa však stále pozeráme na Godzilla film. Je priam zázrakom, čo sa štúdiu Toho podarilo nakrútiť s nízkym, 15-miliónovým rozpočtom. Minus One je vizuálnym divadlom vždy, keď sa monštrum objaví na scéne. Titán je obrovský, jedným ťahom chvosta demoluje vojnové lode i budovy v mestách. A keď nabije a vystrelí svoj atómový dych, v kinosále nastáva hrobové ticho a zimomriavky posejú celé telo. Jašter pôsobí viac prakticky ako digitálne, v čom japonskí tvorcovia vždy excelovali. Zároveň disponuje jedným z najlepších dizajnov vo svojej 70-ročnej histórii.
Len pre porovnanie, americké Godzilla filmy disponujú rozpočtom okolo 200 miliónov amerických dolárov, čo je priam neporovnateľné s 15-miliónovým rozpočtom Godzilla Minus One. Môžeme iba snívať o tom, aký skvost by vznikol, keby tvorca Takashi Yamazaki dostal plnotučný americký budget. V hodnoteniach na IMDb sa nová Godzilla pýši skóre, ktoré tento rok dosiahol iba jediný ďalší blockbuster – 100-miliónový Oppenheimer od Christophera Nolana. V tomto porovnaní môžeme skonštatovať, že vzhľadom na svoj rozpočet a prakticky neznáme tvorcovské a herecké mená dosiahla Godzilla ešte väčšieho úspechu.
Zhrnutie
Franšíza Godzilly našla svojho novodobého kráľa monštier. Godzilla Minus One je prakticky perfektným filmom, či už po stránke príbehu, ľudských postáv alebo vizuálu. Ten ešte väčšmi umocňuje hudobný sprievod, ktorý výborne dotvára dramatické i akčné scény. Divákom pomáha pociťovať strach a hrôzy, ako aj nádej na výhru a lepšie zajtrajšky. Koniec koncov, Godzilla Minus One hodnotím ako najlepší film roka 2023. Len ťažko v ňom hľadať zápory, preto si odnáša hodnotenie 10/10. Vzhľadom na jeho divácky aj finančný úspech verím, že sa čoskoro dočkáme veľkolepého pokračovania.
P.S.: Godzilla Minus One premiérovala aj v slovenských kinách a radí sa medzi najlepšie IMAX zážitky vôbec. Hlavne, keď dôjde na ikonický atómový dych…
