Tieto filmy sa nakrúcali na Slovensku počas zimy
Rôznorodosť Slovenska využili slovenskí aj zahraniční filmári už v mnohých filmoch a rozprávkach. Slovenská zima je vďaka tomu zachytená vo viacerých žánroch. S konkrétnymi miestami na mape Slovenska sa spájajú aj niektoré vianočné diela kinematografie. Možno dokonca ten najslávnejší vianočný film u nás.
Knižná séria Filmové miesta Tomáša Galierika oživuje zabudnuté, ale aj verejne známe miesta na mape Slovenska, kde vznikali slávne filmové príbehy. Aké filmové príbehy sa u nás nakrúcali počas zimných mesiacov a zachytili zasneženú krajinu?
Perinbaba (1985)
Perinbaba od režiséra Juraja Jakubiska je jedným z filmových symbolov Vianoc. Mnohé scény sa nakrúcali v skanzene v českom Rožnove pod Radhošťom, ale významná časť rozprávky vznikala na Slovensku. Demänovská jaskyňa slobody v Demäňovskej doline je jednou z najznámejších jaskýň. Občas sa návštevníci jaskyne od sprievodcov dozvedia aj to, že práve tu sídlila filmová Perinbaba stvárnená legendárnou talianskou herečkou Guilettou Masina.
Demänovská jaskyňa slobody predstavovala jej sídlo. Keď filmový Jakubko uteká od Perinbaby, objavuje sa pri Hlbockom vodopáde, ktorý patrí medzi najfotografovanejšie miesta v širšom okolí Súľovských skál v lokalite juhozápadne od Hričovského hradu. Iba vyznávači vysokohorskej turistiky môžu navštíviť aj ďalšie z filmových miest. Šlo o krátku scénu, v ktorej sa objavuje Lomnické sedlo vo Vysokých Tatrách. V rámci ročného obdobia pritom nebude výnimkou ani pripravovaná Perinbaba a dva svety.
Múzeum v Martine a prepojenie na Perinbabu
Najviac si však s pôvodnou Perinbabou spájame Múzeum slovenskej dediny v Martine, ktoré svojou ľudovou architektúrou, najmä tou oravskou, ponúka príležitosť pre filmárov dobových snímkov. Juraj Jakubisko tu použil niekoľko záberov, v ktorých je rozpoznateľný miestny drevený kostol, ako aj usadlosť z oravského regiónu nesúca číslo 15. Na jej dvore si filmári upravili stodolu a dom doplnili o drevený gánok. Od pôvodnej stavby tú filmovú značne odlišuje. Práve tu sa Jakubko stretol s Alžbetkou a odtiaľto aj odlieta na perinovom balóne.
Možno ešte viac sa nám so slávnou Perinbabou spája objekt s číslom 5, ktorý je len pár minút chôdze ďalej. Stavba poschodového domu z Hruštína predstavovala dedinský žalár. Len mlyn zo záverečnej scény by sme so studňou hľadali márne. Sú dielom filmárskeho umenia a staviteľov kulís. Dnes by sme nad Zázrivou nenašli žiadnu zmienku po tom, čo sa tu pred takmer štyrmi desaťročiami odohrávalo.
Kráľ Drozdia brada (1984)
Ďalší z filmov, ktoré neodmysliteľne patria k Vianociam, je Kráľ Drozdia brada režiséra Miloslava Luthera. Príbeh pyšnej kráľovskej dcéry Anny, ktorá sa radšej ako kráľovi Michalovi prisľúbi prvému žobrákovi, si taktiež spájame so snehom. Zasnežené podhradie pod Oravským hradom a rieka Orava bola dejiskom náročných scén vo vode a neďaleko sa nakrúcala aj hrnčiarska dielňa.
Hrady oboch kráľovstiev, princeznej Anny aj kráľa Michala nakoniec stvárnil jediný hrad. Ten Oravský, v ktorom najznámejším filmovým priestorom je bezpochyby Rytiersky sál. Bohato zdobená miestnosť, v ktorej sa už odohrávalo nespočetne veľa ďalších filmov, akými boli napríklad Sokoliar Tomáš (2000), alebo Láska na vlásku (2015). Aká by to bola zima a Vianoce práve bez týchto rozprávok?
Soľ nad zlato (1982)
Mladá Libuša Šafránková ako Maruška a mnoho iných slávnych mien hereckého neba stvárnilo nemálo úloh v nezabudnuteľnej rozprávke, ktorá taktiež patrí medzi vianočné televízne stálice.
Hoci filmári pri nakrúcaní využívali letnú krajinu, zazrieť môžeme Marušku putujúcu zasneženými končiarmi vysokých Tatier, naberajúc vodu v potoku v Studenej doline neďaleko Rainerovej chaty. No filmári zavítali ešte pred Jakubiskom k Hlbockému vodopádu a do Demänovskej ľadovej jaskyne, ktorá tvorí onen neodmysliteľný chladivý pocit, doplnený scénami z jaskyne Domica.
Anděl na horách (1955)
Jeden z najslávnejších budovateľských filmov bývalého režimu, ktorý výrazne spomínal Vysoké Tatry, nemožno vynechať. Zima a sneh v ňom tvorili hlavnú úlohu, hoci z pohľadu hereckého to bol najmä Jaroslav Marvan stvárňujúci tvrdého revízora Gustava Anděla. Ten prichádza do Tatier v rámci závodnej ROH rekreácie.
Vďaka tomuto filmu vedelo celé Česko-Slovensko o nekončiacej zábave na lyžiarskych svahoch, o lanovke na Lomnický štít, ako aj o dôležitosti predpovede počasia, ak vyrážate až tam hore. Anděl na horách spomína hotel Morava, aj keď nakrúcanie prebiehalo súčasne v iných hoteloch Vysokých Tatier.
Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines, 2001)
Dodnes je vojnový film Za nepriateľskou líniou jeden z najvýznamnejších filmových projektov, ktorý prilákal zahraničných filmárov. V tomto prípade s Genom Hackmanom a Owenom Wilsonom v hlavnej úlohe.
Za nepriateľskou líniou sa odohráva na bojovom fronte v Juhoslávii, kde v rámci mierovej prieskumnej misie vyráža vojenská stíhačka. Náhodou sa stane svedkom genocídy a zahladzovania stôp. Slovensko bolo významným miestom nakrúcania najmä preto, že ponúklo veľmi pestrú paletu lokácií pre filmovanie. Film vznikal vo vojenskom areáli v Kuchyni.
Scény zničenej továrne a výbuchov vznikali v areáli bývalých chemických závodov Juraja Dimitrova v Bratislave a slávne zimné scény na zasneženom jazere pri veľkej soche dostrieľaného anjela pochádzajú zo Zádielskej doliny. Zmienená socha dnes stojí v obci Háj na východnom Slovensku. Kniha Filmové miesta sochu uvádza ako jednu z mála filmových rekvizít, ktoré sú súčasťou cestovného ruchu na Slovensku.
Správa (2020)
Režisér Peter Bebjak nakrútil drámu zachycujúcu jedno z najdôležitejších svedectiev Druhej svetovej vojny a jeho cesty smerom k dôležitému odhaleniu. Útek Wetzlera a Vrbu z Osvienčimu bol historickou udalosťou, ktorej sa reálna nedokumentárna filmová tvorba dovtedy vyhýbala.
Filmový areál vytvárajúcu dokonalý dojem Osvienčimu a barakov s väzňami vznikol neďaleko dedinky Láb. Zima zachytená vo filme bola nefalšovaná zima aj na pľaci. Doteraz je pre komparzistov zážitkom spomínať na autentickosť nakrúcania. Skutočné udalosti úteku oboch spomínaných väzňov sa odohrávali naprieč poľskou krajinou a presiahli slovenské hranice pri obci Skalité. Potom vďaka pomoci miestnych obaja pokračovali do Čadce a Žiliny.
Filmová podoba týmto udalostiam dala skrátený sled udalostí a Skalité premiestnila trochu na východ. Pôvodný vzhľad severokysuckej obce sa už dávno zmenil, a tak sa príbeh presunul do zasneženého Múzea oravskej dediny v Zuberci, kde sa nachádza dostatok stavieb pôvodnej drevenej architektúry.
Jozef Mak (2021)
Jozef Mak, pôvodný príbeh Jozefa Cígera Hronského, získal svoju mimoriadne vydarenú filmovú podobu v roku 2021 a opäť pod režisérom Petrom Bebjakom. Produkcia RTVS priniesla po filmárskej aj lokačnej stránke naozaj atraktívne dielo.
Hlavným filmovým miestom bolo Múzeum oravskej dediny v Zuberci, kde bola postavená pre účely filmu drevenica. Pre iné filmové účely však zároveň ľahla popolom a vďaka filmovému strihu vznikol dojem postavenia novej stavby po požiari starej.
Vo filme máme možnosť vidieť novú podobu Pajty v Malatinej, ktorej sa podrobnejšie venuje druhý diel knižnej série Filmové miesta. Ide o stavbu v minulosti slúžiacu ako ochrana pred počasím a nocou pre pastierov. Dnes plní funkciu skôr pre turistický ruch. Rovnaké miesto sa objavilo aj v Perinbabe, Sokoliarovi Tomášovi a Jozef Mak práve odtiaľto pozoruje dym z požiaru v dedine.
Zakliata jaskyňa (2022)
Jednou z posledných rozprávok, ktoré sa dočkali odvysielania v televízii alebo uvedenia na Netflixe, je aj Zakliata jaskyňa. Česko-slovenská rozprávka nás zaviedla na viacero zaujímavých historických, ako aj prírodných miest. Odohráva sa počas niekoľkých ročných období.
Z prírodných miest sa nakrúcalo predovšetkým v Súľovských skalách, v okolí kamenného útvaru Šarkania diera, ktorý predstavoval rozprávkovú jaskyňu. Nie tak ďaleko od Súľovských skál sa nachádza Hlbocký vodopád, ktorý sa v rozprávke objavil v prvej polhodinke rozprávky. Taktiež sa niektoré scény rozprávkovej dediny nakrúcali v Múzeu kysuckej dediny v skanzene Vychylovka. Rozprávkovým hradom, v ktorom úlohu zlej kráľovnej stvárnila prekvapivo dobre Táňa Pauhofová, je filmovo vyťažený hrad Pernštejn.
Zima na Slovensku v ďalších filmoch
Zima a snehová perina je zachytená ešte v mnohých ďalších filmov. Čiastočne aj v slávnej trilógii Červené víno z roku 1976. Nakrúcali ju v okolí Svätého Jura a čiastočne v Trnave.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010) kľúčové scény získala práve v zimnom období. Film tvoria prevažne exteriéry, získané v prostredí skutočného Červeného Kláštora v Pieninách, s ktorým sa historicky Cyprián spája. Zachytené divoké obdobie v jeho živote vo filme nakrúcali v Múzeu kysuckej dediny. Návštevníci skanzenu vo Vychylovke toto miesto nájdu vyššie od bežných prehliadkových trás na mieste známom ako Osada u Romana. Práve tu nakrúcali aj rozprávku Čertovské pero (2018).
Vojnový film Rozhovor s nepriateľom (2007) sa odohráva počas Druhej svetovej vojny a je príbehom stretu nemeckého vojaka a partizána, ktorý nakrúcali v husto zasneženej Terchovej.
Slávny vojnový film Deň, ktorý neumrie (1974) nakrúcaný prevažne vo Vlkolínci končí tvrdým bojom na zasnežených kopcoch. Tieto scény pochádzajú zo snehom pokrytého okolia Ždiaru s výhľadom na Tatry. Zimu zachytili aj tvorcovia drámy Nedodržaný sľub (2009), ktorá vznikla najmä vďaka hercovi Vladovi Černému.
Vo filme máme možnosť navštíviť pevnosť v Komárne, zasneženú krajinu v okolí Vrátnej doliny na známych turistických výhľadoch, ale tiež zasnežený kaštieľ z Vyšného Kubína, v ktorom nakrúcali útočisko pre slabomyseľných. Z diel, ktoré využili zasnežené Vysoké Tatry, určite nemožno vynechať zmienku o Chlapcovi, ktorý sa volal Vianoce (A Boy Called Christmas, 2021).
Ako spomína kniha Filmové miesta 2, zaujímavé je využitie Vysokých Tatier do potterovsky-čarodejníckeho filmu Fantastické zvery 3: Tajomstvá Dumbledora (Fantastic Beasts: The Secrets of Dumbledore, 2020).