Mafia Mamma RECENZIA – Raz za čas príde gangsterský film, ktorý vás nepotrebuje posadiť do kresla na 3 a pol hodiny a berie sa totálne odľahčene. Teraz prichádza krimi (akčná) komédia s Toni Colette, ktorá to má presne za cieľ. Hlavná hrdinka sa v nej totiž mení zo ženy v domácnosti na hlavu „neviditeľnej rodiny“. Podaril sa jej tento zámer?

Mafia Mamma RECENZIA
Po úvode s hudbou, ktorá sa v nás snaží navodiť atmosféru talianskeho filmu 70. rokov a so zvodnou Monicou Belucci sa presúvame ku Kristin (Colette). Je to ukážková stíhačková matka, ktorá ťažko zvláda odchod syna na vysokú, má problémy v práci vo farmaceutickej firme a navyše zistí, že ju jej nevyspelý manžel podvádza. V časoch, keď je jej jedinou útechou (až príliš slastnou) pozeranie šou o varení, celý život sa jej obráti naruby.
Dostane telefonát o smrti svojho starého otca, ktorého nevidela od detstva. Má vybaviť záležitosti jeho pohrebu a prevziať firmu, za ktorú ju určil ako dedičku. V Taliansku. Áno, tom pravom Taliansku Taliansku. Lenže čo vyzeralo ako prosperujúce vinárstvo, je v skutočnosti… jednoducho, mafia.

Prchké správanie a klišé
Sledujeme tak, ako sa snaží žena, ktorá neobíde ani bezdomovca bez hodenia drobných, riadiť takúto „firmu“. Až príliš často sa sústreďujeme na to, ako to robiť nechce a neustále ju musí niekto presviedčať. Ak nie to, sledujeme jej výlevy alebo prchké správanie (ale zas, ako by ste sa chovali vy po vyrazení oka podpätkom?).
Nakoľko ide o mafiánsky kúsok, nedalo sa ubrániť určitým klišé. Miestami sa však mohlo zdať, že ho tu máme až príliš. Vyhrážky, streľba, stretnutie rodín, (ne)legitímne biznisy – to všetko tu je. Na druhú stranu si zas neviem predstaviť, ako by sa to dalo robiť bez nich.

„…ako v Krstnom otcovi“
V tom nemôže chýbať ani niekoľko odkazov na najznámejší žánrový film – Krstný otec. Od jasného fontu v názve cez jeho priame spomenutie („Spravíme to ako v Krstnom otcovi“) cez menej nápadné kúsky, ktoré si všimne len fanúšik (pomaranče či cannoli, schválne či by ste ich odhalili všetky – zhrnutie na Wiki stačiť nebude).
Rozumiem, že jednou z tém filmu bolo ukázanie nabratia sily ženy, ktorá bola vždy na druhom mieste. V práci neohodnotili jej nápady, lebo nebola muž. Jej bratranec z druhého kolena Fabrizio (Eduardo Scarpetta) si robil väčšie nároky ako hlava rodiny, pretože je muž. Jej cesta a oslobodenie samej seba je ukázané rozumne aj s citom, niekedy je ho tam však viac ako je treba. To hlavne v podobe jej dobrej kamarátky Jenny, ktorá radí metódu „Jedz, medituj, šu*aj“. Hrá ju herečka Sophia Nomvete a keď si hovoríte, odkiaľ je vám povedomá, bude to seriál Pán prsteňov: Prstene moci.

Návrat k talianskym komédiám 70. rokov
Viacero ľudí by mohlo povedať, že ukázanie stereotypov bolo hlúpe alebo dokonca urážajúce. Ja však rozhodne nie. Talianska tetka, ktorej nemôžu povedať nie na doloženie ďalšej porcie ani mafiánsky bodyguardi? To ako vtip funguje podľa mňa perfektne. Iné vás zase nostalgicky preniesli až do „fantozziovskej“ éry talianskych komédií, čo bol podľa mňa príjemný prvok.
Keď som išiel do kinosály na krimi komédiu, nečakal som toľkú mieru násilia. Ale opäť – asi nemôžeme očakávať mafiánsky film bez zaslania odseknutej ruky poštou alebo varovný malíček vo víne. Otrlejším divákom to nič nespraví, tí so slabšími žalúdkami by sa však na to mali pripraviť (aby neskončili ako Kristin pri jej prvom, neplánovanom zabití).

Mafia Mamma RECENZIA – Zhrnutie
Mafia Mamma je tak príjemnou komédiou, ktorá vám vie ukázať, že aj takáto „rodina“ dokáže mať srdce. K tomu skvele prispievajú postavy bodyguardov, čo sú vlastne dobráci s vlastnými problémami, ale za každého prípadu chrániaci svojho dona (respektíve v tomto prípade donnu). Belucci ako pravá ruka Bianca je síce chladná, vypočítavá, ale tiež jemná vo chvíľach, kedy to treba (a kto z nás by ju nechcel pri sebe pod záhradným prístreškom popíjajúc víno).
Humor vás príjemne odreaguje (ukáž mi grrr ako leopard, nie ako espresso kávovar) a nostalgicky prenesie do talianskej produkcie minulého storočia. Škoda len viacerých momentov, ktoré zbytočne tlačili na pílu, či už feministické motívy alebo nariekanie hlavnej postavy (aj keď to Colette zvláda uhrať úžasne ako vždy). Odkazy na mafiánske, či celkovo akčné snímky či ich zosmiešňovanie (cool ľudia sa nepozerajú na explózie) je však tiež záležitosťou, pre ktorú sa naň oplatí do kina zájsť. Od nás si odnáša hodnotenie 6/10.