Renfield RECENZIA – Príbeh vodcu všetkých upírov už môžeme poznať z nemálo spracovaní. Teraz však prišiel čas sa pozrieť na jeho služobníka, ktorý pri ňom stojí už celé desaťročia. Avšak cez optiku odľahčeného humoru, toxického vzťahu a paródie na motivačné sedenia. Ak by sa toto nezdalo dostatočne dobrým, stačí k tomu pridať to, že Draculu hrá Nicolas Cage a jeho (emo) sluhu Nicholas Hoult. Je to poriadna zábava alebo absolútny krok vedľa?
Renfield RECENZIA
Skôr, než sa rýchlo vrhnem do akcie, začnem tak ako Robert Montague Renfield, pohľadom na minulosť. Režisér Chris McKay sa v rozhovoroch vyjadril, že tento film bude istým pokračovaním pôvodného Draculu z roku 1931, v ktorom si hlavnú rolu zahral Bela Lugosi. Netušil som, aká pravda to bude.
Dostávame totiž priamo zábery z tejto kultovky, kde sú však postavy vymenené Cageom a Houltom. Pre fanúšika hneď skvelý prvok. Prehupneme však do súčasnosti, kde musí upírsky sluha stále zabezpečovať sťahovanie po celom svete, pretože kopiace sa obete sa zdajú až príliš podozrivé (a do toho občas zasiahne aj Cirkev).
Toxický vzťah, sebarozvoj a iné sra…ndy
Novým útočiskom je New Orleans, kde sa pán temnôt zotavuje z posledných zranení a jeho služobník vyhľadáva podpornú skupinu. Cíti sa totiž vo vzťahu so svojím pánom čoraz viac manipulovaný a tak tu nachádzame krásne paralely s partnerským vzťahom či spôsobom na sebarozvoj (v správnej dávke cynizmu a zosmiešnenia).
Okrem toho však v tomto meste chce preraziť dopravná policajtka Rebecca Quincy v podaní Awkwafiny. Snaží sa o to bojom proti najväčšiemu drogovému gangu Lobovcov, ktorý má však strážcov zákona pod palcom. Tieto vedľajšie deje niekedy plynulejšie, inokedy zase značne menej (ale pozor na detaily, kokaín sa môže ukázať ako všestranná zbraň) dopĺňajú hlavný, rýchlo odbíjajúci príbeh (náhle nutkanie na ovládnutie sveta?)
Krv, kokaín a hlášky
Tu si treba povedať, že sa bohužiaľ nevyhli istým klišé – bývalý policajt, ktorý bol zavraždený a tak ho treba pomstiť (či obhájiť jeho česť) alebo nájdenie tej správnej osoby, ktorá vás dokáže inšpirovať. So stopážou 97 minút však nedostali veľa priestoru a tak sa film vyhýba viacerým neduhom súčasnej doby – nemusí byť prílišne naťahovaný.
Od filmu však dostávame zrejme presne to, čo by sme mohli očakávať. Odviazanú, nefalšovanú zábavu s tonami hlášok, ktoré by inde vyzneli lacne, ale tu prekvapivo fungujú („Ty si práve odsekol chlapíkovi ruky táckou?“). Zároveň dostávame potoky krvi, ktoré majú lacné CGI (najprv ma to zhrozilo, potom som sa dozvedel, že to bol zámer). Zrejme potrebovali viac rozpočtu na make-up pre Draculu, ktorý bol však vo viacerých podobách perfektný.
Nic Cage odviazaný z reťaze a Houltovi sa vracia farba
Mám pocit, že Cage má v súčasnosti dve roviny. Buď prinesie rolu, kde nám opätovne hereckým talentom vyhodí sánku (Pig) alebo sa dostáva do sebaparodovania (Unbereable Weight…). A tu boli akosi… obe? Jeho vyjadrenie čoby najmocnejšieho upíra sú niekedy poriadne zastrašujúce, až maniakálne a vy rozumiete tomu, prečo ho musí niekto poslúchať na slovo. Iné sú zase učebnicovou ukážkou prehrávania, kde mám pocit, že Nic dostal priestor robiť, čo chcel a náramne sa bavil.
Hoult bol ako jeho posluhovač, ktorý má gotický (emo) look z minulého storočia zvládnutý. Jeho postupné pretváranie je pekne zobrazené (aj keď jeho cesta ku svetlu nie je v zhode s predstavami temného pána…), dokonca sa stáva čoraz menej bledým a spustnutým. Rovnako je príjemý aj postupne sa budujúci vzťah s Rebeccou. Awkwafina sa spočiatku zdala, že bude rovnako ukričanou a výraznou ako vždy, tu to však do celkového znenia snímky zapadlo. A Ben Schwarz ako zlyhanie rodiny, čo by chcel byť vodcom gangu, je tiež skvelým.
Renfield RECENZIA – Zhrnutie
Ak teda máte chuť na príjemnú jednohubku a nevadia vám potoky krvi, je to kúsok pre vás. Je to presne film, ktorý spadá do kategórie „blbosť, ale správna blbosť“. Nic Cage je ako Dracula presne taký istý ako sme ho poznali, ale predsa iný – a stále famózny. Priestor však, samozrejme, ako názov hovorí, patrí jeho sluhovi Renfieldovi.
Dostávame tak odkazy na predošlé spracovania, tradičné hororové prvky, aj súčasnú popkultúru (okultný Tumblr navždy). To všetko na vlne odľahčenej komédie, v ktorej však nechýba ani správne prehnaná akcia (pretože sa sluha po konzumácii hmyzu stáva superhrdinom). Škoda však, že aj napriek dĺžke hodine a pol sa našli miesta, ktoré by mohli diváka nudiť, pretože už presne vie, ako sa budú odvíjať. Treba si však sadnúť do sedačky v kine, vypnúť hlavu a užívať si. Od nás si odnáša hodnotenie 7/10.
