Spoločnosť Legendary Pictures priniesla do ich Monsterverse už piaty film v poradí. Po tom, ako si v predošlej snímke z roku 2021 zmerali sily dvaja najväčší Titáni, privádza ich režisér Adam Wingard pred nové výzvy. Čelia doteraz nepoznaným hrozbám a nás podľa marketingových materiálov čakalo vyvrcholenie doterajších projektov. Podarilo sa ich kvalitne spojiť a priniesť divákom žiadaný zážitok? To vám prezradí táto recenzia na film Godzilla a Kong: Nová Ríša.

Film sa v podstate odohráva v dvoch rovinách – Kong zostal žiť v Dutej Zemi a skúmať ju, Godzilla zostáva na povrchu a ľudstvo dúfa, že si poradí s Titánmi, ktoré ich ohrozujú. Obaja však čoskoro zistia, že musia čeliť niečomu, čo predtým nepoznali. Odluke, samote a záhadnému volaniu o pomoc.

Veterinár Titánov si kradne pozornosť

Pridáva sa aj tretia línia, ktorá sa zameriava na ľudskú výskumnú skupinu do Dutej Zeme. Osobne som uvítal odklon od až prílišného sústredenia sa na organizáciu Monarch, ktorá tento raz mala skôr výskumnú a podpornú funkciu.

Ústrednou postavou by síce mala byť Rebeca Hall ako doktorka Andrewsová, všetku pozornosť si však kradne Dan Stevens. Jeho postava Trappera ako titánieho veterinára pridáva nejeden zaujímavý moment, komické prvky a hlavne máte pocit, že herec si rolu vychutnával naozaj tak naplno, ako si jeho postava vychutnávala neprebádaný svet.

Netreba určite zabudnúť ani na konšpirátora Bernieho v podaní Briana Tyree Henryho, ktorý sa opäť za každú cenu snaží zachrániť svet (alebo oba svety).

Výborne vybraní záporáci

Úlohu opäť zohráva aj kmeň Iwiov, ktorých sme prvýkrát stretli vo filme Ostrov lebiek a taktiež ich posledná členka Jia. Vďaka tomuto národu narazí skupina na starý príbeh, v ktorom sa snažilo vládu nad povrchom získať hrozivé monštrum menom Scar King. Nanešťastie sa s nim Kong onedlho stretáva osobne…

Nový záporák (alebo teda záporáci, okrem nových opíc aj ľadový jašter) sú skvele prepracovaní. Ak sa niekoho obávajú aj samotní Titáni, viete, že ide o poriadne desivého súpera. Spolu s nimi prichádza nejeden epický moment, ktoré sa ešte umocnia, keď spojenci načerpajú nové sily. A pri plne nabitej Godzille vám iste nebude vadiť, že je ružová.

Súboje a ďalšie súboje so skvelými vizuálmi

Súboje sú presne také, ako by ste od kaiju filmu očakávali a ešte o niečo lepšie. Rozdávané rany neraz prekvapia a pristihnete sa pri tom, že nervózne chytáte sedačku pri očakávaní, ako dopadnú. Filmári sa nehanbili použiť farby a ich intenzitu, čo iste nie je na škodu a pri nápaditosti si nekládli medze. Za bitku v stave bez gravitácie dávam jednotku z hviezdičkou.

Jediným problémom pre mňa bolo občas sledovať dianie pri priveľmi roztrasenej kamere.

Kvalitné vizuály boli neraz ako stránky komiksu prevedené na plátno (a nakoľko nejde o materiál z komiksovou predlohou, je to umenie). Koniec koncov, na vizuáloch pracovali Weta Workshop, ktorí pripravili aj prostredie pre Pána prsteňov. Skvele ich však dopĺňala aj hudobná stránka.

Soundtrackový sprievod so synthpopovými tónmi mi ulahodil. Používanie pesničiek z 80. rokov sa môže zdať v dnešnej tvorbe už otrepané, sem však skvele sadlo.

Funguje pre nových divákov, je milostným listom pre stálych

Áno, ide o vyvrcholenie smerovania z predošlých 4 filmov. Ak ste ich videli, máte výhodu pri pochopení odkazov. Film si však dal za úlohu presvedčiť aj nových divákov o svojej kvalite. Všetky dôležité veci dokáže vysvetliť a tak niekto, kto sa na Monsterverse pozerá prvýkrát, netápe v tme.

Zároveň je však odmenou pre stálych divákov aj rozsiahlejšie budovanie mytológie. Je vidieť, že sme vo filme Godzilla vs. Kong iba načali povrch a teraz spoznávame Dutú Zem viac do hĺbky (obrazne aj doslovne).

Baby Konga budete milovať, elektrických vtákoplazov si obľúbite a prítomnosť ďalších Titánov je však ešte len tým pravým lákadlom a skvelým prvkom. Dokonca až milostným listom pre klasickú japonskú éru týchto monštier.

Kvôli stopáži zakopával pri rozprávaní

Pred filmom som bol prekvapený zo stopáže, ktorá činí 114 minút, teda 1 hodinu a 54 minút. Bál som sa, či sa podarí kvalitne priniesť všetko, čo sme videli v traileroch (ktoré miestami prezradili trochu viac, ako museli).

Takmer by to nebol problém, miestami sa mi však film zdal až príliš uponáhľaný, inokedy zase zvoľnil tempo tam, kde nemusel. Rozumiem, že sme potrebovali rozoberať vzťah doktorky a Jie, nemuselo sa mu však venovať toľko priestoru…

Dej síce išiel viac-menej priamočiaro a miestami sa mohol zdať až plytký, ale je jasné, čomu sa venuje a komu patrí tento film. Godzilla a Kong tak boli presne tým, čo chceme od kaiju filmu. Gigantickou titánskou jazdou a napínavým dobrodružstvom, v ktorom vidíme epické súboje a dynamickú akciu. Zároveň dokázali dať aj monštrám emočnú hĺbku, za čo skladám pomyselný klobúk.

Recenzia na Godzilla a Kong: Nová Ríša – Zrhnutie

Schopnosť osloviť aj zaujať nových divákov sa mi rátala, tých pravidelných však mohlo miestami opätovné vysvetľovanie otravovať. Avšak aj na miestach, kde film zakopne možno až naivnými momentami, vždy sa vyšplhá naspäť rovnako, ako povstávajú Titáni po prvotných prehrách. A vidieť opäť dohromady Konga a Godzillu pri ich prvom opätovnom strete mi navodilo skutočne zimomriavky. Preto udeľujem hodnotenie 8/10.

Príspevok Súboj Titánov, aký sme doteraz nevideli… s jedným veľkým ale – Recenzia Godzilla a Kong: Nová Ríša zobrazený najskôr REWIND.sk.

Romantických komédií ste možno za svoj život videli dostatok a poviete si, že vás v nich už nič nedokáže prekvapiť. Raz za čas však príde film ako Miluje ma, nemiluje ma, ktorý jasne dokazuje, že stále sa to dá robiť inak. A už len obsadenie Sydney Sweeney a Glena Powella do hlavných úloh stojí za pozornosť diváka…

Dvojica, ktorú môžeme poznať zo seriálov Eufória a pokračovania Top Gunu sa tento raz stáva tradičným párom z podobného žánru. Zažijú spolu nádherný večer, pri ktorom však obaja spadnú na osobné dno. Najprv sa kvôli tomu nenávidia a vedia sa do krvi pohádať a vyhodiť si na oči akýkoľvek nedostatok. Keď však musia na svadbe predstierať, že sú pár, aby im dali všetci z rodiny pokoj, zdá sa, že mohla medzi nimi naozaj preskočiť iskra.

Tradičné klišé romantických filmov, ale…

Sám som sa pred návštevou kina obával všednosti tohto námetu, ktorý sme už videli na 100 spôsobov. Tu sa však s nim tvorcovia pekne vyhrali a aj napriek tomu, že ste vedeli ako celá romanca dopadne a kam bude smerovať, bavila vás samotná cesta.

V prvom rade si perfektne vychutnáte chémiu, ktorá medzi postavami funguje. Dokonca som mal pocit, že samotní herci sa museli na pľaci nesmierne baviť a nakrúcanie v Austrálii si užívať. To platí nielen o hlavnej dvojici, ale aj ostatných členoch, ktorí sa ceremónie zúčastňujú. Tiež som nemal pocit, že všetko bolo súčasť scenára a niekedy tak dobre zaimprovizovali, že sa to rozhodli vo finálnom filme ponechať.

Inteligentné postavy a otáčanie stereotypov

Neduhom podobného druhu filmov býva, že sa postavy správajú naivne, niekedy až vyslovene hlúpo. To dokázal tiež tento film spraviť inak. Postavy sa vedia vynájsť v nejednej situácii a v scénach, kde sa nutne niečo pokazí sa nachádzajú obyčajné riešenia. Snímke to dáva uveriteľnosť a dokonca aj stotožniteľnosť. Prichytíte sa pri tom, ako si poviete, že niečo z toho by sa pokojne mohlo stať aj vám.

Dokonca je aj hlavná hrdinka Bea napísaná ako ambiciózna mladá žena, ktorá síce možno nevie, čo chce, ale iste vie, čo nechce. Oproti iným protagonistkám jej to dáva väčší presah aj hĺbku. Vďaka tomu dokonca tvorcovia dokážu pretočiť aj nejeden stereotyp, skvelým príkladom je scéna zo záchranárskeho vrtuľníka (tu nebudem prezrádzať, poviem len, že skladba Unwritten od Natashy Bedingfield sa vám bude ťažko dostávať z hlavy).

Flegmatická koala aj Hemsworth z Wishu

Druhou časťou spojenia rom-com je práve komédia. Uvažoval som nad tým, kedy som sa naposledy dokázal v kinosále tak príjemne a úprimne pobaviť. Humorné momenty vyplývali úplne prirodzene aj z tradičných interakcií medzi postavami a dokonca aj s prostredím. O scéne s pavúkom sa v súvislosti s filmom hovorilo dlhšie, viac pozornosti si ale jednoznačne zaslúži flegmatická koala.

Samozrejme, film sa nevyhol istým klišé, ktoré so žánrom prichádzajú. Dávanie sa dohromady a rozchádzanie sa, snaha o vyvolanie žiarlivosti u ex či až príliš starostliví rodičia. Dovolil by som si však povedať, že si film našiel vlastnú cestu a hromadu detailov, ktorými to dokázal vyvážiť. Paródia na Titanic či príliš nadšený Austrálčan (pardon, Hemsworth z Wishu) sú určite niektorými z nich.

Feel good atmosféra a charizma hercov

Vedľajšie postavy síce fungovali niekedy len ako ozdoba filmu (a áno, sme predsa na pláži, každú chvíľu tu je niekto v plavkách), inokedy ste boli zase prekvapení, ako dokážu povedať ich príbeh iba na zopár replikách alebo krátkom náhľade do ich spomienok. Práve tie prinesú aj smerovanie k veľkému gestu, ktoré aj napriek nadužívaniu v žánri pohne srdcom nejedného romantika.

Celková feel good atmosféra, ktorá sa okolo filmu vznáša vám dokonca dovoľuje zabudnúť na to, že vlastne aj viete, ako sa film skončí. Jednoducho idete s plynutím deja a užívate si momenty, ktoré sa tam dejú. A samozrejme aj charizmu (alebo 10 tehličiek Powella a celkový šarm Sweeney) hereckých predstaviteľov.

Recenzia na Miluje ma, nemiluje ma – Zhrnutie

Nie je veľa romantických komédií, ku ktorým by som sa rád vrátil, táto sa však stáva jednou z nich. Za predpokladu, že by som si pretočil niektoré scény s prehrávajúcimi hercami (napríklad Beiných rodičov) alebo už po štvrtýkrát sa opakujúcimi rovnakými urážkami medzi ústrednou dvojicou.

Prekvapuje ma stále, ako si popri svojej všednosti a klišé dokázala zachovať originalitu, novátorské nápady, nejeden neopozeraný humorný moment a vlastne celkovo príjemné tempo. Preto filmu Miluje ma, nemiluje ma udeľujem hodnotenie 7/10.

Príspevok Spravili to inak ako ostatní: Túto romantickú komédiu budete chcieť vidieť znova (Miluje ma, nemiluje ma RECENZIA) zobrazený najskôr REWIND.sk.

Zack Snyder je režisérom, ktorého kvalita filmov zvykne kolísať, má však stálu fanúšikovskú základňu. Teraz chcel presvedčiť aj ostatné publikum, keď hovoril, že prinesie svoju vesmírnu operu, ktorá mala byť pôvodne určená pre iné univerzum. Dokonca prináša tak rozsiahly svet, že sa nedal pojať iba jedným filmom. Už po prvej časti zisťujeme, či bolo predošlé odmietnutie jeho projektu oprávnené alebo sme doteraz prichádzali o veľký klenot sci-fi sveta.

Tvorca filmu nám predstavuje svet, v ktorom chce jedna centrálna moc ovládať celú galaxiu. Takzvaný Motherworld je tyraniou, ktorá nepozná zľutovanie a vyjednávanie, a to nám príbeh komunikuje od samého začiatku. Musím jednoznačne pochváliť ich stvárnenie (ktoré boli zjavne inšpirované Warhammerom, ale vôbec nie na škodu) či kostýmy.

Typické Snyderove obrazy a úchvatné vizuály

Vizuálne ide o pôsobivé dielo plné typicky snyderovských obrazov. Tu sa však v rozsiahlom vesmíre s nimi ešte viac vyhral a moje tínedžerské ja by malo problém s rozhodovaním, ktorý chcem mať na pozadí monitora. Ak niekto nie je zvyknutý na až divadelné stvárnenie pozadia, môže byť prekvapený, časom to však začne lahodiť aj takémuto divákovi. Nepotešia nás však len veľkolepé vesmírne scenérie, ale aj jemné detaily a nuansy. Napríklad barokové vzory na zbraniach a zariadeniach Realmu tiež boli veľmi príjemným motívom.

Budovanie sveta je naozaj na encyklopédiu, ako autor avizoval. Obrovská galaxia v sebe skrýva rozličné kultúry, každá z planét je niečím špecifická a rád by som sa o nich dozvedel niečo viac. Bohužiaľ k tomu nepríde, pretože medzi nimi skáčeme akosi prirýchlo.

Generické prevedenie hlavnej postavy

Pôvodne budovanie deja a okolností toho, prečo chcú jednotliví obyvatelia proti ríši zakročiť, dáva perfektný zmysel. Horšie to začne byť, keď sa dostávame bližšie k jednotlivým postavám a špecifickejším miestam. Celé to začína na vzdialenom mesiaci, na ktorom pôsobia akýsi vesmírni vikingskí farmári.

Dôležité však je, že sa tu skrýva Kora v podaní Sofie Boutelly, ktorá utiekla od režimu. Bola vojačkou Motherworldu, dokonca sa jej ujal jej samotný vodca Regent Balisarius (Fra Free). Príbeh jej minulosti je, okrem toho, že sa k nemu dostávame len tak zrazu, aj pomerne generický. Unesená krutým nepriateľom, trénovaná na boj a vymývanie mozgu, až kým sa nestane veľká udalosť. To sme videli už veľakrát.

Svetmi sa pohybujeme podľa jednoduchého vzorca

Kora sa skrýva na Mesiaci, kde ju však dobehne jednotka, ktorú vedie Atticus Noble, hrá ho Ed Skrein. Musím povedať, že záporák bol prevedený kvalitne (aj keď jeho účes ma miestami iritoval viac ako jeho správanie) a dokonca aj prehrávanie herca k nemu parádne sedelo. Ohrozenie jednoduchého hladujúceho obyvateľstva je poslednou slamkou, ktorá podnieti Koru k hľadaniu bojovníkov proti tyranii.

Skáčeme tak z planéty na planétu, kde film nasleduje pomerne jednoduchý vzorec. Prídeme za postavou, povieme jej, aby išla bojovať, ale ona nechce. Povieme jej, že ide o hrdosť/pomstu/šancu na lepšiu galaxiu a zrazu ju to presvedčí. V priemere za dve minúty, pri tom, samozrejme, musí prísť ešte nejaká vedľajšia úloha, ktorú treba splniť.

Nesúrodé tempo a dialógy bez emócie

Progresia ústrednej skupiny ide maximálne z rýchlika a radšej by som videl pôsobenie postáv na chvíľu priamo na ich svete (alebo dokonca aj ten svet trochu bližšie) a určite nebudem jediným. Snímka dostala stopáž 2 hodiny a 14 minút a absolútne nevyrovnané tempo. Ponáhľa sa vo chvíľach, ktoré by divák ocenil a následne sa venuje úplne zbytočným dialógom.

Pri nich sa mi tiež dokazuje, že Snyder nevie písať scenáre a repliky. Niektoré pôsobia úplne plocho, iné zase lacne, najviac nedávajú zmysel tie, čo nemajú žiadny predošlý základ alebo motiváciu (napríklad rozhovor Kory na lodi s Kaiom v podaní Charlieho Hunnama). Vyzeralo to, akoby autor zámerne vynechal scény, len aby nám ich mohol priniesť v jeho sľubovanej režisérskej verzii – lebo „SnyderCut“ musí byť.

Najviac emócií prišlo od robota

Chabé dialógy by sa však stále dali zachrániť ich dobrým podaním. Nedostávame tu však ani to. Najviac som nerozumel tomu, prečo tu herci, ktorých som už videl kvalitne či pôsobivo hrať (sklamal hlavne Djimon Hounsou ako generál Titus) vyzerali, ako by si len bez záujmu čítali svoje repliky. Najviac emócie zo skupiny paradoxne poskytol Anthony Hopkins ako robot Jimmy.

Snyder hovoril, že sa pri tvorbe nechal inšpirovať viacerými filmami, spomenul napríklad Sedem samurajov. Lenže tu tých inšpirácií nájdeme naozaj veľké množstvo. Miestami to vyzeralo len akoby skopíroval scénu z iného filmu, upravil ju na svoj obraz a vložil do nej vlastné postavy. Skúsení fanúšikovia sa môžu pri filme zabaviť, ak budú hádať, odkiaľ danú scénu ukradol si požičal nápad.

Vykrádačky a spomalené zábery

Samozrejmosťou sú aj spomalené zábery, ktorými je režisér tak preslávený. Hneď prvá z nich pôsobí až komicky, keď sa zameriava na vysypané plodiny. Dostávame ich tu niekoľko na každý súboj, pri ktorých je občas problém sa zorientovať, lebo ani kamera sa nevie rozhodnúť, kam skôr upriamiť pozornosť. Môžem však povedať, že sa našli aj také zábery, ktoré pôsobili značne epicky a mali svoje oprávnenie. Celkovo by však bez nich mal film azda len hodinu a pol…

Popri vizuáloch sa dá iste vyzdvihnúť aj soundtrack. V porovnaní s inými veľkolepými sci-fi dielami, ktoré sme dostali v poslednom čase, nemusí znieť najlepšie, ale stále ide o grandiózne skladby. Tie dokážu neraz zachrániť atmosféru, ale aj tak som sa v dvoch scénach nemohol ubrániť tomu, že mi úplne nesedel. Ako napríklad pri nútenej barovej prestrelke.

Snyderove vlastné Star Wars

Pôvodne režisér priniesol tento príbeh ako nápad na Star Wars film. Bol však zamietnutý štúdiom, a preto sa venoval jeho prerábke. Je zrejmé, že sa venoval viac histórii fiktívneho sveta ako deju jedného samotného filmu, ktorý nakoniec priniesol na Netflix. Možno by fungoval lepšie ako seriál s väčším sústredením na jednotlivé sekvencie, na dvojhodinový celovečerák to nestačí.

Dostávame skôr veľmi obyčajné, až generické sci-fi ako podľa šablóny. Avšak, nemôžem rozhodne povedať, že by si nikde nezachovalo svoju jedinečnosť. K tej sa však dostávame až k samotnému záveru, ku ktorému sa žiaľ už niektorí odradení diváci nedostanú. Práve vtedy sledujeme nečakané zvraty a odhalenia a vidíme, že tvorca si šetril takmer všetku akciu práve na koniec.

Recenzia na Rebel Moon: A Child of Fire – Zhrnutie

Režisér tak vytvoril zaujímavý paradox. Priniesol vykrádačku plnú klišé, ale veľkolepé vizuály, ktorú sú pastvou pre oko. Dodal postavy s chabou motiváciou a miestami pochybnými emočnými hodnotami, vynikajúco ich však stvárnil po fyzickej stránke. Nesúrodé tempo a progresia dejových liniek zase bola vyvážená fajn dynamikou a akciou, vďaka ktorej minutáž aspoň ubiehala bez nutného pozerania na hodinky. Pridajme si ešte k tomu naozaj šikovne rozpracovaný svet a určite si uvedomíme, že nejde o najhorší film.

Dokonca v ňom Snyder dokázal naladiť diváka na očakávanie na druhú časť, ktorú vydá v apríli 2024. Ak nie už kvôli ničomu inému, tak aspoň aby sme dostali odpovede na množstvo pálčivých otázok, ktoré sa vyrojili. Chceme sa vrátiť k vládnucej vrstve, chceme dokonca vidieť aj to, odkiaľ pochádza zaujímavá zbraň jedného z nepriateľov. A kým vlastne je? K prvému filmu sa však s najväčšou pravdepodobnosťou vracať nebudeme. Pri ňom skôr ide o všedné sci-fi, ktoré si pozriete v jeden večer, keď chcete oddychovať a rýchlo naň zabudnete. Rebel Moon: A Child of Fire si od nás odnáša hodnotenie 5,5/10.

Príspevok Recenzia na Rebel Moon: Mohlo to byť nové Star Wars. Výsledok je iný, ako sme čakali zobrazený najskôr REWIND.sk.

Po piatich rokoch a masívnych pretáčkach (ktorých množstvo sme prestali už počítať) prišiel konečne druhý Aquaman. Suchozemec Arthur Curry a zároveň vládca Atlantídy v ňom niesol aj ďalšie dôležité žezlo – musel priniesť aj dôstojnú bodku za starou érou DC filmov. Podarilo sa mu to alebo sme dostali iba bezduchú komiksovku s recyklovanými nápadmi?

Film prináša rovnakého záporáka ako v jednotke. Späť je Black Manta, ktorého opäť stvárňuje Yahya Abdul-Mateen II. Skôr ako si poviete, že sa rovnaká téma znovu opakuje a neprináša novátorské prvky, tuto je to tak trochu inak. Pri stálom hľadaní svojej pomsty narazí na mocný čierny trojzubec. Tým ovládne dušu prastarej bytosti, čím sa v podstate pozeráme na rozdielneho súpera, aj keď ide o tú istú postavu.

Vládca Atlantídy na súpera nestačí sám

Proti Black Mantovi nebude stačiť samotný Aquaman, ktorého azda Jason Momoa hral lepšie ako kedykoľvek predtým. Mal som pocit, že si rolu náramne užíval a pôsobil úplne odviazane, čo sa k postave úplne hodilo. Musí však znovu vyhľadať svojho uväzneného brata Orma v podaní Patricka Wilsona.

Jeho príbehová linka je tak línia vykúpenia z prvej časti a musím povedať, že tá tu funguje skvele. Pri rodinnej dynamike však zostávame aj s Arthurovým synom. Dôležitosť rodiny ako vystrihnutá z Rýchlo a zbesilo však pôsobila trochu nasilu a v podstate smerovala iba k pár prvoplánovo komickým chvíľam a jedinému zvratu (ktorý sa dal v podstate vyriešiť aj inak). Na druhej strane však budovanie vzťahu so zatrpknutým bratom malo veľmi príjemné momenty.

Nevie sa rozhodnúť, akým žánrom sa vydať

Celkovo sa film zo začiatku snaží byť multižánrový. Chce spojiť rodinný príbeh, komédiu a dokonca aj lúpežnícky nádych. Kde to však prvému Ant-Manovi perfektne vychádzalo, tu to viac škrípe a povestné kolieska začínajú do seba zapadať až v momente, keď sa snímka stáva presne tým, čím by mala byť – priamočiarou akčnou komiksovkou.

Tu si iste príde na svoje nejeden vyznávač oku lahodiacich vizuálov (aj keď som mal miestami pocit, že na CGI boli najaté dve rozličné štúdiá). Dostávame nové zákutia Atlantídy aj svetových oceánov, a aj keď súboje pod vodou pôsobia chaoticky, tie na súši sú s jedinečnými nápadmi a žiadanou akčnou jazdou.

Wan nemohol vynechať horor, požičiava si od iných filmov

Režisér James Wan samozrejme nezabudol do filmu prepašovať aj svoje obľúbené hororové prvky. Samotné Stratené kráľovstvo pôsobí maximálne hrozivým dojmom a už som sa len obával, kedy príde nejaký jump scare. Dokonca aj jeho obyvatelia boli skvele spracovaní a ak by ich tvorcovia ešte viac vyladili, prirovnával by som ich k monštrám od Lovecrafta.

Tvorca sa však nechal viac ako inšpirovať aj inými filmami. Nemohol som sa zbaviť pocitu, že čierny trojzubec je až príliš nápadne podobný jednému prsteňu z Pána prsteňov. Scéna z vrakového mesta pirátov bola takmer 1:1 Jabbov palác zo Star Wars a starodávne mechanické „chobotnice“ boli zjavnými sentinelmi z Matrixu. Ale tak darmo, ako sa hovorí, ak to funguje, neopravuje to…

Amber Heard a veľká reklama na pivo

Pretáčky, ktoré film realizoval počas svoje strastiplnej púte odstránili postupne oboch Batmanov, sľubovali nám však aj menej Amber Heard po jej prehranom súde s Johnny Deppom. Určite tam bolo viac ako avizovaných 10 minút, ale koniec koncov si uvedomíte, že vám tam absolútne nevadí. Jej postava Mery prináša okrem nápaditých prvkov do súbojov aj nutnú dramatickosť. Hrať síce nevie, ale ako povedal môj kolega z kina – „Aspoň sa bolo na čo pozerať“.

Opäť raz príjemne potešia aj rola od Nicole Kidman, ktorá sa v novom Aquamanovi síce vyskytovala pomenej, ale jej jazda na mechanickej rybe bola jedinečná. Vidieť sme tiež mohli herca Temuerra Morrisona. Ten ma baví kdekoľvek a aj keď bola väčšina scén s ním iba reklama na pivo Guinness, aj to dokázal podať presvedčivo a prirodzene. Samozrejme, práve s ním prichádza väčšina rozhovorov o rodine.

Logika opustila sedem morí

Film miestami nedáva logicky zmysel a buď scenár neposkytol odpoveď alebo len veľmi vágnu (naozaj mi nestačí rušenie satelitu na to, aby si nikto nevšimol sopku so zeleným dymom). Tu však nejde o to, aby ste sa nad vecami hlbšie zamýšľali, ale aby ste si užili stále prúdiacu akciu a žasli nad vizuálmi, ktoré nás na chvíľu zavedú do iného sveta.

Momoa zvládal túto rolu perfektne a prišlo mi až ľúto, že ho v nej už neuvidíme. Celkovo je tá bodka za DCEU akási horkosladká. Poviete si, že mohla byť oveľa lepšou, ale pookrejete, keď viete, že je to skutočný záver tohto sveta. A tým, ako ho začal Wan budovať by vám vôbec nevadilo, keby ste z jeho mytológie uvideli aj viac.

Recenzia na film Aquaman 2 – Zhrnutie

Aquaman 2 mal nejednu chybu a zjavne okato vykradol niekoľko ďalších filmov. Mal pomalší rozbeh, v ktorom si tvorcovia nevedeli určiť, akým žánrom sa vydajú. Potom sa však stáva zábavnou, dynamickou a nefalšovane akčnou komiksovkou, ktorá vám na necelé dve hodiny dovolí vypnúť rozum a len si užívať. Nabudúce si pri domácom sledovaní nemôžem zabudnúť dať burger a pivo… Odnáša si tak hodnotenie 6/10 (a bonusové body za to, že sme mohli vidieť Momou jazdiť na obrovskom morskom koníkovi a hlavonožcovi).

Príspevok Recenzia: DC už nikdy nebude také ako predtým. Aquaman 2 je rozlúčka, akú si diváci nezaslúžili zobrazený najskôr REWIND.sk.

Je takmer nemožné, aby niekto nevidel ani jediný film od Luca Bessona. Tento slávny Francúz je autorom desiatok filmov, medzi ktoré patrí séria Taxi, akciou nabitý Kuriér alebo kultové sci-fi Piaty element. Tento raz stavil na komornejšiu snímku s poriadne riskantným konceptom. Predstavuje nám chlapca natoľko dobitého životom, že sa rozhodol stiahnuť do úzadia a namiesto ľudí sa obklopiť psami.

Musím od začiatku povedať, že sám som sa nápadu obával. Príbeh sľubuje, že hlavný hrdina bude trestať bezprávie a vydá sa na cestu za svojou osobnou pomstou. Trailer vo mne tiež vyvolal rozporuplné pocity, nevedel som, či sa budem pozerať na akčnú jazdu alebo psychologickú drámu. A potom som si sadol do kinosály.

Úvod vás nepustí a chcete počuť všetko

Sledujeme, ako polícia pri naháňačke zastavuje nákladné auto. Za volantom sedí osoba, ktorú oslovujú ako madam. Situácia však eskaluje, keď zistia, že je celý nákladný priestor vozidla zaplnený psami. Tie navyše za Marilyn Monroe prezlečený muž označuje ako svoje detičky.

Prípad, s ktorým si bežné jednotky nevedia rady, pridelia psychologičke Evelyn (Jojo T. Gibbs). Obvinený jej prezrádza svoje meno a tým sa stretávame s protagonistom príbehu Douglasom (C.L. Jones). Douglas sa konečne otvorí a začne doktorke odhaľovať svoj životný príbeh, rozpráva ho retrospektívne a nelineárne. A pre účely filmu to funguje perfektne.

Muž, ktorý už zomrel mnohokrát

Sledujeme jeho nešťastné detstvo, keď ho jeho psychotický a násilný otec zatváral k psom. Boli jeho jedinými spoločníkmi, v ktorých dokázal nachádzať útechu aj oporu. Až do takej miery, že sa stali jeho ochrancami. A zároveň on chránil ich. Mohli by sme si myslieť, že pri vyslobodení sa jeho príbeh otočí k pozitívnejším chvíľam, no to sa nedeje.

Douga život ešte mnohokrát zrazí k zemi. Ako hovorí on sám – zomrel niekoľkokrát. Sledujeme, ako sa v ňom niečo zlomilo a ako sa čoraz viac dištancuje od ľudí. Navyše zistí, že má jedinečný dar, ktorý sa rozhodne využiť, aby pomohol ľuďom, ktorí to potrebujú a zároveň potrestal tých, ktorí si to zaslúžia.

Melodráma so slušnou dávkou čierneho humoru

Tragické momenty rozprávané jedinou postavou fungujú na diváka skvele. Nie sú podávané v chronologickej následnosti a zároveň nám hlavný hrdina prezradí iba to, čo sám chce. Dostávame ucelený obraz, pri ktorom však zostáva dostatok priestoru na predstavivosť.

Tento spôsob príbehu niektorí diváci prirovnávajú ku Jokerovi. Nie je to odveci, určitú podobnosť by som tam dokázal nájsť. Napríklad Douglas všetko hovorí s tak chladným pokojom, že z toho dostávate zimomriavky.

Teraz by ste si mohli začať myslieť, že film DogMan je melodrámou. To ale nie je pravda, ani zďaleka. Protagonista rozdáva poriadnu dávku čierneho humoru a satiry, často na svoj vlastný účet. Pri takýchto momentoch sa pousmejete, prichádzajú však aj scény, ktoré vás dokážu rozosmiať naplno. Vôbec nie nútene, ale vyplývajú priamo so situácie.

Akcia fungujúca aj po boku psychológie?

Žánrový mišmaš doplňuje fakt, že DogMan je aj akčný kúsok. Nie všetci sú totiž nadšení z toho, že tajomný Doug zbavuje mesto od zločinu a rozhodnú sa ho vypátrať. Protagonistovi teda nezostáva nič iné ako obrániť sa voči nim, a to najdrsnejším spôsobom, ako dokáže.

Nakoľko je protagonista na vozíčku, čo je tiež dôležitý aspekt celého filmu, využíva pomoc svojich štvornohých spoločníkov a zopár dobre vymyslených trikov. Nastávajú momenty, v ktorých s ním sympatizujete a viete, že záporné postavy dostávajú, čo si zaslúžia.

Do veľkej miery je príbeh aj psychologickou drámou. Rozhovory s doktorkou Evelyn odhaľujú čoraz viac z mysle hlavnej postavy. Sledujeme, ako sa odkrývajú jej vrstvy bolesti, ktorá sa len prehĺbi, keď ju začne zdieľať aj samotná psychologička. Konverzácie naberajú aj filozofickú rovinu s nejednou vynikajúcou myšlienkou, či dokonca aj náboženský smer.

Rozorvanosť protagonistu

Rozporom postavy je aj spôsob, akým koná a čomu verí. Aj napriek svojmu tragickému životu neprestáva veriť v Boha a zveruje mu do rúk svoj život. Douglas je miestami až zázračným spôsobom zachránený a dejú sa nepochopiteľné momenty, z ktorých vyjde bez väčšej ujmy (aspoň tej fyzickej). Tie sa však dajú v tomto prípade odôvodniť práve uvedeným „božím zázrakom“.

Je však trochu škoda, že práve tento typ uvažovania postavy ku konci filmu prevažuje nad prvotnou dokonalou filozofiou a perfektnými shakeaspearovskými sitátmi. Tu nachádzame ešte jednu vášeň hlavnej postavy – divadlo. Podstatu má v jednej z jeho životnej bolestí, a to v nenaplnenej láske aj dôvode, prečo sa opakovane prezliekal za ženu.

Výborný herecký výkon a psie postavy s množstvom charakteru

Vo filme DogMan sa musí jednoznačne vyzdvihnúť herecký výkon Caleba Laundry Jonesa. Nehral totiž jednu postavu, hral niekoľko životných etáp jedného muža, ktorého charakter sa zásadne menil v dôsledku životných udalostí. Zároveň hral jeho transsexuálne premeny a persóny (alebo masky, ako on sám hovoril), na ktoré sa menil, aby unikol realite.

Film si vystačil aj s menším počtom postáv, tu však boli v centre pozornosti psy. Nechcelo sa mi veriť, koľko im Besson ako scenárista vymyslel charakteru a ako ho dokázal perfektne podať. Jack Russell Mickey bol absolútnou hviezdou a doberman, ktorého jedinou úlohou bolo sedieť s prekríženými labkami, dokázal aj tak povedať viac ako niektoré ľudské postavy za polovicu filmu.

Oplatil sa multižánrový risk?

Samozrejme, na snímke sa nájdu aj chybičky krásy. Tými sú napríklad momenty, pri ktorých sa udalosti z ničoho nič pohnú vpred kvôli nečakanému odhaleniu (a fakt, že aj 20-ročné CCTV kamery dokážu prečítať ŠPZ auta v noci do najmenších detailov). Alebo tiež vedľajšie dejové linky, ktorým sa venuje viac priestoru, ako by bolo treba. Dokonca by mohol niekomu pripadať aj jeden zo záverečných stretov prehnane a nechcene komický.

Besson však koniec koncov priniesol skvelý film, ktorý funguje ako spojenie viacerých žánrov – psychologickej melodrámy, akcie a poriadne čiernej komédie. Zobral si isté prvky z jedného zo svojich skorších filmov, Leona, a pridal trochu nahliadnutia do mysle postavy ako z Jokera. Do konceptu navyše šikovne zamiešal psy namiesto ľudský postáv. DogMan je tak určite povinnou jazdou nielen pre milovníkov najlepšieho priateľa človeka.

Recenzia filmu DogMan – Zhrnutie

Autor dokázal pod dve hodiny vyrozprávať celistvý a dobre zakončený príbeh s metaforickým otvoreným koncom, ktorého výklad zostáva na divákovi. Keď ste si už mysleli, že linka doktorky Evelyn išla do stratena, opäť prekvapil jediným momentom, ktorý to zvrátil. Film má aj hluché miesta, netrvajú však dosť dlho na to, aby ste sa nudili. Isté momenty už pôsobili jemne prehnane, no pri tomto režisérovi sme už na to celkom zvyknutí. Z týchto dôvodov si film DogMan odnáša hodnotenie 7,5/10.

Príspevok Milovníci psov nezadržia slzy: Recenzia na tragický film o človeku, ktorý miluje zvieratá viac ako ľudí zobrazený najskôr REWIND.sk.

Gladiátor či Kráľovstvo nebeské sú historickými veľkofilmami, ku ktorým sa radi neustále vraciame. Ich režisér Ridley Scott prináša aj po svojej osemdesiatke ďalší sľubovaný epos, ktorý sa zameriava na najslávnejšieho vodcu francúzskych dejín. Dokázal stále zachovať kvalitu svojich diel alebo mu tento portrét veliteľa Bonaparteho na veľkom plátne úplne nevyšiel? Naša recenzia na film Napoleon vám odhalí všetko.

Tvorca snímky uvádza v hlavnej úlohe Joaquina Phoenixa, ktorého „objavil“ v Gladiátorovi. Mapuje Napoleonov život od jeho prvých veľkých víťazstiev, ktoré prišli na sklonku krvavej revolúcie až po jeho vyhnanstvo na ostrove Svätej Heleny. Boje na lokalitách známych z učebníc dejepisu sa striedajú s jeho vrtkavým (zatiaľ jemne povedané) vzťahom s Josephine, ktorú si zahrala zvodná Vanessa Kirby.

Najznámejšie boje strieda cisárova spálňa

Mapovanie života tejto osobnosti je zrejme ten najsprávnejší pojem. Dostávame totiž servírovanú jednu sekvenciu za druhou, pričom im často chýba akási súdržnosť alebo niečo, čo by ich vedelo prepájať. Širší kontext a vysvetlenia deja by iste pomohol divákovi, aby si mohol tento kúsok viac užiť a nepozeral sa len na sled udalostí, ktoré často skáču priamo jedna na druhú.

Celkovo si film zvolil veľmi zvláštne tempo. Miestami ide až prirýchlo a kým sa stihnete zorientovať, už sledujete ďalšie dianie. Inokedy zase spomalí a dlhými zábermi sa pozeráme na veci, ktoré nás môžu ľahko prestať baviť. Rozumiem, že mnoho z nich bolo prevedených, aby ukázali Napoleonovu nevyspelosť, stále si však nevyžadovali až toľko dlhých minút.

Toxický vzťah s milovanou Josephine

Ľahko sa dokážete stratiť aj medzi vedľajšími postavami. Mne samotnému trvalo až do jedného zo sporov filmu, ktorý prišiel zhruba v polovici, aby som si uvedomil, kto je Napoleonovým bratom. Predstavujú nám poriadny rozsah historických osobností, od poradcov až po vladárov, často sa tam však mihnú len na okamih alebo ich máte pri spleti všetkých udalostí problém rozoznať.

Vzťah s jeho milovanou Josephine bol vykreslený podobne kontroverzným spôsobom ako zrejme v skutočnosti bol. Neustála toxicita medzi touto dvojicou bola z filmu poriadne cítiť a často vám bolo za nich nepríjemne, to bol však správny zámer filmárov. Samotné manželstvo bolo poriadne rozporuplné, na jednej strane otvorené listy plné citov, na druhej neuspokojivé momenty nevery odohrávajúce sa za zatvorenými dverami…

Je na vine scenár či prikrátka stopáž?

Avšak ani osobné momenty ste si nemohli miestami vychutnať naplno, pretože sa rýchlym strihom zase prešvihli na bojisko alebo k tretiemu výraznejšiemu dejovému oblúku – politike. Pri nej som mal pocit, že scény písali dvaja rôzni scenáristi. Niekedy ste pri nich boli iba sekundy od zívania, inokedy prišla tak dramatická chvíľa, že ste zostali so sánkou spadnutou dole. Alebo tak politika v búrlivej dobe medzi 18. a 19. storočím jednoducho fungovala…

Nedostatky v dejovej následnosti a ich častej uponáhľanosti by som však dával za vinu verzii pre kiná. Režisér dáva opakovane najavo, že jeho vízia filmu trvá cez 4 hodiny, preto je zrejmé, že sa v strižni mohlo stratiť to pravé čaro Napoleona. Určite sa tak rád vrátim aj k dlhšej verzii a má nádej, že viaceré z týchto chýb, ktoré filmu podkopávajú nohy, nebudú prítomné.

Pozeráme sa na brutálne umelecké dielo

Kinematograficky bol však film zvládnutý perfektne. Scény z bojiska boli úchvatné a aj pri svojej krvavosti, násilnosti a surovosti boli samotné zábery malými umeleckými dielami. Striedanie náhľadov v bitke pri Slavkove, ktoré prinášalo až metaforické obrazy bolo mojím jednoznačným favoritom, ale aj ukázanie až choreografického stretu pri Waterloo bolo nemenej podmanivým.

Navyše boli scény vždy natoľko vhodne podfarbené hudbou, že ste sa nimi nechali absolútne uniesť. Následne vás však z nich režisér vytrhol doslova kanonádou (a v IMAX-e si možno budete zapchávať uši rovnako ako Napoleon), aby vám ukázal, čo je ozajstnou podstatou.

Čo je však podstatou filmu?

Bola ňou hrozivá ukážka moci, ktorá prichádza s nutnými obeťami. Najlepšie to bolo ukázané na ťažení do Ruska, v samotnom závere nás však tvorcovia ešte viac dostávajú reálnymi číslami. Presne takéto zobrazenie Scott sľuboval – nemali sme vidieť Napoleona iba ako vodcu, cisára a milovníka, ale hlavne tyrana.

Bonaparteho vykreslil ako surovca, často úchylného maniaka a neistého muža, ktorý to skrýva za svoje ego (neraz v podobe uniformy). Týmto nás absolútne odrovnal tvorca aj predstaviteľ a neveríme vlastným očiam, keď ho zároveň vidíme ako nesmelého, až citlivého človeka. Skvele herecky podaný výkon. Dodal by som už len vetu zo samotného filmu z Napolenových úst: „Priznám si, ak spravím chybu. Ja ich ale nikdy nerobím.“

Ilustrovaná stránka z Wikipedie

Zaujímavým prvkom filmu však bol, nečakane, humor. Niekedy bol zámerom filmárov a vyplynul úplne prirodzene z momentov, ktoré sa odohrávali, horšie však bolo, keď prichádzal neúčelne. Možno sa miestami snažili satiricky ukázať správanie francúzskeho panovníka, nejeden takýto moment však vyznel nechcene komicky, čo len pridávalo na bizarnosti.

Prvotné reakcie od kritikov na film obsahovali vyjadrenie, že film je ako „ilustrovaná stránka Wikipedie“. Teraz to vidím podobne. Skutočne, vo veľkej miere dostávame iba na plátno prenesené (a to ani nie stopercentne historicky presné, ako sme pri Scottovi zvyknutí) riadky z učebníc. Scény iba akoby boli k sebe náhodne prilepené.

Recenzia filmu Napoleon – Zrhnutie

Neviem, či ide o chybu scenáristu Davida Scarpu alebo o „skrátenie“ snímky na 2 hodiny a 38 minút. Za takýto čas je ale náročné prerozprávať všetko, čo by autor chcel povedať a priniesť momenty zo života Napoleona Bonaparteho aj z bojiska aj zo spálne. Určite však ide o kúsok, ktorý priaznivci Scotta vidieť chcú a už dychtivo čakáme na 4-hodinovú verziu pre streamovaciu službu. Verzii pre kiná však udeľujem hodnotenie 6/10.

Príspevok Recenzia: Napoleon premrhal svoju šancu. Film je niečím úplne iným, než sme čakali zobrazený najskôr REWIND.sk.

Svedkami 74. Hier o život s Katniss už sme raz boli. Tentokrát sa nás tvorcovia rozhodli vrátiť o 64 rokov späť, do obdobia, keď sa organizujú 10. výročné hry. Ide tak o obdobie, kedy Panem ešte čerstvo pociťuje následky vojny s rebelmi a ich tresty pre ľudí z jednotlivých dištriktov sú najkrutejšie. Dokázal však prequel ponúknuť aj niečo viac? Videli Hry o život: Balada o hadoch a vtáčatkách a máme jasnú odpoveď.

V čerstvom kinofilme sa sústreďujeme na postavu Coriolanusa Snowa, ktorý má iba 18 rokov. Tento raz si ho zahral Tom Blynth. V snahe patriť do vyššej spoločenskej vrstvy vkladá svoje nádeje do jedinej veci. O to trpkejšie je sklamanie, keď namiesto nej dostáva podradnú úlohu – má sa, rovnako ako ostatní jeho spolužiaci, stať mentorom jednej z účastníčok Hier o život.

Coryov slávik, Lucy Gray

Ide o outsiderku z najchudobnejšieho 12. dištriktu, Lucy Gray Baird. Zahrala si ju Rachel Zegler, ktorá do role vkladá nesmiernu dávku svojich hereckých schopností, a tak nás prekvapí, v koľkých rovinách a postaveniach ju uvidíme. Mladé vystrašené dievča so snahou prežiť však najviac vyniká v jednej veci – speve.

Práve spevom si okamžite získa Kapitol i divákov a, paradoxne, zachráni túto upadajúcu krutú zábavu. Snímka tak diváka poteší kvalitne napísanými skladbami, ktoré rezonujú až nečakane silne a pokojne sa môžete pristihnúť nad tým, že nad skladbami budete rozmýšľať ešte dlho po filme. Dokonca sa dostávame aj k pôvodnej piesni o strome s obesencom, ktorú už poznáme v podaní Katniss.

Dospelejší a viac surový

Kým samotná knižná séria od Suzanne Collins je zameraná skôr na mladších čitateľov a tínedžerov, režisér Francis Lawrence si uvedomuje, že jeho divák od prvého filmu z roku 2012 dospel. Témy preto predstavuje vo výrazne surovejšom duchu a s divákom sa častokrát vôbec nemazná.

Samotné hry sú tak ešte oveľa násilnejšie a naturálnejšie, ako sme ich videli predtým. Nikdy nevieme, kedy príde smrť ďalšieho z „hráčov“ a napätie ani v jednej chvíli nepoľaví. Celkovo je šokujúca hodnota tohto filmu vysoká, niektoré scény na diváka zaútočia skoro tak ako postavy vo filme. Veľké plus.

Dokázal utíšiť celú kinosálu

Bodovať napätie dokážu nové Hry o život majstrovsky. Scény, v ktorých nastalo absolútne ticho v očakávaní toho, čo bude ďalej, nenechali dýchať ani ľudí v kine. Nestáva sa často, aby sa v celej sále neozval jediný zvuk. Ak toto film dokáže, viete, že ide o perfektné prevedenie.

Režisér mal aj jednu ďalšiu výhodu. Podarilo sa mu zozbierať majstrovské obsadenie a nebolo jedinej postavy, ktorej by ste jej správanie neverili. Viola Davis ako doktorka Volumnia Gaul skvele dávkovala šialenosť postavy, ktorej nie je nič sväté, Peter Dinklage ako zatrpknutý dekan Casca Highbottom okolo seba prskal metaforický jed. Nemej skvelý je aj menej známy Josh Andrés Rivera, ktorý bol ako Sejanu Plinth z bohatej rodiny odporcom Hier, s ktorým ste mohli len súcitiť.

Morálny kompas v nemorálnom prostredí

Rozhodnutia postáv však neraz smerovali k ich záhube (nie vždy nutne doslovnej). Práve tu si uvedomíte, čo bolo skutočnou témou filmu. Nejde ani tak o samotné Hry, ako o hľadanie správneho nasmerovania morálneho kompasu v prostredí, ktoré o morálnosť nemá žiaden záujem. Ide o zlomy v úžasne zobrazenej psychológii postáv a vrstviacich sa tráum.

Výborne bol zobrazený aj samotný Panem. Dystopický svet obklopujúci Citadelu aj jednotlivé dištrikty sú vykreslené tak pôsobivo, že by ste si želali, aby ste z nich mohli vidieť aj viac. Keď k tomu pridáme skladby, ktoré opäť komponoval James Newton Howard, dostávame krásne audiovizálne dielo.

Potkli sa tvorcovia pri stopáži?

Problémom nového filmu Hry o život: Balada o hadoch a vtáčatkách môže byť jeho dĺžka. V 157 minútach je vyrozprávaný v troch kapitolách, čo dáva samé o sebe perfektný zmysel. Každá z nich má aj svoje opodstatnenie.

Tvorcovia vybrali rozsiahlejšiu dĺžku preto, aby mohli rozpovedať všetko potrebné ohľadom príbehu. Nemôžeme sa však ubrániť pocitu, že niektoré veci sa zbytočne naťahujú a pozornosť sa upriamuje aj tam, kde to nebolo treba.

Zobrazenie postáv už spomenuté bolo, nedá sa ešte nevyzdvihnúť Jasona Schwartzmana ako Lucky Flickermana v úlohe úplne prvého moderátor Hier o život. Ten priniesol množstvo úchvatných scén. Na druhej strane však prichádzajú momenty, kedy vám scény lezú na nervy a irituje vás nelogické správanie postáv. Áno, ťažko povedať, ako by sme reagovali my v zlomovej situácii, veľmi nepravdepodobne však tým najhlúpejším spôsobom.

Recenzia na Hry o život: Balada o hadoch a vtáčatkách – Zhrnutie

Balada o hadoch a vtáčatkách je skvelým vstupom do staronovej série. Vzdáva jej úctu, aj nejednou narážkou, zároveň však nemôže byť odlišnejším kúskom. Prekvapí svojou surovosťou, zobrazenými ťažkými témami a nechá nám v ústach trpkú pachuť. Avšak nie kvôli nekvalite, ale ako zámer tvorcov príbehu, kde nám musí byť ľúto, akú cenu má pre postavy ich zdanlivé víťazstvo.

Veľká škoda je, že sa do slovenčiny nedajú naplno preložiť slovné hračky s padajúcim a vstávajúcim snehom. Snowa sme mohli predtým vidieť ako tyranického prezidenta Panemu, tento raz môžeme komplexne sledovať, ako sa týmto mužom stal. Jeho príbeh je tak oveľa tragickejším, ako sme si mohli myslieť, skutočnou baladou. V nej nemusí byť úplne jednoznačné, kto je vtáčatkom a kto hadom…  Film si od nás odnáša hodnotenie 7/10 

Príspevok RECENZIA: Hry o život sa totálne zmenili. Fanúšikovia sa budú diviť nad novým filmom zobrazený najskôr REWIND.sk.

Voľnejšie pokračovanie filmu Captain Marvel, kde si ústrednú postavu zahrala Brie Larson, k nej prináša dve ďalšie hrdinky. Tu už je naozaj viac ako dobré sledovať aj seriálovú tvorbu na Disney+, aby sa divák dokázal naplno zorientovať. Pribúda Monica Rambeau (na superhrdinskom mene sa pracuje) v podaní Teyonah Parris, ktorá dostala svoje schopnosti v seriáli WandaVision a Kamala Khan a.k.a. Ms. Marvel, predstavená minulý rok vo vlastnom seriáli. Hrá ju Iman Vellani.

Vymieňanie miest, nápaditosť a chémia

Kvôli kozmickej sile, ktorá sa viaže na predtým predstavený artefakt, si medzi sebou hrdinky neustále zamieňajú miesta. To nás od začiatku podnieti, aby sme držali pozornosť a prinesie taktiež nejeden dynamický moment. Zároveň nám tým Marvel ukazuje, že stále dokáže v súbojoch držať krok a používať nápaditosť.

Kým sa hrdinky učia ako tento nový problém zvládať, vy môžete sledovať, ako medzi nimi perfektne funguje chémia. K večne fanaticky nadšenej Kamale je vždy vážna kapitánka Monica skvelým protipólom.

Záporáčka na jedno použitie

Bohužiaľ sa nedá niečo podobné povedať o záporáčke. Objavila sa tu Zawe Ahston ako Dar-Benn, nová accuserka z rasy Kree. S touto úlohou by ste čakali niekoho podobne drsného ako Ronana, no tu dostávame viac plochú postavu, ktorá nemá veľa prvkov, ktorými by zaujala (dokonca som miestami uvažoval, či by nebola obsadená iba kvôli tomu, že je manželkou Toma Hiddlestona hrajúceho Lokiho).

Veľa vecí má však svoje ale. Platí to aj v tomto prípade. Kým samotná postava nemusela byť tak kvalitná (ba mohla dokonca miestami až liezť na nervy), výborne bola vyjadrená jej hnevom hnaná motivácia. Kvôli predošlým stretom s Carol Denvers útočila aj na ňu osobne, čo dalo ešte viac priestoru pre napätie. Jej motívu sme rozumeli, čo na jednorazovú zápornú postavu v komiksovom filme stačí.

Dĺžka a humor?

Mnohí sa obávali toho, že ide o príliš krátky film na pomery MCU. Ja osobne nezastávam názor, že všetko musí mať cez dve hodiny, obavy však prišli aj z mojej strany, keď som sledoval, čo všetko sľubovali trailery. Áno, pri dĺžke 1 hodina a 45 minút pôsobil miestami uponáhľane, na druhej strane sa nemusel zbytočne dlho pristavovať pri niektorých momentoch, a tak bolo rozprávanie a odvíjanie deja veľmi svižné.

Nejeden divák nevie stráviť ani prílišné používanie humoru vo filmoch od Marvelu. Nechýbal ani tu, bol však podávaný veľmi vkusne, vhodne k momentu a stále s vysokou mierou originality. Scéna s flerkenmi bola unikátnou a vhodnou vychutnania v každom jednom momente.

Výborné posily v nejednej postave

Dokonca prišlo k dlho odkladanej a v dnešných médiách už takmer nutnej hudobnej scéne. Najprv som nad ňou neveriacky krútil hlavou, pri spätnom reflektovaní som si však povedal, že do celkového zasadenia výborne zapadla. Planéta, kde sa dorozumievajú iba spevom? Ďalší kreatívny nápad od tvorkyne filmu Nie DaCosty a možnosť blysnúť sa pre juhokórejského herca Park Seo-Joona.

Nositeľom mnohých úsmevných momentov nebol nik iný, ako náš obľúbený jednooký muž mnohých tajomstiev, Nicholas Nick Fury. Jeho herecký predstaviteľ Samuel L. Jackson podáva a dávkuje hlášky a trefné komentáre v správny čas a v takom zasadení, že pôsobí úžasne autenticky.

Vývoj postáv je nepopierateľný

Pozrieme si aj niektoré ďalšie staré tváre, nemyslím tým iba členov Kamalinej rodiny. Ak ste nevideli poslednú ukážku, rozhodne pre vás budú veľmi príjemným prekvapením v kine.

Marvels tak rozhodne nie je zlým filmom a o to viac mi je ľúto, že bol odsúdený predčasne. Dokázal by fungovať ako výborná jednohubka ako za starších časov MCU, dáva nám však ku koncu oveľa viac. Dejovo mohol vyzerať plytšie a až príliš priamočiaro, dokáže si to ale skvele vynahradiť jednotlivým vystavaním scén a vysokou mierou nápaditosti.

Zhrnutie

Kozmické trio hrdiniek so svetelnými silami tak vedelo perfektne fungovať spolu, pričom sme cítili aj ich individuálne úlohy. Tie sa ešte umocnili k záveru, ktorý dokonca otvára nové cesty pre filmové univerzum. Štandardne by som filmu udelil hodnotenie 7/10, za prinesenie dlho sľubovaných momentov MCU však pridávam ešte bonusový bod.

Príspevok Zadupali historicky najkratšiu Marvelovku predčasne? Toto je recenzia na Marvels s jasným verdiktom zobrazený najskôr REWIND.sk.

Recenzia na film Pain Hustlers

Držiteľa Zlatého glóbusu Emily Blunt si v tomto príbehu zahrala Lizu Drake, slobodnú matku, ktorej život sa jej pomaly rozpadá pred očami. Dcéra Phoebe (Chloe Coleman) má problémy v škole a zhoršuje sa jej zdravotný stav, jej vlastná sestra ju vyhodila z domu a prichádza aj o auto. Stále sa však s vidinou lepšieho zajtrajška nevzdáva a opakuje si svoju mantru, že niečo dosiahne.

Naozaj je to tak. Nádej prichádza v podobe Peta Brennera, obchodníka s nesediacim oblekom, ktorého si zahral Chris Evans. Ponúka Lise možnosť pracovať vo farmaceutickej spoločnosti, o ktorej hroziacom krachu netuší. O to väčšie je nadšenie všetkých naokolo, kým ju pár šikovnými ťahmi, načúvaním a možno aj nejakým tým podrazom vystrelí do miliónových čísel.

Krachujúca firma sa rozrastie na miliónový biznis

Blunt v tomto filme podala neuveriteľný výkon. Verili ste jej pozíciu zápasiacej matky aj ženy, ktorá sa snaží prebojovať si svoje miesto, aby bola finančne zabezpečená. V scénach, kde sa stáva bohatou jej to stále neskutočne svedčí a jej morálne dilemy a rozpoltenosť prežívate spolu s ňou.

Preto vám nevadí ani pomalší rozbeh filmu, v ktorom vidíme jej neustále narážajúce úsilie. Opakované odmietnutia sú len vhodným prostriedkom na to, aby ešte viac zdôraznili, že sa keď sa dostáva na vysokú pozíciu, musí chodiť natoľko opatrne, aby neskĺzla na rovnakú úroveň ako ľudia, ktorými predtým pohŕdala.

Máme tu Vlčicu zo stredozápadu?

Napriek tomu sa však rast spoločnosti môže zo začiatku zdať pozvoľným a opakujúcim sa. Potom však prichádza jadro, ktoré vás absolútne strhne a pri schémach s liekmi na predpis neviete odtrhnúť zrak od jedinej scény. Znechucuje vás, ako farmaceutický priemysel a korupcia lekárov funguje, zároveň ide o absolútne fascinujúce zobrazenie.

Okázalými večierkami, manipuláciami a narastajúcimi kontami naozaj miestami pripomína film s Leonardom DiCapriom z finačníckeho prostredia. Našťastie ho však Pain Hustlers neberie ako šablónu a nerobí kópiu 1:1, ale ide vlastnou cestou. Dokonca by som si dovolil povedať, že ho v určitých miestach aj prevyšuje, hlave z dôvodu, že celková zobrazená téma sa dokáže diváka dotknúť na viac osobnej úrovni.

Temné pozadie farmaceutického biznisu

Nič tak perfektné ale nemôže trvať večne – čoskoro sa začnú o spoločnosť zaujímať úrady. Aj tu prichádza k zaujímavému zvratu a firma nepadá ako domček z karát, ako by sme očakávali. Tu prichádza tiež hrozivé uvedomenie, že aj keď sú postavy a väčšina udalostí fiktívnych, základ, podľa ktorých boli tvorené, sú skutočné. A takto naozaj vyzerala kríza s opioidmi v USA pred 12 rokmi.

Pád firmy Zanna s jej novým revolučným liekom akceleruje aj jej finančný riaditeľ Dr. Neel, ktorého perfektne stvárnil Andy Garcia. Tučnejúce konto u neho v násobných množstvách podnecuje paranoju. Avšak ani uzamknutie v jeho honosnom sídle a vyzbrojenie sa najlepšími právnikmi niekedy nestačí…

Bolesť je bolesť

Ani pri Garciovi vynikajúce herecké výkony nekončia. Určite treba spomenúť aj Catherine O’Hara, ktorá si zahrala Lizinu matku. Zdanlivo chaotická postava môže aj so svojou promiskuitou zohrať kľúčovú úlohu.

Snímke by možno neublížilo, ak by bola o 15 či 20 minút kratšia, prípadne bol záver trochu inak smerovaný. Koniec po odhaľovaní pozadia firmy sa zdal mierne natiahnutý a silene filozofickú rovinu mohli tvorcovia vystriedať napríklad ukážkami z reálneho sveta. Stiahnutie do deja je však počas plynutia tak intenzívne, že sa vám ani po naskočení záverečných titulkov nechce vypínať a očakávate ešte scény navyše. Tých sa nedočkáte, ale aspoň si môžete vychutnávať skladbu Money od Little Richarda.

Pain Hustlers RECENZIA – Zhrnutie

Netflix a David Yates sa teda nerozhodli priniesť nového Vlka z Wall Street. Zopár motívov si možno z neho požičali, priniesli však úplne iné smerovanie deja. Zatiahnu nás do tých temnejších zákutí farmaceutického biznisu, ktoré v nás dokážu rezonovať. K stvárneniu postáv si vybrali hollywoodska esá, ktoré svojimi výkonmi absolútne presvedčia. A ak by sa Netflix rozhodol vytvoriť seriál zameraný na Lizu, určite by som bol nalepený na obrazovke.

Pomalší rozbeh si perfektne vynahrádza pútavým jadrom, ktorého schémy a zvraty prinesú nejeden šok. O to väčšia škoda je mierne naťahovaného a potom lenivého konca, pri ktorom sú práve úvahy protagonistky skôr nezaujímavé. Malé plus však určite prichádza aj so scénami, ktoré sa podobajú na dokument s nahrávkami jednotlivých postáv. Pain Hustlers je kúsok, ktorý rozhodne stojí za pozretie a od nás si odnáša hodnotenie 7/10.

Príspevok Recenzia unikátneho filmu: Ženský Vlk z Wall Street z farmaceutického priemyslu v jednej veci prekonal DiCapria zobrazený najskôr REWIND.sk.