Seriál Doctor Who RECENZIA – Dvanásta séria
Seriál Doctor Who urobil prostredníctvom svojich tvorcov pred dvomi rokmi odvážny krok. Do vedenia obsadili ženskú herečku, čím zmenili aj kontinuitu deja. Time Lorda, ktorý dokáže namiesto svojej smrti ožiť, nahradili v jeho ženskou verziou. Tú si zahrala šarmantná Jodie Whittaker.
Jedenásta séria obnoveného Pána času mnohých nepresvedčila o správnosti tohto rozhodnutia. Jodie samotná sa úlohy zhostila bravúrne, avšak scenáre boli slabé, vývoj deja nemotivovaný a nečakal náš žiadny veľký zvrat či ťahák. Zmenila to však najnovšia séria?
Najslabší spoločníci pre obnovený seriál Doctor Who?
V nej sa okrem predstaviteľky hlavnej role vracajú aj spoločníci Graham (Bradley Walsh), Ryan Sinclaire (Tosin Cole) a Yasmine/Yaz (Mandip Gill). Aj toto bolo kameňom úrazu, keď bolo tvorcom vyčítané, že na úkor prílišnej politickej korektnosti prinášajú postavy rôznych etník či národností. A to na úkor ich prepracovanosti, motivácie a smerovania.
Tvorcovia sa však snažia podchytiť aj tento fakt. Na internete sa totiž zviezla vlna komentárov vyjadrujúcich nepochopenie nad tým prečo je jedna z kľúčových postáv žena stredného veku čiernej pleti. Sociálne siete tak po skončení série zaplavili obrázky z oficiálnym heslom „Vesmír. Pre všetkých“
V dvanástej sérií prepracovanie charakterov cestujúcich s Time Lady tiež nie je perfektné. Spoločníci pôsobia plocho, akoby nasilu. Často akoby len odrozprávali svoje repliky. Doctorka ich skôr zachraňuje, než by jej boli nápomocní. Neustále riešia morálnu dilemu cestovania na úkor deja a zaoberáme sa ich problémami, aj keď nesúvisia s príbehom.
Ako príklad môže slúžiť epizóda Can You Hear Me? Tam Ryan naráža na priateľa, ktorého nám predtým nepredstavili (ani o ňom nehovoril), len aby to zapadlo do jeho osobného života.
Nemôžme byť zase ale len kritickí. Ukazujú sa pri nich aj svetlé chvíľky. Niekedy dokážu dostať kreatívny nápad, ktorý zachráni situáciu (ako napríklad v poslednej časti). A tým, že je každý z iného prostredia, pri nich funguje aj humor, na ktorý sme si zvykli v rámci britských reálií. Najviac sa v tom ukázal určite Graham.
Do poslednej chvíle nevieme či o nich Doctorka pre ďalšie príbehy príde alebo nie. A my si musíme priznať, že aj napriek tomu že sa príliš nepredviedli by sme ich radi videli aj naďalej. Mohol by predsa u nich fungovať nejaký posun.
Kvalita deja veľmi kolíše
Dej a kontinuita príbehu sú ako na hojdačke. Prvé dve epizódy, ktoré tvoria jednotný príbeh nás perfektne pripravia na to, čo sa bude odohrávať. Potešilo nás aj cameo Stephena Frya a predstavil sa nám nový Master. Ten je Doctorovym úhlavným nepriateľom od počiatku, a tak ho vždy radi uvidíme pri ďalšej regenerácií. To, že jeho oživenie často nedáva zmysel, už ani neriešime. Predsa ide o timey-wimey stuff.
Spyfall v časti jedna a dva teda predstavil to, čo máme na Doctorovi Who radi. Zvrat, ktorý nám odhalí nečakanú postavu, Doctorku vrhajúcu sa do akcie, či poskakovanie v čase, pri ktorom stretávame zaujímavé charaktery.
Zabúdať určite nebudeme ani na Masterovu TARDIS, zaujímavú mimozemskú rasu a v neposlednej rade Gallifrey. Domovská planéta Pánov času sa nám opäť ukazuje a nahadzuje nám háčik na dianie po zvyšok série.
Po takomto raketovom štarte ale prichádza najväčšie sklamanie série. Zvrat tu nemôžeme očakávať v podstate žiaden, takmer sa nudíme. Takto to funguje s niekoľkými epizódami v sérií. Skôr ich ticho pretrpíme. Zvládal som pri nich sledovať aj iné veci a pritom mi z deja nič neuniklo.V kontraste k tomu ale prichádzajú časti, ktoré nás príjemne prekvapia a poskytnú zmeny, ktoré absolútne nečakáme.
Polčas nám na chvíľu zoberie dych
Absolútny vrchol série prichádza v polovici série. Neuvidíme tu len návrat starých tvárí, ale dostávame sa aj k najväčšiemu prekvapeniu, ktoré nás nechá ešte nejaký čas po dopozeraní s otvorenými ústami. Jedným z kľúčových momentov bol vždy aj príchod nových postáv, ten si tu užijeme naplno.
Nemalým zvykom sú aj protohistorické epizódy. Tu býva dej zasadený do reálnej historickej udalosti, avšak ju vždy naruší mimozemská hrozba, prípadne nebezpečenstvo z iného vesmíru. Takýchto dielov sme sa dočkali dvoch a nie som si istý, ktorý z nich ma teší viac.
Predstavia nám totiž nielen reálne historické osoby ako to býva zakaždým, ale opäť s nimi prichádza nielen k akčným, ale aj emotívnym interekciám. Zase sa tak môžeme pozrieť na vznik nám známych vynálezov či diel. A snáď od čias Vincenta to neplatilo viac.
Finále vhodne doklepne načrtnutý dej
Finálny dvojdiel veľmi poteší. Prvá časť z nich sa odvíja trochu pomalšie, vidíme však dve príbehové línie. V rámci jednej nám zostáva len hádať o čo ide, nedozvedáme sa to do samotného konca. Tá sa prepletá s odbojom voči Cybermanom. Prídu mi rovnako nevyvážení ako séria samotná. Chvíľami sú mocní a poľahky zničia celý tábor, inokedy im hrdinovia bez problémov uniknú.
Epizóda ale končí krásnym cliffhangerom, ktorý nás skvele naladí na finále. Samotný záver nás neustále zásobuje opäť dvomi dejmi a šikovne sa pohráva s našou trpezlivosťou. Rovnako ako Master necháva čakať Doctorku, čakáme na rozuzlenie aj my. Koniec sa mi zdal mierne uponáhľaný a očakávateľný. Tvorcovia si zvolili najzrejmejšie odhalenie kľúčovej postavy.
Chris Chibnall, ktorý seriál Doctor Who momentálne tvorí, sa s nami ale dokáže zahrávať. Skôr ako si stihneme pretriediť myšlienky nás opäť vrhá do akcie. Rovnako si nestihne vydýchnuť ani Doctorka, ktorá musí čeliť ďalšej hrozbe. Zase nás dostáva na háčik a my zabúdame, že sme sa počas série aj nudili.
Doctorov frenemy ako ho poznáme
Master (Sacha Dwahan) je v tejto sérií absolútnym šialencom. Ale presne tak ho milujeme. Po Missy z predošlých sérií, ktorá bola skôr Doctorovým priateľom (až milenkou…) sa nám vracia to, čo poznáme z klasických dielov. Maniak, ktorý sleduje vlastné ciele a všetko by sa mu malo podriadiť.
Odkaz na klasiku vs. nový dej
Potešením je, že sa nám vracajú veci z classic Who. Matrix Time Lordov, Gallifrey samotná. Fanúšikov potešia aj odkazy pri Doctorových spomienkach, kde sa dokonca dostávajú do hĺbky. Narážam na Morbiusa.
Ako kontrastom je k tomu vykonštruovaná vojna. Ďalšia rasa odvekých nepriateľov musela dostať svoj veľký boj, ktorý podľa mňa nebol vyslovene nutný. Pridalo k tomu aj akési vyššie vedomie Cybermanov. Nebyť toho, že lietalo medzi postavami, nebol to vyslovene zlý nápad.
Zhrnutie – seriál Doctor Who recenzia
Dvanásta séria Doctora Who bola jednoznačným zlepšením oproti tej predošlej. Úvod nás krásne naviedol, finále sa s nami pohrávalo až do konca a zmenilo v podstate celý lore. Výmena tvorcov očividne pomohla. Nebyť zbytočných dejov, rozhovorov a lepších spoločníkov, určite by sa to dalo potiahnuť aj vyššie. Takto hodnotíme na 7/10 (pol boda len za samotné finále).
