Blood Red Sky RECENZIA
Blood Red Sky RECENZIA – Deň sa končí, Slnko pomaly zachádza za obzor, vonku veje príjemný vánok a cestujúci v lietadle do New Yorku sa ukladajú na spánok. Až pokiaľ na Krvavočervenom nebi nevypukne totálny masaker. Režisér a scenárista Peter Thorwarth si na chvíľu dal oddych od komédií a po úspešných snímkach Náš vodca a Deň blbec prichádza s príbehom, z ktorého nám nabieha husia koža.
Film Blood Red Sky, ktorý sa mal pôvodne volať Transatlantic 437, je premiérovou novinkou na Netflixe a do veľkej miery sa jedná o koprodukčný film. Hoci na ňom pracoval prevažne nemecký štáb, pred kameru sa postavili aj českí, škandinávski, či americkí herci. Veľká časť filmu sa natáčala v Prahe. Hlavných úloh sa zhostili Peri Baumeister, Dominic Purcell (známy predovšetkým zo seriálov Prison Break a Legends of Tomorrow) a Roland Møller.
Niečo visí vo vzduchu
Ovdovená mamička Nadja berie svojho malého syna Eliasa so sebou do New Yorku. Potrebuje totiž navštíviť tamojšieho doktora. Trpí vážnymi zdravotnými problémami a zdá sa, že bojuje s leukémiou. Spolu s nimi sú na palube lietadla aj desiatky ďalších pasažierov, avšak vo vzduchu sa vznáša podozrivé napätie. Nie všetci totiž majú v túto osudnú noc čestné úmysly a predovšetkým Nadja skrýva jedno hrozivé tajomstvo.
Veci sa zvrtnú vo chvíli, keď sa lietadla zmocní skupina teroristov. S pripraveným plánom sú rozhodnutí naplniť svoje náboženské presvedčenia a neštítia sa ohroziť ani milovaného Eliasa. To už ale oslabená Nadja nevydrží a naplno sa v nej prebudí inštinkt materinskej ochrany. Nadja je totiž upírka. Viac o deji filmu vedieť netreba, najväčší zážitok z neho budete mať vtedy, pokiaľ budete neustále prekvapovaní, rovnako ako pasažieri na palube.
Do poslednej kvapky krvi
Blood Red Sky je film, v ktorom sa chodbičky v lietadle zmenia na potoky krvi, na začiatku vám to však poznať nedá. Celý prvý akt stojí na princípe rukojemníckej drámy a je príjemne civilný. Polícia počúva Eliasovu výpoveď, zatiaľ čo lietadlo stojí na dráhe pod muškou ostreľovačov. Divák nemá žiadne bližšie informácie. Po prvom náhľade do vzťahu matky a syna si scenár stále dáva načas a robí veľmi dobre.
Úspech budovania atmosféry a celkové vyznenie snímky totiž tkvie v jej gradácii. Napätie zo scény na scénu hustne, neustále sa menia okolnosti letu a čo je najdôležitejšie, každý chvíľku ťahá pílku. Ani únoscovia, ani hrdinovia nikdy nemajú dlho hlavné slovo a tak sa spolu s pasažiermi vždy musíme prispôsobiť aktuálnej situácii a tomu, kto je práve vo vedení. Navyše má film v rukáve niekoľko príjemných prekvapení, ktoré réžia použije vo vhodný moment.
Nechajme minulosť spať
Napriek vyššie spomínanému sa režisér Thorwarth rozhodol pre niekoľko retrospektívnych návratov do minulosti hlavnej hrdinky a práve nimi film stráca na sile. Cez ne odhaľujeme ako sa Nadja stala upírkou a čo ju stálo, aby si zachovala aspoň akú-takú ľudskosť. Podobný nápad (kvôli motivácii hlavnej postavy) by som vo filme sám rád ocenil, v tomto prípade sa však jedná o mínus. Divák tieto informácie nepotrebuje a to, že o nich vie, film neocení. Sú zbytočnou brzdou na veľmi dobre rozbehnutom vlaku.
Rovnako by som opomenul aj vzťah Eliasa s mamou. Vždy, keď sú spolu, sme svedkami rôznych prejavov ich vzájomnej lásky. Sú to však iba útržky, ktoré nám dokopy nevytvoria potrebný silný pocit, že sa majú nadovšetko radi. Film by určite zniesol niekoľko celistvých scén / dialógov mamy so synom naviac.
Detaily robia celok
Na snímke vidno, že tvorcom veľmi záležalo na tom, aby vytvorili poctivú žánrovku. A svoju robotu nikto z nich neodflákol. Film napríklad veľmi dobre pracuje so svetlom. Častokrát pri davových scénach nechá svietiť hlavné svetlá v interiéri lietadla, čo priestor vizuálne zväčší a urobí ho až prekvapivo sterilným. Pri osobnej konfrontácii, či konaní postavy, kamera pracuje s tieňmi a červeným, či modrým nasvietením častí záberu.
Rovnako masky sú na vynikajúcej úrovni. Postupná premena Nadjy z človeka na upíra je veľmi dôsledne zobrazená, pri nej to však nekončí. Bez spoilerov stojí za to aj napoly zhorené telo jedného z pasažierov. Počas celého filmu je sa rozhodne na čo pozerať. Osobne si myslím, že by si táto snímka zaslúžila pozornosť veľkého plátna a je kvalitnejším počinom, ako nedávna Snyderova Armáda mŕtvych.
Blood Red Sky RECENZIA – Zhrnutie
Thorwarthov najnovší film je veľmi milým prekvapením. Už z toľko omieľaných upírov vytvoril zaujímavé postavy a zasadil ich do priestoru, odkiaľ niet úniku. Napísal scenár, ktorý neustále vkladá do deja nové prvky a diváka necháva v napätí. Hoci film ťahajú ku dnu predovšetkým jeho retrospektívne scény, našu pozornosť si rozhodne získa chlapec Elias. Nočná mora, ktorú musí prežiť počas letu, sa nevyrovná tomu, čo zažije v závere filmu. A to je vhodná bodka za dvojhodinovým masakrom. 8/10.
