Cowboy Bebop RECENZIA

Cowboy Bebop RECENZIA – Adaptácie anime do hranej podoby sú vždy problematickou záležitosťou. André Nemec sa pre Netflix rozhodol priniesť hranú podobu kultového japonského seriálu od Shinjiro Watanabeho z roku 1998. Skupina lovcov odmien tu na vesmírnej lodi putuje od jednej nepríjemnosti k druhej, pričom sa snažia chytať zločincov. V pôvodnom kúsku sa krásne snúbil noirový formát, sci-fi, western, či dokonca opera, všetko za zvukov jazzu (alebo bebopu). Ako sa to podarilo hranej verzii?

Aktuálny seriál dokáže byť multižánrový, to sa mu v každom prípade musí nechať. Nechce v tom ísť na hranu a miešať to v nepoužiteľnom celku, ale práve naopak. Jednu epizódu dostaneme noirovú detektívku, niekedy westernovú prestrelku, v inej je to poriadny cyberpunk (a pozorný fanúšik zachytí aj odkazy na iné kultové cyberpunk diela, napríklad Blade Runnera).

Pestrá zmes postáv a prostredí, do ktorých sú diely zasadené, tu nechýba. Samozrejme, nebola tu taká rozmanitosť a nešlo sa do extrémov, ale predsa len, v hranej podobe sú určité limity. Zločinci s vypísanou odmenou za svoju hlavu sú vystrihnutí priamo zo zdrojového materiálu, čo je pekným prvkom. Niekedy trochu doplnia ich dejové linky a motívy, to je však to, čo tvorcovia sľubovali. Avšak napríklad prvý diel je akoby zreprodukovanou verziou prvého príbehu ústrednej dvojice z Bebopu.

Postavy z predlohy perfektne vystihnuté

Tu sa hneď sústredíme na to, ako sa podarilo vystrihnúť charaktery. Už od prvých záberov, ktoré sme dostávali, bolo jasné, že John Cho bude ako Spike Spiegel skvelý. Jeho ikonické pózy a držanie tela zostáva, tak isto aj vystupovanie a celkové správanie. A Jet Black v podaní Mustapha Shakira je ešte lepším! Od celkového stvárnenia, vizuálu, až po menšie detaily. Oproti anime mu však pridali trochu do dejovej linky. V tomto prípade správnym smerom.

S Faye som mal pri vydaní prvých trailerov zmiešané pocity. Cho pôsobil ako keby si pozrel anime päťkrát a potom sa rozhodol pretvoriť postavu. Daniela Pineda skôr pôsobila ako keby počula prerozprávanie svojej postavy od niekoho. V seriáli v samotnom ma ale tento pocit opustil. V anime síce pôsobila ako väčšia „femme fatale“ a tu miestami ako dievča, ktoré sa snaží byť nasilu drsné, aby niečo skrylo. Ale nakoniec to ani nemuselo byť tak ďaleko od pravdy…

Daniela Pineda ako Faye Valentine — Cowboy Bebop recenzia; Zdroj: Netflix

Od malých odmien po veľkého záporáka

Samozrejme nemôže chýbať ani poriadny záporák. Vicious bol v anime poriadne úlisným, slizkým a nechutný a tu… tu sa to presne podarilo. Občas som mal pocit, že Alex Hassell značne prehráva, ale dalo sa to prekúsnuť v celkovom stvárnení postavy (a kostýmu, ktorý som absolútne žral). Na Juliu som si musel istý čas zvykať a keď mi začala byť sympatická, úplne si to pokazila… ale nechcem predbiehať.

Zbytok postáv bol krásne vytvorený, za všetky vyzdvihnem napríklad Pierrota, ktorý mal snáď najlepšie vystúpenie. Niektoré staré známe nám trochu pretvorili, ale sedelo to. Pridali nové, pri niektorých som bol nadšený (Woodcock), pri niektorých mi to prišlo zbytočné (Mel). Každá však zohrala svoj kúsok v hre, ktorá sa posunula k očakávanému finále.

Alex Hassell ako Vicious — Cowboy Bebop recenzia; Zdroj: Netflix

Postupné budovanie k (ne)uspokojivému finále

Veľké budovanie jednotlivých dielov a k tomu malý pohľad do minulosti dôležitých postáv. V iných seriáloch mi takýto dejový návrat neulahodí, tu sa stal pravý opak. Dozvedeli sme sa, čo sme potrebovali v dobre prerozprávanej (a nastrihanej!) epizóde. Veľkolepé finále malo svoj šmrnc (a naozaj aj epické momenty), dočkali sme sa napríklad aj slávnej scény z kostola. Potom však prišiel zvrat, ktorý zanechal nepríjemný pocit. Pre tých zdrojovým materiálom „nepoškvrnených“ to mohlo byť zaujímavé, pre fanúšika anime však iste nie.

Tvorcovia si nabrali veľké sústo, keď chceli spraviť adaptáciu, ktorá by bola pomerne rovnaká, ale pritom iná. Okrem pretvorenia anime chceli vzdať aj hold akčným kúskom zo 70. či 80. rokov. A napodiv sa to darí. Bojové sekvencie sú dynamické, poriadne nabité (a krvavé). Miestami sú naozaj ako z béčkového kúsku z VHSiek našich otcov, miestami až ako z kresleného filmu. A to predsa chceme a páči sa nám!

Akčné scény s poriadnou dávkou jazzu

Prestrelky, boje s nožmi, katanami, či inými čepeľami, bojová choreografia, je to tu všetko. K tomu ešte kreatívne vymyslené (holograficky telefonujúci Jet s bojujúcim Spikom je k nezaplateniu), so skvelou kamerou (napríklad ustupovanie spolu so streľbou aj s pohybom objektívu). Predstavte si scénu ako z Johna Wicka a nahraďte bojovú hudbu pomalším bluesom – to je Cowboy Bebop.

Keď už sme pri tej hudbe. Skladateľka Yoko Kanno sa vrátila a jej rukopis je jasne poznať. Od úvodnej skladby „Tank!„, vďaka ktorej je intro jedno z tých, ktoré nechcete preskakovať, cez scény z baru, až po bojové sekvencie. Jej jazz (alebo je to bebop, ako vysvetľoval Jet?) jednoducho k seriálu patrí. A sprevádza nás aj pomalými scénami.

Balada, nie zbytočné spomaľovanie

Tie sú niekedy tiež miernym problémom adaptácie. Do anime skvele sedeli (keď sme videli Spika len tak kráčať), tu pôsobili akosi nasilu. Možno preto, že sa za iných okolností snažili posúvať dej rýchlo (niekedy aj na úkor dokončených liniek). Avšak nech to vnímame ako chceme, pôvodný materiál je aj baladou, do ktorej tieto prvky patria.

Niektoré scény ako pretvorené z anime (padajúca ruža musela byť), inokedy sa zase dej značne odkloní. Finále fanúšikov muselo sklamať, ale rozumiem tomu, že si museli nechať niečo, na čom budú stavať v druhej sérii (a pritom potešilo aj konečné sa ukázanie postavy, na ktorú sme všetci čakali). Skvelý kasting (vrátane corgiho!), skvelá hudba, miestami problematickejšie rozprávanie.