Historická dráma zobrazuje najdôležitejšie momenty bývalého politika počas jeho kariéry. Podnázov „Krátka jar, dlhá zima“ už naznačuje okolo akej kauzy sa hlavný dej odohráva. S Dubčekom sa stretávame v troch dejových líniách a to počas udalostí v roku 1968, následne ako odsúdeného robotníka v štátnych lesoch 1978 a v roku 1992, krátko pred smrťou. Stačil však životopisný film na to, aby sme si vedeli predstaviť napätie obklopujúce túto kľúčovú politickú osobnosť?
Dubček RECENZIA
O scenár sa postarali Viliam Klimáček a Ľuboš Jurík. Hlavným námetom sa stala kniha Alexander Dubček / Rok dlhší ako storočie od Juríka. Film sa nezaoberá celým životom Dubčeka ako je tomu v uvedenej knihe a preto sa scenár ešte prispôsoboval do finálnej podoby. Dejiskom sú hlavne udalosti odohrávajúce sa v roku 1968. Réžie sa ujal Laco Halama a o dramaturgiu sa postaral Roman Brat. Vydaril sa im výsledok?
Adrian Jastrabana bol jasnou voľbou režiséra pre stvárnenie politika. Ako jediný neabsolvoval konkurz. Postavu zobrazil dôveryhodne a okrem výborného výkonu má aj veľmi autentickú podobu. Jediným negatívnym bodom na jeho postave je rušivý element parochne, ktorá na hercovi pôsobí príliš umelo.
Annu Dubčekovú si zahrala Táňa Radeva, Gustáva Husáka si zahral Stano Král a Leonida Brežneva stvárnil ukrajinský herec Volodymir Nečeperenko. Všetci herci boli vernými kópiami svojich postáv, čo sa vzhľadu týka. No herecké výkony, s výnimkou Nečeperenka, už taký dojem nespĺňali. Ostatné herecké obsadenie pôsobilo, že si natáčanie filmu pomýlili s divadelným javiskom.
Rýchly nástup politiky
Na začiatku vidíme Dubčeka presúvajúceho sa kvôli práci s rodinou do Prahy. Medzitým sú zahájené prvé politické pojednávania a začína jeho boj o slobodnejšiu krajinu. Prvé minúty na plátne sa odohrávajú rýchlym spádom. Ťažko sa zachytáva nejaká podstatná informácia. Hlavným dejiskom sa stávajú politické schôdze s pokusom o dramatický podtón. Celý dej je sprevádzaný Dubčekovým monológom, ktorý opisuje jednotlivé situácie práve z jeho pohľadu.
Film oživujú archívne ilustrácie, ktoré sa prelínajú s hranými zábermi. Doplňujú scény s autentickým efektom vtedajších udalostí. Občasným klišé sa stáva pokus tvorcov o kopírovanie dobových momentov. Vrcholom sa stáva protest a zastrelenie mladíka s vlajkou. Scéna ale pôsobí príliš umelo a ako sa stáva u československých filmov, prvoplánovo.
Mínusom je, že ostatní herci dostávajú malý priestor na vyjadrenie. V tomto smere je škoda nevyužitia Volodymira Nečeprenka alias Brežneva, ktorý by si zaslúžil väčší priestor.
Hudba Ľubice Čekovskej vo vrcholových scénach prináša pravú dramatickú atmosféru ale v sprevádzajúcich momentov je silená. Vytvára dojem, akoby umelkyňa nevedela, čo má do jednotlivých scén komponovať. Dojem zo zvukovej stránky uberá aj fakt, že niektoré postavy sú predabované.
Ani pestré obsadenie hlavných politických funkcionárov nezachráni celkový dojem. Nadšenie rýchlo narastá a upadá. Divák, ktorý nepozná Dubčekove politické pôsobenie len ťažko hľadá skutočný dôvod neustáleho politického boja. V konečnom dôsledku aspoň film nie je zbytočne natiahnutý. Len väčšina scén zobrazujúcich jednotlivých štátnych politikov pôsobí chaoticky a v deji sa ťažko rozoznáva jeho chronológia. Po rýchlom úvode nastáva aj rýchly záver. S Dubčekom sa lúčime ako sme sa s ním zoznámili, a to jeho osudnou cestou.
Zhrnutie
Rýchly rozbeh neublížil, ale ublížil mu celkovo roztrúsený scenár a nedotiahnuté scény. Film vzdáva hold Dubčekovi ako politikovi, ale aj človeku. Zobrazil ho ako politika s ľudskou tvárou. V konečnom dôsledku sa ale ťažko hľadá skutočne napínavý moment. Ide o počin, ktorý by si mal pozrieť každý kto tento režim zažil a chce si ho pripomenúť. Avšak mladší divák sa môže v ňom strácať. Z týchto dôvodov dostáva film Dubček hodnotenie 6/10.
