Predstavte si teplý letný večer, veľké filmové plátno pod otvorenou oblohou, vedľa seba desiatky zaparkovaných áut a vôňu popcornu. Autokino, známe aj ako drive-in kino, dnes pôsobí ako nostalgická atrakcia pripomínajúca americké filmy z minulého storočia. Myšlienka sledovania filmu priamo z pohodlia automobilu má však už viac ako 90 rokov. Za začiatok moderného autokina sa považuje 6. jún 1933, keď Richard Hollingshead otvoril prvé komerčné drive-in kino v americkom štáte New Jersey.
- Prvé autokino vzniklo v New Jersey
- Prvý film v autokine premietli 6. júna 1933
- Zvuk bol spočiatku veľkým problémom
- Zlatá éra autokín prišla v 50. rokoch
- Autokino nebolo iba o sledovaní filmu
- Prečo začali autokiná postupne miznúť?
- Letné kino a autokino nie sú úplne to isté
- Autokiná dnes zažívajú nostalgický návrat
- Od plachty medzi stromami až po digitálne autokiná
Samotné premietanie filmov vonku bolo známe už predtým. Filmy sa premietali na rôznych otvorených priestranstvách a existovali aj skoršie experimenty, pri ktorých bolo možné sledovať projekciu z automobilu. Hollingshead však vytvoril koncept kina navrhnutého priamo pre autá. Vymyslel spôsob rozmiestnenia vozidiel, vyriešil viditeľnosť plátna a svoj systém si nechal patentovať. Práve preto sa rok 1933 najčastejšie uvádza ako zrod klasického drive-in kina, ako ho poznáme dnes.
Prvé autokino vzniklo v New Jersey
Za otca moderného autokina sa považuje americký podnikateľ Richard M. Hollingshead Jr. Jeho nápad údajne vznikol pri hľadaní pohodlnejšieho spôsobu sledovania filmov. Podľa historických zdrojov mala jeho matka problém pohodlne sedieť v klasických úzkych kinosedačkách. Hollingshead preto začal experimentovať s možnosťou sledovať film priamo z auta.
Jeho prvé pokusy boli na dnešné pomery veľmi jednoduché. Projektor umiestnil na kapotu automobilu a ako premietacie plátno použil plachty upevnené medzi stromami. Za plátno umiestnil rádio a skúšal, ako bude zvuk počuť vo vnútri vozidla.
Musel však vyriešiť jeden zásadný problém. Ak zaparkovalo niekoľko áut za sebou, vyššie vozidlo mohlo zakryť výhľad ľuďom v ďalšom rade. Hollingshead preto experimentoval s rôznym sklonom parkovacích miest a vytvoril systém rámp, vďaka ktorému mali mať diváci lepší výhľad.
Prvý film v autokine premietli 6. júna 1933
Hollingshead získal patent v máji 1933 a už 6. júna 1933 otvoril svoje drive-in kino v oblasti Camdenu v New Jersey. Za historicky prvý film premietaný v tomto kine sa uvádza britská komédia Wives Beware s Adolphom Menjouom.
Vstupné bolo nastavené veľmi zaujímavo. Diváci zaplatili 25 centov za automobil a ďalších 25 centov za osobu. Kino tak ponúkalo úplne nový spôsob trávenia voľného času.
Namiesto elegantného oblečenia a sedenia v klasickej kinosále mohli ľudia prísť vlastným autom. Rodiny mohli priviesť deti a páry získali väčšie súkromie.
Koncept však zo začiatku nebol okamžitým masovým úspechom. Hollingsheadovo pôvodné kino fungovalo iba relatívne krátko. Samotná myšlienka však nezanikla a začali ju preberať ďalší podnikatelia.
Zvuk bol spočiatku veľkým problémom
Jednou z najväčších technologických komplikácií prvých autokín bol zvuk. Obrovské reproduktory umiestnené pri plátne neboli ideálnym riešením. Ľudia zaparkovaní ďalej mohli počuť zvuk s oneskorením alebo v horšej kvalite.
Situácia sa výrazne zlepšila v 40. rokoch, keď sa začali presadzovať reproduktory určené pre jednotlivé automobily. Smithsonian uvádza, že práve príchod reproduktorov do áut pomohol drive-in kinám výraznejšie expandovať.
Neskôr sa technológia posunula ešte ďalej. Moderné autokiná môžu vysielať zvuk cez FM frekvenciu, ktorú si divák naladí priamo na autorádiu. Film tak sleduje cez čelné sklo a dialógy aj hudbu počúva prostredníctvom vlastného audiosystému automobilu.
Je to jednoduché riešenie, ktoré zároveň odstraňuje množstvo problémov pôvodných drive-in kín.
Zlatá éra autokín prišla v 50. rokoch
Skutočný boom prišiel až po druhej svetovej vojne. V Spojených štátoch rástol počet automobilov, rozvíjali sa predmestia a auto sa stalo symbolom životného štýlu celej generácie.
Drive-in kiná boli pre túto dobu ako stvorené.
Rodiny mohli prísť s deťmi bez obáv, že budú rušiť ostatných divákov. Ľudia mohli počas filmu jesť, rozprávať sa alebo fajčiť. Pre mladé páry zase autokino predstavovalo populárne miesto na večerné rande.
Počet kín preto prudko rástol. Smithsonian uvádza, že v roku 1958 fungovalo v USA 4 063 drive-in kín.
Autokino sa postupne stalo súčasťou americkej popkultúry. Objavovalo sa vo filmoch, seriáloch aj reklamách a dodnes je silne spojené s predstavou Ameriky 50. a 60. rokov.
Autokino nebolo iba o sledovaní filmu
Jedným z dôvodov obrovskej popularity bolo to, že návšteva drive-in kina predstavovala celý večerný program.
Veľké areály ponúkali občerstvenie, popcorn, hamburgery, hranolčeky, sladkosti a nápoje. Niektoré priestory boli navrhnuté tak, aby sa v nich zabavili aj rodiny s deťmi.
Diváci prišli pred zotmením, zaparkovali na vyhradenom mieste a čakali na začiatok projekcie. Film sa prirodzene mohol začať až vtedy, keď bola vonku dostatočná tma.
Práve táto atmosféra odlišovala autokino od klasickej kinosály. Film nebol jedinou atrakciou – dôležitý bol celý spoločenský zážitok.
Prečo začali autokiná postupne miznúť?
Po zlatej ére prišiel postupný úpadok. Jedným z problémov bola ekonomika samotného autokina. Na prevádzku je potrebná obrovská plocha, ktorá môže pojať stovky automobilov, pričom premietať sa dá prevažne večer.
Pozemky v okolí miest zároveň postupne získavali vyššiu hodnotu. Pre majiteľov preto mohlo byť výhodnejšie areál predať developerom než pokračovať v prevádzke sezónneho kina.
Zmenili sa aj možnosti domácej zábavy. Rozšírila sa televízia a neskôr videokazety, DVD, domáce kiná a napokon streamingové služby.
Klasické multiplexy navyše mohli premietať niekoľko filmov súčasne bez ohľadu na počasie alebo dennú dobu. Drive-in kino bolo v porovnaní s nimi výrazne závislejšie od podmienok.
Letné kino a autokino nie sú úplne to isté
Pojmy letné kino a autokino sa niekedy zamieňajú, ale označujú dva rozdielne koncepty.
V klasickom letnom kine sedia diváci vonku na stoličkách, lavičkách, dekách alebo inom pripravenom sedení. Autokino je špecifické tým, že film sledujú priamo zo svojich automobilov.
Oba formáty však majú spoločnú jednu zásadnú vec – film pod otvorenou oblohou.
Práve letné mesiace sú pre tento typ premietania ideálne. Teplý večer, veľké plátno a film môžu vytvoriť atmosféru, ktorú klasická klimatizovaná kinosála jednoducho nedokáže napodobniť.
Autokiná dnes zažívajú nostalgický návrat
Hoci už drive-in kiná nemajú taký význam ako v 50. rokoch, úplne nezmizli. Naopak, z bežného spôsobu sledovania filmov sa postupne stala nostalgická filmová atrakcia.
Moderná technológia navyše ich organizovanie výrazne zjednodušuje. Digitálny projektor nahradil klasický filmový pás a zvuk môže byť vysielaný priamo do autorádií návštevníkov.
Autokino dnes preto nemusí fungovať celoročne. Môže vzniknúť iba na niekoľko letných večerov ako súčasť festivalu, kultúrneho podujatia alebo špeciálneho filmového programu.
Práve výnimočnosť je dnes jeho najväčšou výhodou. Film si môžeme doma spustiť prakticky kedykoľvek, no pozerať ho v aute pod hviezdami pred obrovským plátnom je úplne iný zážitok.
Od plachty medzi stromami až po digitálne autokiná
História autokina je krásnym príkladom toho, ako môže jednoduchý nápad vytvoriť úplne nový spôsob sledovania filmov. Richard Hollingshead začínal s projektorom na kapote automobilu a provizórnym plátnom. V roku 1933 svoj koncept premenil na prvé moderné komerčné drive-in kino.
O niekoľko desaťročí neskôr už boli v Spojených štátoch tisíce podobných kín. Autokino sa stalo miestom prvých rande, rodinných výletov aj obyčajných piatkových večerov.
Dnes už sledovanie filmov v aute nie je najbežnejším spôsobom návštevy kina. Práve preto však pôsobí výnimočne.
Keď sa najbližšie ocitnete v autokine, spomeňte si, že táto tradícia siaha až do 6. júna 1933. Od prvého premietania v New Jersey uplynulo viac ako deväť desaťročí, no základný nápad zostal rovnaký: zaparkovať auto, pohodlne sa usadiť, pripraviť popcorn a počkať, kým sa po zotmení rozsvieti veľké filmové plátno.
