Spider-Man: Cez paralelné svety RECENZIA – Rok 2018 priniesol úžasnú snímku Paralelné svety, ktorá príbehy o pavúčom mužovi posunula na úplne novú úroveň. Päť rokov sme čakali na jeho pokračovanie, napätie a nadšenie narastalo s každým prehlásením (že uvidíme až cez 280 postáv) či zverejnenou ukážkou. Oplatilo si budovať očakávania? Ako dopadla dvojka?
Spider-Man: Cez Paralelné svety RECENZIA
Na konci prvej časti sa museli hrdinovia rozlúčiť, keď sa vrátili do svojich „vlastných“ vesmírov. Tu ako prvú vidíme Zem-65, z ktorej pochádza Gwen Stacy (Hailee Steinfeld). Už úvod, v ktorom sa vybubnováva zo svojich emócií, nám ukazuje nielen ako sa s tým vyrovnáva, ale presne to, čo máme čakať – vizuálne divokú, maximálne odviazanú a dynamickú jazdu, pri ktorej často nebudeme stíhať. A celú perfektne doplnenú hudbou.
Zhruba 15-minútové intro nechalo u mňa prvé zimomriavky filmu. Súboj s Vulturom (a to veľmi špeciálnym) je skvele vykreslený a tie pravé grády naberie s príchodom Miguela O’Haru a.k.a. Spider-Mana 2099. Jeho hlasom je Oscar Isaac a my sme už po potitulkovej scény jednotky vedeli, že bude dôležitou postavou.
Nekompromisne dynamické tempo
Vedie totiž miesto, ktoré nazval Spider-Society. Z rozličných vesmírov berie Spider-Manov, aby zachovával rovnováhu v mnohovesmíre a odstraňoval z neho to, čo tam nepatrí. A aby sa isté skutky stali tak, ako sa majú stať každej spider-osobe (pripravte sa na zlomenie srdca s kľúčovými momentmi znovu a znovu).
Medzitým sa pozrieme na hlavného hrdinu predošlého príbehu, Milesa Moralesa (Shameik Moore). Balansuje vo svojom živote študenta a ochrancu mesta a odohráva sa aj jeho vnútorný boj, keď uvažuje, či povedať rodičom o svojej tajnej identite. Práve jeho problémy a vzťah s rodičmi sú častým motívom, ktorý mi prišiel po čase trochu repetetívny a narúšal inak nekompromisné tempo.
Z treťotriedneho záporáka poriadna hrozba
Na scénu však prichádza aj nový záporák, Spot (Jason Schwartzman). Mimoriadne sa mi páčilo, ako z treťotriedneho záporáka a niekoho komického spravia postupom času poriadnu a naozaj desivú hrozbu. Samozrejme, o tom sa presvečte sami, nechcem predbiehať, ale jeho umožnenie vstupovania portálmi do iných vesmírov začne postupne gradovať množstvo odkazov a referencií (LEGO univerzum navždy!).
Krátke zastavenie v alternatívnej realite, kde je Manhattan indickým (a tento Spider-Man je úžasný) a ani sa nenazdáme a na plátne pribúda jedna pavúčia osobnosť za druhou. Vysvetľujúce panely, ktoré tak dobre poznáme zo stránok komiksov nesmú chýbať, budete mať čo robiť, aby ste zachytili aspoň zopár z nich.
Spider-Man: Cez paralelné svety RECENZIA – Odkazy, odkazy, odkazy
Spider-mačka? Je. Spider-kôň? Ok, ale prečo nosí masku? Spider-man z hry na PlayStation? Kybernetická mecha Spider-Woman? Spider-autíčko? Menujte čokoľvek, čo vám napadne, a pravdepodobne to tu nájdete. Samozrejme, niektoré postavy dostávajú aj viac priestoru a táto verzia Spider-Punka (Daniel Kaluuya) dostala všetko, čo správny anarchista potrebuje.
Skvelou je aj Jessica Drew ako Spider-Woman (Issa Rae), ktorá to všetko zvláda na motorke aj s tehotenským bruchom. Na nej je skvele vykreslená dualita a rozpoltenosť postavy pri konaní úloh pre Society. Nechýba ani Peter B. Parker (Jake Johnson), večný dobrák a Milesov niekdajší mentor, ktorému sa medzi dianím dvoch filmov narodila absolútne rozkošká dcéra.
Hranie so štýlmi a audiovizuálne veľdielo
Easter eggy nachádzame aj pri samotných dialógoch (Doctor Strange a ten nerd zo Zeme-199999) a nezabudne sa aj – popri hviezdami napratanom dabingu – na iné cameo úlohy. Neuveríte, koľko vrstiev dokážu mať niektoré z nich, ako správny fanúšik tohto sveta (či už komiksového alebo filmového) ich mimoriadne oceníte. Podobne ako ukázané obálky komiksov, ktoré niekedy šikovne dovysvetlia dej.
S týmito prvkami (aj mimo nich) je ale film majstrovským dielom. Tu sa ešte viac vyhrali so spôsobmi a možnosťami animácie a tým, ako sa dá dokopy kombinovať niekoľko štýlov. Pastva pre oči, navyše tak nevtieravým a úplne prirodzeným spôsobom podporuje emócie a dokresľuje atmosféru, že sa im neubránite. A soundtrack? Aj keď mám z jednotky jednoznačného favorita, tento bude mať určite stále miesto v mojom playliste (už som prestal počítat, koľkokrát som počul od pozretia niektoré skladby – Mona Lisa či Calling).
Potešenie fanúšikov bez straty integrity
Dnes nie je tak náročné (a presvedčil nás o tom už aj Marvel) spraviť film, ktorý je absolútnym fan-servicom. Tým pravým umením je však to, aby aj popri tom zostala zachovaná forma a dej, ktorý vás nepustí. Pri spätnom premietaní si uvedomujem, koľko sa tu toho odohralo a koľko kľúčových momentov sme dostali vo filme, ktorý netrval ani dve a pol hodiny.
Milesove odhodlanie robiť veci po svojom namiesto niečoho nadiktovaného je silným motívom, ktorý určite zarezunuje aj vo vás. Navyše, nie je to len jeho príbehom, oveľa viac priestoru dostáva aj Gwen, v ktorej sa sa bije láska k Milesovi (ale nedopadli oni dvaja v každom vesmíre zle?) s potrebou niekam patriť a byť uznaná.
Nebudeme sa vedieť dočkať trojky
Film dokáže navyše perfektne fungovať aj bez toho, aby nám vysvetľoval pozadie a minulosť niektorých postáv. Niekedy veľmi šikovne, tak, že to zapadne do deja (Hobbie) alebo tak, že nutne potrebujeme vedieť viac. Tak je to pri Miguelovi. Ale v konečnom dôsledku – celkovo odchádzame z kina s tým, že chcem okamžite vidieť tretiu časť. Uf, ešte že len rok.
Spider-Man: Cez paralelné svety je tak nádherným majstrovským dielom, čo je prvým dôvodom, prečo ho chcete vidieť znovu. Jednotku mám pozretú štyrikrát, tu mám však pocit, že na vychytanie všetkých skrytých súčastí mi ich nebude stačiť ani sedem. To je možno trochu problémom. Divák miestami skutočne nestíha a aspoň niektoré ďalšie z postáv mohli dostať tak o (tri) sekundy viac priestoru. Na druhej strane je tempo pomalšie pri opakujúcich sa rozhovoroch.
Spider-Man: Cez paralelné svety RECENZIA – Zhrnutie
Stále to je však iba malý nedostatok, ktorý možno ani nebudete vnímať. Neustále sa totiž na vás bude valiť dynamická akcia (ktorá nemusí nutne spočívať len v záberoch), humorné situácie, momenty aj dialógy, ktoré vystrieda poriadny emocionálny moment. Budovanie niektorých scén vás priamo podnieti, aby ste sa cítili podobne ako postavy, ktorých sa to týka. Tento kúsok Spider-Verse si tak od nás odnáša 8,5/10.
