Čokopoviedky – Ako superhrdinovia prežívajú Vianoce #23

Nenechajte si ujsť

Ondrej Kačkoš
Volám sa Ondrej, mám 21 rokov a na vysokej škole študujem marketingovú komunikáciu. Filmy, seriály a knihy ma sprevádzajú mojim životom odmalička. Keď netrávim čas v škole, s kamarátmi alebo s rodinou, určite ma nájdete pri pozeraní filmov.

Čokopoviedky #23

- Advertis

Máte pocit, že ste už starí na jedenie čokoládok z adventného kalendára? Nuž, pravda to určite nie je, nikto nikdy nebol príliš starý na jedenie čokolády. No ak máte taký pocit, otvárajte si s nami radšej náš REWIND Adventný kalendár, v ktorom sa každý deň dočkáte Čokopoviedky. Tie nám rozpovedia príbehy obľúbených superhrdinov počas vianočných sviatkov. Dnešné dvadsiate tretie okienko sa práve otvára:

Viac než jeden Spider-Man

Miles Morales kráčal po ulici, počúval pri tom hudbu a zároveň si v hlave opakoval látky z biológie, z ktorých mal dnes písať písomku. Bol síce deň pred Vianocami, no im sa škola končila až vtedy.

Posledný test a potom si mal užívať vianočné prázdniny. Natešený sa rozbehol po ulici, keď v tom sa zrazu pred ním otvoril akýsi portál a vtiahol ho dnu. Miles letel cez nejaký zvláštny tunel, ktorý sa končil iným portálom do iného sveta. Milesa ten portál vystrelil a on pristál na vrchu nejakej vysokej budovy. Roztrasene vstal zo zeme a pozeral sa na mesto, ktoré vyzeralo ako jeho mesto, no pritom vedel, že to nie je to isté mesto.

„Nazdar,“ prihovoril sa Milesovi hlas nejakého muža, ktorý bol za ním.

Miles sa otočil a nedôverčivo sa pozrel na muža, no keď si všimol, kto to je, na tvári sa mu objavil úsmev.

„Peter!“ zvolal Miles a pribehol k Peterovi Parkerovi, slávnemu hrdinovi Spider-Manovi, a objal ho.

„Miles, som rád, že si prišiel.“

„Nuž, nemal som veľmi na výber. Vtiahol ma tu akýsi portál. Nevieš o tom niečo? Zas robí Fisk nejaké pokusy?“

„Eh, nie, tentokrát to nebol on,“ povedal Peter, zasmial sa a nervózne si pošúchal čelo. „Bol som to ja. Podarilo sa mi vytvoriť niečo podobné ako mal Fisk, no na oveľa presnejšej, bezpečnejšej a menšej báze.“

Peter natiahol ruku k Milesovi a ukázal mu, čo v nej mal. Boli to hodinky.

„Toto má byť teleportačné zariadenie?“ udivene sa spýtal Miles.

„Áno. Neveríš? Tak sa pozeraj,“ povedal Peter a niečo na tých hodinkách postláčal. Nič sa však nedialo.

„Hmm, naozaj si si istý, že…,“ chcel niečo povedať Miles, no Peter mu povedal, že má by ticho. O asi ďalších desať sekúnd sa niečo začalo diať a na mieste, kde pred tým spadol Miles sa začal tvoriť portál podobný tomu, ktorý ho vtiahol v jeho svete. Netrvalo dlho a aj tento portál niekoho vypľul. Bol to ďalší Spider-Man, no tentokrát to nebol muž, ale mladá žena menom Gwen Stacy.

„Miles? Peter? Čo sa to deje? Kde to sme?“ zmätene sa pýtala Gwen. Miles k nej namiesto odpovede pribehol a objal ju, pretože sa dlho nevideli a musel priznať, že mu chýbala.

„Ahoj, Gwen. Ako som pred chvíľou vysvetľoval Milesovi, vytvoril som zmenšený model toho, čo Fisk urobil bo veľkom,“ povedal Peter a ukázal jeho portál v tvare hodiniek aj Gwen.

„Zošalel si?! Minule to predsa mohlo zničiť mesto, ak nie celý svet,“ nahnevane vyhŕkla Gwen na Petra.

„Neboj sa. Dával som si pozor a niekoľkokrát som si všetko overil, až potom som skombinoval tento stroj. A tiež som ho vyskúšal už párkrát a funguje. Pred vami tu bola Peni Parkerová, Spider-Ham a aj Peter Parker a.k.a. Spider-Man Noir. A teraz som sem zavolal vás dvoch. Chcel som vás totižto dnes pozvať k nám na vianočnú večeru. Ku mne a k MJ,“ usmial sa Peter.

„Takže ste už opäť spolu?“ potešil sa Miles.

„Áno, to sme.“

„To je síce pekné, Peter, ale kde sú ostatní, ak si vravel, že tu boli. A ty sám dobre vieš, že nemôžme byť v iných paralelných vesmíroch, lebo inak sekáme,“ už menej nahnevane povedala Gwen.

„Ach, ostatní sa nemohli zdržať. Peni chcela zostať, no nemohla, pretože akurát pracovala na svojom novom pavúčom robotovi a potrebovala ho dokončiť. Spider-Man Noir musel ísť tiež hneď preč, pretože akurát pracoval na prípade nejakej vianočnej vraždy. A Spider-Ham bol akurát na dovolenke niekde pri mori, tak som ho poslal naspäť, aby si tam mohol ďalej vyvaľovať šunky. No dúfal som, že vy dvaja zostanete. A keď budete nosiť tieto portálové hodinky, sekať by ste nemali. Mali by vás udržať pohromade v hociktorom vesmíre a zároveň vďaka ním môžete cestovať medzi svetmi.“

„To je naozaj super, Peter. Ale môj pavúčí zmysel mi napovedá, že v tom bude ešte niečo,“ podozrievavo pozrel Miles na Petera. Ten previnilo prikývol.

„Áno, dúfal som, že minimálne jeden z vás Spider-Manov by tu zostal nie len na večeru, ale že by mi pomohol aj s jednou vecou. O dve a pol hodiny ma totižto čaká súd.“

„Čo si vyparatil, Peter? Muž v tvojom veku by už predsa mohol mať trochu rozumu,“ povedala Gwen a dvihla jedno obočie.

„Popravde, nebola to moja vina. Za všetkým je môj šéf J. Jonah Jameson. Pracujem totižto pre jedny noviny, do ktorých robím fotografie. A fotil som väčšinou Spider-Mana, inak povedané sám seba. Nuž a môj šéf Spider-Mana neznáša a myslí si, že len ničí mesto. Čo samozrejme nie je pravda. Ale akousi náhodou sa mu raz podarilo vidieť ma ako sa prezliekam z obleku Spider-Mana, spojil si dve a dve a udal ma za to, že v prestrojení ničím verejný majetok. Teraz preto čelím súdu na Vianoce. A ako keby to nestačilo, dal do všetkých novín, že kto je podľa neho Spider-Man. Všetci na mňa teraz ukazujú a ja mesto už ďalej v tichosti zachraňovať nemôžem.“

„A ako ti môžeme pomôcť my?“ opýtala sa Gwen.

„Nuž, ak do toho pôjdete, potrebujem, aby si jeden z vás obliekol môj kostým, najlepšie asi bude, ak to bude Miles. Predstavil by som ťa potom ako jedného zo svedkov, pretože môj šéf videl, že ja som Spider-Man, no inak nemá žiadne iné hmatateľné dôkazy. Ak by si teda Miles prišiel vypovedať v mojom prípade, urobil nejaké saltá a poliezol po stene, ľudia a aj sudca uveria, že ja nie som Spider-Man, ale že je to niekto iný.“

„Rád ti pomôžem, Peter. Padne mi ale tvoj oblek?“

„Určite. A keď nie, MJ ti ho upraví. A teraz poďte, ideme ku mne domov, kde sa prichystáme na súd.“

Potom zliezli zo strechy a ako obyčajní traja ľudia sa dostali metrom až k Peterovi domov, kde Peter predstavil Milesa a Gwen svojej ex-manželke a terajšej priateľke MJ. Tá ich s radosťou prijala, Gwen urobila čaj a potom začala pracovať na Spider-Manovom obleku. Nakoniec ho urobila tak, že padol Milesovi ako uliaty, no stále sa dosť podobal na pôvodného Spider-Mana.

O hodinu na to sa začal súd. Gwen s MJ a s Peterom išli v civile taxíkom až do súdnej siene, zatiaľ čo Miles sa v novom kostýme snažil dostať k budove súdu striekaním a hopsaním na pavučinách. Chcel vyvolať totižto dojem, že tento Spider-Man sa neobjavil len tak odnikiaľ, ale že tu bol celý čas.

Peter spolu s dievčatami vošiel do súdnej siene, išiel dopredu a sadol si vedľa svojho právnika Matta Murdocka, ktorému sa pozdravil. Potom sa naklonil a pozrel sa na svojho šéfa J. Jonaha Jamesona, ktorý sa na neho škaredo zaškeril. MJ a Gwen si išli sadnúť medzi ostatných divákov, ktorých bolo prekvapivo veľa. Hodinky sa pomaly presunuli na stanovenú hodinu a súd mohol začať.

Súd sa začal prehovorom sudcu Phillipsa, ktorý povedal, o aký prípad ide, vysvetlil okolnosti a potom nechal oboch právnikov, aby predniesli svoju úvodnú reč. Potom vypočuli verziu príbehu a okolností pána Jamesona a po ňom rozprával Peter Parker. Nakoniec prišli na rad svedkovia.

Vystriedalo sa niekoľko ľudí, pričom niektorí boli na Peterovej strane a vraveli, že Peter by nikdy v živote nemohol byť Spider-Man, no našli sa aj ľudia, ktorí držali s pánom Jamesonom a vraveli, že Peter Parker a Spider-Man sú určite jedna a tá istá osoba. Nakoniec prišiel rad aj na posledného svedka.

„A teraz poprosíme o výpoveď svedka… Spider-Mana? Dobre to vidím?“ pýtal sa sám seba sudca.

„Áno, pán sudca, vidíte dobre. Ja som posledný svedok,“ ozval sa hlas Spider-Mana, ktorý práve vošiel do súdnej siene. Miles v prestrojení si sadol na miesto, odkiaľ mal hovoriť svoju výpoveď a povedal všetko tak, ako sa na tom predtým s Peterom dohodli.

Miles hovoril o tom, že sú s Peterom dobrí priatelia a že ho Miles vždy nechá, aby ho odfotil a potom tie fotky použil v novinách. Miles ale ďalej tvrdil, že je veľmi diskrétny a že ani Peter Parker nepozná jeho pravú totožnosť. Keď sa ho pýtali, prečo si podľa neho pán Jameson myslí, že on a Peter Parker sú jedna osoba, odpovedal, že pán Jameson už nie je najmladší a že by si mal ísť dať prešetriť zrak. Táto jeho výpoveď vyvolala vlnu smiechu v súdnej sieni, no J. Jonaha Jamesona len pobúrila.

„A ako nám dosvedčí, že je pravý Spider-Man? Veď pod tou maskou môže byť ktokoľvek. Parker mohol hocikoho podplatiť, aby zahral Spider-Mana!“ rozčuľoval sa Jameson.

„Ticho v súdnej sieni! Avšak pán Jameson, máte pravdu. Pán.. ehm, Spider-Man, máte nejaký dôkaz, vďaka ktorému by sme vás mohli považovať za toho pravého a jediného Spider-Mana?“ opýtal sa sudca.

„Samozrejme, že to môžem dosvedčiť,“ povedal Miles, postavil sa a a pomocou vrhača pavučín vystrelil na strop súdnej siene pavučinu, po ktorej sa vyšplhal hore. Potom sa ale pavučiny pustil a chodil po strope ako naozajstný pavúk. Jameson sa pozrel najprv na Milesa, potom na Petera a potom zas na Milesa. Nemohol uveriť vlastným očiam. Naozaj vtedy videl niečo iné a teraz na súde zo seba urobil blázna?

„Nuž, pán Spider-Man, vidím, že neklamete. Ste predsa len náš jediný a naozajstný Spider-Man. Ďakujem, môžete zísť z toho stropu a opustiť miestnosť, ak chcete. A teraz vás poprosím o trochu strpenia, budeme čakať na rozsudok poroty,“ povedal sudca.

Miles zišiel po stene dolu a potichu odišiel von počas toho, ako všetci ostatní čakali na výsledky. Potom sa opäť pomocou pavučín dostal naspäť k Peterovi do domu, do ktorého tajne vliezol, vo vnútri sa prezliekol a čakal na ostatných, kým dorazia. To čakanie bolo však veľmi ťažké, pretože nevedel, kedy sa vrátia a ani či sa vrátia s dobrým rozsudkom. Čo ak to dobabral a neuverili mu? Snáď nie, musel myslieť pozitívne.

O necelú hodinu pred Peterovým domom zaparkoval taxík a o chvíľu na to vošli dnu Gwen, MJ a Peter. Miles k nim hneď pribehol a nedočkavo čakal na to, kedy mu povedia, aký bol nakoniec výsledok súdu.

„No tak ako? Vyhrali sme?“

„Nuž, čo ti poviem… asi budem bez práce, lebo po tomto fiasku ma Jameson určite vyhodí… no áno, sme víťazi!“ zakričal Peter a začal v izbe skákať od radosti. Jeho pozitívna energia bola tak nákazlivá, že o chvíľu od radosti skákali všetci štyria.

„Takže porota uverila, že som bol pravý Spider-Man?“ spýtal sa natešený Miles.

„Áno, povedali si, že veď koľko iných mužov s pavúčími schopnosťami a v pavúčom obleku asi žije na zemi.. keby len vedeli, že ich môže byť aj viac,“ usmial sa Peter na Gwen a Milesa. „Ale teraz… dosť už bolo súdu a práva, veď sú Vianoce! Počas procesu som tak vyhladol, že by som zjedol celú vianočnú večeru aj sám, no som ochotný vám ostatným kúsok nechať. Tak, kto sa pridá?“

Všetci štyria išli do kuchyne, z ktorej na jedálenský stôl podonášali všelijaké vianočné dobroty, ktoré predtým pripravila MJ. Zasvietili si ešte aj vianočný stromček a zapli vianočnú hudbu na dotvorenie atmosféry.

Po dobrej večeri, po ktorej sa všetci cítili sýto a spokojne, začali špinavé riady nosiť naspäť do kuchyne. V jednom momente však MJ odišla na záchod a Peter išiel vymeniť jednu žiarovku na stromčeku, pretože sa pokazila. Miles a Gwen tak sami striedavo nosili špinavý riad do kuchyne.

Keď obaja donosili a išli sa spýtať toho druhého, či tiež už donosil špinavý riad, stretli sa akurát vo dverách medzi jedálňou a kuchyňou. Keď sa pozreli nad seba, zistili, že nad týmito dverami visí imelo. Obaja sa nervózne zasmiali.

„Aha, imelo,“ ukázal nad seba prstom Milesa.

„Áno, všimla som si,“ usmiala sa Gwen.

„Vieš, čo pod imelom treba urobiť? Inak budeš mať nešťastie,“ zažartoval Miles.

„Uf, tak to pri mojom povolaní nemôžem riskovať. Asi to musím splniť,“ povedala Gwen a pomaly sa nahla k Milesovi.

Ten urobil to isté a pomaly sa k sebe blížili, až kým sa ich pery nedotkli. Bozk, ktorý si takto dali, bol krátky, no krásny, a jeho čaru určite dopomohol aj duch Vianoc. Potom, ako sa pobozkali, sa rýchlo od seba oddialili, no obaja sa jeden na druhého usmievali.

„Už je asi čas, aby som išla,“ povedala Gwen. „Peter, ukážeš mi, ako používať tieto hodinky?“

Peter vymenil žiarovku a prišiel ku Gwen. Ukázal jej celý postup, aby vedela aj do budúcna cestovať z a do svojho sveta. Vďaka tomuto vynálezu už žiaden Spider-Man nebude nikdy sám. Keď Gwen pochopila všetko, čo jej Peter hovoril, stlačila nejaké gombíky na hodinkách a otvoril sa pred ňou portál.

„Tak sa teda majte. Čoskoro sa zas uvidíme,“ rozlúčila sa s ostatnými, otočila sa a vošla do portálu. Portál následne na to zmizol.

„A teraz ty, Miles. Videl si postup, keď som ho ukazoval Gwen?“ spýtal sa Peter.

„Áno,“ odpovedal mu Miles, poťukal niečo na hodinkách a otvoril pred sebou portál.

„Nuž, tak sa teda maj, Miles. A ďakujem za pomoc, som ti zaviazaný.“

„Maj sa, Peter. Rád som pomohol,“ povedal Miles, podal Peterovi ruku, ten mu ňou potriasol a Miles sa vybral k portálu.

„A doma si dávaj pozor na ženy. Aj keď, ako som videl, ide ti to s nimi dobre,“ zakričal na Milesa Peter, na čo sa MIles otočil a Peter na neho žmurkol. Miles sa zasmial, prikývol a vošiel do portálu, ktorý ho odniesol naspäť domov.

KONIEC

Pokiaľ si chcete prečítať aj ďalšie Čokopoviedky, navštívte náš REWIND Adventný kalendár a každý deň až do Vianoc si otvorte jeden unikátny príbeh.

Zdroj: Ondrej Kačkoš

Pridaj komentár

Mohlo by sa ti páčiť