Projektov z dystopickej budúcnosti, v ktorej je rozdelená spoločnosť a životu kraľujú nebezpečné technológie, je naozaj mnoho. Takzvaný štýl „cyberpunk“ zachvátil aj herný a seriálový svet. Bezpochyby najvplyvnejším dielom však dodnes ostáva Blade Runner (1982) od Ridleyho Scotta. Teraz, po vyše 40 rokoch sa českí tvorcovia rozhodli inšpirovať touto legendou a opäť spytovať naše svedomie o spoločensko-filozofických otázkach a hranicách technológií. Ide o bohapusté kopírovanie, alebo dokázali tvorcovia vytvoriť film, ktorý obstojí aj samostatne? To vám prezradí naša recenzia na Bod obnovy.
Bod obnovy RECENZIA
Spoločnosť je rozdelená. Ekonomicky čoraz viac vyčnievajú ultra-bohatí a chudobní sú čoraz chudobnejší. S tým v roku 2041 prichádzajú stupňujúce sa sociálne problémy, krádeže, zločin a smrť. Bežní ľudia už majú tejto nespravodlivosti plné zuby, a aby bol zachovaný pomerný pokoj a poriadok, všetci dostanú ústavné právo na „jeden celý život“.
Vyspelé technológie dovoľujú oživiť človeka do 48 hodín od jeho smrti. Po neprirodzenej smrti, napríklad počas autonehody či teroristického útoku, môže byť človek „obnovený“ zo svojej digitálnej zálohy a pokračovať vo svojom prirodzenom živote. Stačí, ak sa budete pravidelne zálohovať – vytvárať si „bod obnovy“.
Už teraz by vám mali byť jasné paralely s Blade Runnerom a obdobnými projektmi z dystopickej budúcnosti. Rozdelená spoločnosť. Úžasné technológie. Ich eticky pochybné využitie. A to nie je všetko.
Filozofická rovina a príbeh
S touto témou je nemožné sa vyhnúť existencialistickým otázkam života a smrti, v ktorých film pripomína aj Minority Report (2002) od Stevena Spielberga. Tvorcovia sa o to ani nepokúsili, nakoľko to by malo byť skutočné gro obdobného príbehu. Skutočná podstata žitia. Film sa nás pýta, či si naozaj dokážeme užívať a vážiť život, ak ho nikdy neriskujeme. Ak máme istotu, že sa vždy preberieme zo smrti, nespraví to z nás prázdne schránky bytia, ktorým na ničom nezáleží?
Nielen o tom, ale aj o korupcii, zneužívaní systému a poriadnej detektívnej práci je film Bod obnovy. Jadrom tohto príbehu je možná konšpirácia, týkajúca sa teroristickej skupiny, ktorá útočí na Ústav obnovy. Rovnakej inštitúcii, ktorá ľuďom daruje život, ho niekto chce vziať. Prečo by to robil?
Tu na scénu vstupuje detektívka Chynoranská (Andrea Mohylová), ktorá vyšetruje naozaj bizarnú dvojitú vraždu. Pozoruhodný je tento prípad preto, lebo ani jedna z obetí nemala aktívny Bod obnovy. Nedalo sa ich teda oživiť. Stála za vraždou obávaná teroristická skupina?
Počas vyšetrovania začne detektívka odkrývať tajomstvá, ktoré verejnosť doteraz nepoznala. Spravené je to naozaj vkusným štýlom, ako divák sa necítite príliš inteligentný (že by ste predpovedali, čo sa bude diať ďalej), ale ani príliš hlúpy (že by ste nestíhali vnímať dejové zvraty a indície). Je to poňaté tak akurát komplikovane.
Ďalšou pozitívnou výsadou príbehu je finálny dejový zvrat. Nie je nasilu šokujúci ani natoľko nerealistický, že by vám to nemohlo napadnúť a všetko do seba zapadne ako futuristická skladačka. Udalosti majú prirodzený priebeh a každá scéna vedie ku ďalšej s dávkou napätia. Dávajú zmysel. Čakáte, čo sa udeje ďalej a ste zvedaví, kam to celé povedie.
Zasadenie do nedalekej budúcnosti a prevedenie
Tvorcovia sa rozhodli zasadiť príbeh do nie až tak vzdialenej budúcnosti. Odohráva sa v roku 2041. Technológie, ktoré sa vo filme objavujú, určite nebudú reálne v tomto roku, uvítal by som preto, keby zvolili realistickejší rok (napríklad 2100).
Na druhú stranu, predpokladám, že filmári k tomu boli nútení kvôli relatívne malému rozpočtu 1 800 000 eur, čo na takýto počin naozaj nie je až tak veľa. Čím futuristickejšie zasadenie, tým viac by sa museli hrať s vizuálom a tým viac špeciálnych kulís a efektov by bolo potrebných. To by sa odrazilo na cene filmu.
S týmto rozpočtom sa však podarilo tímu šikovných VFX umelcov vyčarovať pozoruhodný výsledok. Nádherné nočné svetielka veľkomesta. Impozantné budovy, siahajúce nad oblaky. Ultra-realistické hologramy. To všetko je vo filme Bod obnovy absolútne bezchybné. Počas 106-minútového deja úplne zabudnete, že sa pozeráte na český film a nie na vysoko-rozpočtový hollywoodsky trhák.
Za mňa najväčšie hluché miesto tvorí nedostatočne vysvetlená technológia Bodu obnovy. Ako presne funguje oživovanie? Čo ak vám odseknú hlavu? Funguje to na celom svete? Dokonca sme to videli v akcii na vlastné oči, no tu mi chýbalo hĺbkovejšie vysvetlenie.
Obsiahle informácie, ktoré potrebujeme na vžitie sa do sveta, nám sú podané polopatisticky prostredníctvom náhodných dialógov, ktoré vyčnievajú od zvyšku. Taktiež sú dialógy plné ohraných klišé. Policajtka neuposlúchne rozkaz nadriadeného, ten sa jej vyhráža, že ju zbaví funkcie, nakoniec jej však odovzdá nový špeciálny prípad. Jednoducho to isté, čo sme videli už v roku 1982.
Inšpirácia Blade Runnerom je jasná a vôbec ju tvorcom nezazlievam. V niektorých ohľadoch mohli byť odvážnejší a prísť s vlastnými nápadmi, no ako celok to funguje dobre, čo je podstatnejšie.
Herecké obsadenie a doplnenie atmosféry
Ústrednú postavu detektívky si zahrala fantastická Andrea Mohylová. Rola drsnej a chladnokrvnej, ale zároveň sympatickej a inteligentnej ženy jej sadla perfektne. Bola jednou z najlepších častí tohto filmu. Podobne uspokojujúce výkony podali aj jej kolegovia Matěj Hádek, Milan Ondrík, Václav Neužil, Katarzyna Zawadzka a ďalší. Pochváliť treba nielen hercov, ale aj kasting. Každý jeden z nich sa na svoju úlohu perfektne hodil, nielen vizuálne, ale aj prejavom a celkovým pôsobením. Všetky postavy majú svoje miesto a každá splní svoj účel.
Jednoznačne musím spomenúť aj hudbu, ktorá dopĺňa celkovú atmosféru každého podobného filmu. Syntetizátor tu má svoje miesto a prirodzene dopĺňa pokojnejšie scény, kedy sa detektívka presúva z bodu A do bodu B a pri pohľade z okna na futuristické mesto rozjíma nad svojím prípadom.
Bod obnovy RECENZIA – Zhrnutie
Nejde len o českého Blade Runnera, aj keď paralely sú nezameniteľné. Bod obnovy prináša čerstvý tón do sveta dystopického cyberpunku aj s troškou prekvapivého humoru. Úžasný vizuál či hudba sú samozrejmosťou, pričom sa vyrovná zahraničným veľkofilmom. Menej radostné sú isté ohrané dialógy, chýbajúce vysvetlenie titulnej technológie a opakujúce sa klišé. Avšak ťahajú to skvele obsadení herci, ktorých úplne dostatočne režíroval Robert Hloz. Z týchto dôvodov si Bod obnovy od nás odnáša zaslúžené hodnotenie 8/10.
