Čierny Panter: Navždy Wakanda (filmová recenzia)

Čierny Panter: Navždy Wakanda RECENZIA – Režisér Ryan Coogler dostal neľahkú úlohu. S tým, že nás navždy opustil herec Chadwick Boseman, musel priniesť divákom svet bez Čierneho Pantera a zároveň pripraviť hrdinov na nového, nečakaného a poriadne silného súpera. Prináša nám tak najdlhší film Fázy 4 z filmového vesmíru Marvelu. Je aj najlepším?

Čierny Panter: Navždy Wakanda RECENZIA

Hneď na začiatku kreatívne prepája divácky svet s tým filmovým. Zomiera veľký vodca, kráľ T’Challa. So smútiacimi obyvateľmi premáha smútok aj nás a následné ukázanie Marvel loga nám vhrnie slzy do očí (a nikdy som nepočul také ticho v kinosále). Wakanda ale rýchlo dáva najavo ostatným národom, ktoré by sa chceli zmocniť ich cenného vibránia, že sa tým rozhodne nestala nechránenou.

Lenže maximálne odolný kov je nájdený aj na inej lokalite, tentoraz v Atlantickom oceáne. Práve pod vodou sa odohráva značné množstvo snímky a tak nám aj pre tento filmový vesmír odomyká nové lokality. Spoznávame však novú ríšu, ktorou je hlboko sa pod hladinou skrývajúci Talokan.

Talokania a Namor predstavení dokonale

Obával som sa, ako dokážu premeniť pôvodnú komiksovú Atlantídu a ešte ju spojiť s iným národom, ktorý je zo stránok známy. Lenže zmena na mezoamerickú, konkrétnejšie majskú kultúru, sa udiala ešte plynulejšie a zmysluplnejšie, ako by som si mohol želať. Príbeh o pôvode, ktorý rozpovie Namor, je dojímavým, pútavým a lákavým.

Spolu s ním je privedený aj herec Tenoch Huerta. Svojim výkonom prináša obrovskú časť zážitku, ktorý si z filmu odnesieme. Dáva do toho absolútne všetko a jeho antagonistovi rozumieme jeho motivácie, pohnútky aj spôsoby uvažovania. Schválne neuvádzam záporáka, pretože presne takto to v tej snímke je – nepotrebuje hrať na dobré a zlé strany, ukazuje nám, že nič nie je také jednoznačné.

Každá postava dokázala ukázať hĺbku

Veľký súboj medzi činmi a emóciami sa odohráva aj v samotnej Shuri (Letitia Wright), ktorá sa eventuálne stáva novým Panterom. Všetci sme čakali na to, ako hrdinu predvedie, ale v konečnom dôsledku vidíme, že nie je ani tak dôležité samotné predstavenie, ale cesta k nemu. Sestra T’Challu je ženou vedy, ale zároveň poznačená toľkými osobnými tragédiami…

Vynikajúce herecké výkony prichádzajú aj od Angely Bassett, ktorú by ste pokojne aj vy po istých vystúpeniach nazývali kráľovnou. Pri niektorých jej vyjadreniach, či už na adresu iných postáv alebo k svojmu ľudu, sú na mieste zimomriavky. Za hranie by určite patrila pochvala aj Lupite Nyong’o ako Nakii (hlavne ku koncu) či Danai Gurire ako Okoye.

Predstavenie postavy zabralo podľa očakávaní

Netreba iste zabúdať ani na Martina Freemana, ktorý je ako Everett Ross skvelým spojencom Wakandy mimo jej územia. Dokonca je ochotný sa postaviť aj tak veľkej hráčke, akoo je Valeria de Fontainte (s prekvapivým návratom Julie Louise-Dreyfus). Výborný je aj Winston Duke ako M’Baku, ktorý je popri poriadnej dávke emócií tentoraz žiadaným odľahčením.

Predstavená bola aj nová hrdinka, a to Riri Williams (Dominique Thorne), z ktorej sa stane Ironheart. Uvedenie bolo presne také, ako by sme mohli čakať na 19-ročného génia – trocha intelektuálneho súperenia so Shuri, trocha vzdoru a potom užívanie si dostupnej technológie. Práve vďaka prototypu jej obleku zažijeme prvú poriadnu akciu.

Akčné sekvencie nešetria naše zmysly

Akčné sekvencie sú vďaka postavám, ktorých sa týkajú, poriadne dynamické a na obraze sa neustále niečo deje. Výhodou to je určite preto, že nemáte čas ani motiváciu ani len nachvíľu uhnúť pohľadom, nevýhodou môže byť, že nemusíte všetko zachytiť na prvé pozretie. Vodné bomby Talokanov či ich skúsení bojovníci však poriadne pridajú na prevedení bitiek.

Skladateľ Ludwig Göransson nás opäť nešetril ani vo zvukových vnemoch. Stiesnenosť priestorov pod hladinou podčiarkuje svojimi skľúčujúcimi skladbami, sonické útoky dokážu pôsobiť aj na nás. Samozrejme ale treba pozrieť na všetkých talentovaných umelcov, ktorí prispeli svojimi skladbami, podčiarkujúc husiu kožu navodzujúcu skladbu od Rihanny v závere.

Za kostýmy by mohol opäť zabojovať o sošku

Jednotka si odniesla Oscary za hudbu napísanú k filmu a za dizajn kostýmov. To by mohlo pokračovanie dosiahnuť pokojne opäť. Postavy tiež obliekali mimoriadne nápadito a vždy dokázali vyzdvihnúť nielen ich aktuálne rozpoloženie, ale aj rozdielnosť postáv (na technológie zameraná Shuri vs tradície presadzujúca Okoye).

Tým, že sa desiatky minút odohrávali hlboko v oceáne, si filmári zvolili ďalšiu náročnú úlohu. Prevedenie digitálnych efektov (hlavne tvárí Talokanov, keď sa k nim dostávame) nemuselo na veľkom plátne pôsobiť najlepšie vyladene. Ale pri ich veľkolepom meste s umelým slnkom či vysoko technologicky rozvinutých lokalít Wakandy to ľahko prehliadnete.

„Iba tí najviac zlomení ľudia môžu byť veľkými vodcami“

Občas mi trochu nedávalo zmysel konanie postáv. Kráľovná Ramonda vo väčšine filmu pôsobí epicky, sú však momenty, kedy sa jej činy zdajú maximálne neuvážené. Najsilnejšia vodkyňa najsilnejšieho národa na planéte zrazu koná prchko a necháva sa unášať hnevom. Rozumiem tomu, že ňou museli zmietať silné pocity, ale na základe skôr zobrazeného to nemuselo toľko ovplyvňovať ďalšie konania…

Emócie sú inak naozaj veľkou dávkou toho, čo nám prinášajú na plátne. Neustále pracujú s témami straty a vyrovnávania sa s ňou a tu odvádzajú naozaj bravúrnu prácu. Súcitíte s postavami, prežívate tieto momenty spolu s nimi. Dostávajú vás už prvé momenty, tie záverečné (vrátane jedinej potitulkovej scény, ktoré je tiež absolútne inou) vás dorazia už úplne.

Čierny Panter: Navždy Wakanda RECENZIA – Zhrnutie

Čierny Panter: Navždy Wakanda je so svojou stopážou 2 hodiny a 41 minút najdlhším filmom Fázy 4. Kým ostatné predošlé snímky skôr dopĺňali isté deje alebo pôsobili na odľahčenie, tento volí úplne iný prístup. Áno, viacero vecí nám výborne dovysvetľuje (napríklad čo sa dialo po Thanosovom lusknutí), inak je však náložou ťažkých tém a nových vecí v MCU.

Dokáže tak prepojiť stratu reálneho herca so smrťou postavy, a to so všetkými úctami, čo k tomu patria. Predstaviť nové národy a nové hrozby a v neposlednom rade aj nové charaktery. Záver ďalšej fázy filmového Marvelu tak nie je len jeho najdlhším filmom, ale jednoznačne aj najlepším (a zase tým vzácnym javom, keď pokračovanie prekonáva prvý diel). Nájde sa v ňom zopár malých poskočení, v celkovom kontexte a zobrazení vybraných motívov je to takmer zanedbateľné. Preto si odnáša hodnotenie 9/10.