Čo keby existovali len dve slová, ktoré vám odomknú poznatky celého vesmíru? Presne to sa nám posnažili odpovedať tvorcovia nového česko-slovenského filmu s poriadnym nádychom ezoteriky. S jasným posolstvom, že láskavosť by mala byť hlavnou vlastnosťou každého z nás, sa s tvorcami nedá nesúcitiť. Avšak, to sa automaticky nerovná, že ide o dobrý film. Ako to teda dopadlo vám prezradí naša recenzia na Dve slová ako kľúč.
Dve slová ako kľúč RECENZIA
Život je ako veľryba, prekvapí vás a zmizne. Týmito slovami nás privíta film, ktorý už na prvý pohľad nebude len tak obyčajný. Ihneď vás zaujmú kreatívne zábery a ticho v kombinácii s jemnými dotykmi na hudobný nástroj. Je vám jasné, že sa treba pripraviť na silnú dávku duchovných vyjadrení tvorcov.
Príbeh o dĺžke rovných 100 minút vychádza z rovnomennej knižnej predlohy českého spisovateľa Josefa Formánka. Pojednáva o životoch detí a ich rodičov naprieč kontinentami celého sveta.
Prvý dej sa odohráva v Japonsku, kde sa otec snaží o uzmierenie so svojou dcérou, ktorej sa celý život nevenoval. Druhá časť príbehu sa venuje slobodnej matke v Česku, ktorá obdrží list so záhadnou správou (neskôr sa dozvieme, že ho napísal kňaz z New Yorku). Tretím článkom je záhadný maliar, ktorý strávi vášnivú noc s krásnou ženou a tým štvrtým je spisovateľ, ktorý sa snaží porozumieť zmyslu života. Piaty diel skladačky uzatvára starý osamelý muž, ktorý čaká na návštevu syna.
Zavádzajúca antológia v jednom celku
Podobne ako vy pri čítaní predchádzajúceho odstavca, aj ja som od filmu očakával akúsi antológiu – zbierku rôznych príbehov s rovnakou tematikou. Pravdou však je, že ide o trochu šikovný marketing tvorcov a v skutočnosti je príbeh len jeden, aj keď treba uznať, že poriadne prepletený.
V scenári sa žiaľ objavuje arogancia, kedy sa divákovi tento fakt predkladá ako obrovské prekvapenie, priam „plot twist.“ Tí z vás, ktorí už podobne spracované, nelineárne a nesúvislo rozprávané príbehy videli, ohromení nebudete.
V rôznych príležitostiach sa udalosti, ktoré sa dejú jednej, druhej či aj tretej postave naraz prelínajú a tvorcovia poukazujú na bežné fakty života ako na veľký ezoterický objav. Celkom prekvapujúca je napríklad dejová linka, kedy maliar musí precestovať pol sveta, zažiť šamanský rituál a prejsť si vnútorným prebudením svojej duše, aby konečne pochopil, že dieťaťu je lepšie, ak vyrastá s oboma rodičmi, nie len so slobodnou matkou.
Chabé posolstvo, ale skvelým spôsobom
Film pojednáva s až fetišistickým ohúrením východnou kultúrou a nadšením pre duchovnú a spirituálnu rovinu jestvovania. Žiaľ, miesto toho, aby do tohto sveta tvorcovia vniesli niečo nové a moderné, ostali pri banálnych posolstvách typu „treba byť láskavý“ či „musíme odpúšťať“ alebo aj „rodina je dôležitá.“ Žiaľ, v tomto smere nič nové. Rozprávač filmu vám to však vtĺka do hlavy opakovane, jedným citátom za druhým, až kým to skutočne nepochopíte.
V čom však filmári priniesli kus dobrej, čerstvej a modernej práce, je samotné spracovanie. Dve slová ako kľúč je nádherne natočeným počinom, v čom má prsty kameraman Jakub Šimůnek. Niektoré zábery z filmu sú tak nádherné a kompozične zaujímavé, že by mohli byť obrazom. A dokonca ani bežné scény, kedy sa postavy len rozprávajú, nie sú natočené lenivo.
Toto úsilie o kreatívne spracovanie sa prenášalo celou produkciou, čo je asi najlepšie vyjadrené faktom, že tento česko-slovenský film sa nakrúcal naozaj na celom svete a v hereckom ansámbli sa objavili hviezdy z Japonska, Poľska či Francúzska. Spolu s nimi sa prenesieme napríklad do New Yorku, Tokia, Himalájí či Indonézie a treba povedať, že to stálo zato, nakoľko tvorcovia tieto lokácie využili naplno.
Žiadne tajomstvo
Film mne osobne z duchovného hľadiska neodhalil žiadne skryté tajomstvo existencie. Zopakoval klasicky povrchné otázky, s ktorými sme sa už všetci stretli a tváril sa pritom arogantne (čo sa scenára týka). V takmer všetkých ostatných ohľadoch však zabodoval.
Veľmi príjemne potešili skvelé herecké výkony od všetkých zúčastnených. Nielen zahraniční Pierre Richard, Gen Seto či Daniel Olbrychski, ale aj česko-slovenskí herci svojím výkonom odľahčili občasnú absurditu napísaných dialógov a pretavili tento scenár do celkom pozerateľného celku. V snímke sa objavili mená ako napríklad David Švehlík, Ivan Franěk, Diana Dulínková, Jana Nagyová, Jaroslav Dušek, Marika Šoposká, Jiří Šimek, Juki Iwasaki, Terezie Vraspírová a Adam Šrámek.
Celý podtón úžasne k veci a relevantne doladili svojou hudbou skladateľ Norbi Kovács a spoluautor hudby Patrik Kee Kedzierski.
Dve slová ako kľúč RECENZIA – Zhrnutie
Dve slová ako kľúč je neoslnivým znovuobjavením ezoterických a duchovných hodnôt. Pýta sa povrchné otázky a ešte povrchnejšie na ne odpovedá, pričom si odnesiete ponaučenia typu „treba byť láskavý“ a obdobné múdrosti, ako napríklad to, že rodina je dôležitá. Avšak, film je úžasne spracovaný po technickej stránke, so skvelou kamerou a nadpozemskou hudbou. Doplnené je to o skvelých hercov a výsledkom je pomerne záživný film. Dve slová ako kľúč preto dostáva hodnotenie 6/10.
